Jeden z formátov, od ktorých si televízia JOJ od septembra veľa sľubovala je aj Veľký hráč, The Poker Face. Výsledky sú rozpačité, ak nie priamo zlé. Obal je pritom vyslovene dokonalý, adaptácia je robená cez povestný „kopirák“ tak dokonale, že slovenskú verziu spoznáte s vypnutým zvukom len podľa moderátorov Kočiša a Dubničku a menšieho počtu divákov v štúdiu.
Na začiatku formátu Poker Face je duo britských moderátorov Ant & Dec. Množstvo spoločných projektov, relácií, fanúšikovia po celej Británii a niekoľko fanklubov. Formát vraj vymysleli v krčme pred dvoma rokmi. Hlavný claim hry je „Nepotrebujete vedomosti, aby ste vyhrali,“ a ono je to skutočne tak. Na začiatku každého z piatich kôl je šesť súťažiacich. Tí testujú svoje vedomosti krátkym kvízom, pričom ten, kto správne odpovedal a kto nie je informácia, ktorú vidia iba diváci. Majú radi, keď vedia viac. Hráči dostanú možnosť vzdať sa hry po každom kole vedomostného kvízu, ak majú dojem, že neboli úspešní. Ak sa totiž vzdajú dobrovoľne, môžu si odniesť nahraté peniaze. Môžu sa však pripraviť aj o postup. Ak sa totiž nevzdá nikto, odchádza hráč s najmenším počtom správnych odpovedí. Ak ho niekto s nízkou sebadôverou predbehne a stlačí tlačidlo „odísť“, najhorší hráč neodhalený v hre zostáva. Nikto ho nemusí odhaliť vďaka jeho sebaistému vystupovaniu a práve to je „Poker Face“ alebo „kamenná tvár“.
Veľký hráč (Poker Face)
Producent: Slovenská produkčná v spolupráci s Fremantle Media
Vysielateľ: Televízia JOJ
Vlastník formátu: Talkback Thames, Fremantle Media
V štruktúre od sezóny: 2006/2007
Stopáž: 52 minút
Scheduling: týždenne, utorok 20:00
Réžia: Tomáš Eibner
Na konci zostanú len dvaja hráči, taktiež o svojich výsledkoch navzájom nevedia. Opäť platí, ak sa hráč vzdá, získa peniaze. Možno bol však lepší a môže vyhrať celú súťaž. Piati najlepší z piatich kôl totiž postupujú do samostatného finále, ktoré sa vysiela ako šieste kolo. Tam už ide o milión libier, ktoré získa ten najlepší.
Vysielateľ kvízu televízia ITV sa nemala v čase premiéry dobre, jej výsledky boli najmä v sobotu zlé. Aj Poker Face mal jednorázovo pripomenúť divákovi ponuku ITV 1 v tento deň. Námet dua moderátorov tak dostal zaujímavú podobu, rozhodlo sa, že súťaž sa bude vysielať presne toľko dní, koľko kôl má. A vyvrcholí práve v sobotu. Premiéra relácie sa tak objavila na ITV 1 10. júla a 16. júla už Británia poznala víťazku. Reakcie médií boli dobré a ITV 1 sa podarilo celotýždenným hypovaním sobotného finále upriamiť pozornosť na tento deň, v ktorom presne o týždeň štartovala nová programová ponuka. ITV na to samozrejme pri dobrých ratingoch finále Poker Face upozornila.
Výsledky kvízu na TV JOJ sú zlé, poslednú epizódu si pozrelo 4,3 % populácie staršej 12 rokov, necelých 200-tisíc divákov. Päťdesiatminútovú show si pozrel každý desiaty divák. Od premiéry prvého vydania tak TV JOJ na tejto relácii stratila polovicu divákov. Zareagovala presunmi, z nedele a z konkurencie Let´s Dance a filmu týždňa na Jednotke bol Hráč premiestnený na utorok, kde kontruje Zámene manželiek a kvízu Jednotky Ruku na to!. Pád však pokračuje aj tu.
Ant a Dec, pôvodní moderátori a autori formátu a slovenskí moderátori Peter Kočiš a Ján Dubnička
Hráč je v tejto súťaži oveľa konkrétnejšia a vyprofilovaná postavička, ako v iných kvízoch. Aby divák chápal blufy hráčov, aby ho bavilo sledovať prípadne náznaky vzťahov medzi nimi, musí si k hráčom vytvoriť určitý vzťah. O to sa relácia snaží, tváre súťažiacich otvárajú každé vydanie, úvodné „predkolo“ je krátkym posedením hráčov, ktorí sa navzájom predstavujú a pritom sa učia blufovať. Prirodzene výrazne prítomný prvok je zachytávanie názorov a postojov súťažiacich na vývoj deja, možno už len pre zábavu sledujeme hráčov aj po ich vypadnutí pri tom, ako sa zabávajú na svojich bývalých spoluhráčoch.
Čo je pri tomto dôležité je vybrať hráčov z konkurzov tak, aby televízia uľahčila proces spoznávania súťažiaceho pri všetkých týchto dramaturgických a režijných postupoch ich škatuľkovaním do odlišných typov. Televízia to zjavne chce – pri zložení napríklad staršia babička, mrzutý pán po päťdesiatke, veselý tridsiatnik, mladá študentka a 25-ročný mladý muž sa vám charaktery nepopletú. Respektíve, nepoplietli by sa, keby kasting nevybral do zostavy ešte dve korpulentné blondíny. Prehľad o hráčoch je pri tomto formáte zvlášť potrebný, inak sa stráca zmysel súťaže, vnímanie hravého blufovania.
Ant & Dec sú zohratá dvojka, slovenský ekvivalent síce nemáme, ale je to typ moderátorov, ktorí majú svoje diváctvo a fanúšikov. Vo väčších rozmeroch je to možno u nás Adela a Pyco. Slovenské prazvláštne duo Petra Kočiša a Jána Dubničku so silno naskriptovanými prejavmi nie sú ekvivalentom pôvodných tvorcov a moderátorov formátu. Dubnička ako off-time moderátor popoludňajších talkshow nemá silnú skúsenosť s podobným formátom a atmosféru prihusťuje iba brbtami. Veľmi to vidieť a veľmi vidieť aj Dubničkove často sklopené neisté oči, ktorými v jednom vydaní privítal divákov. Napätie musí byť viditeľné okolo moderátora, nie v ňom.
Ak si odmyslíte tri štvrtiny divákov, máte scénu identickú s TV JOJ.
Veľký hráč nie je typickým prípadom objavenia Ameriky jednoduchým a fungujúcim princípom formátu. Pravidlá v skutočnosti vyznievajú pomerne zložito a potrebovali by barličku, aby bolo vždy 99 % divákom jasné, čo sa práve deje. Keď sa show vysiela šesť dní za sebou, stačí jasné vysvetlenie na začiatku a pribúdajúci diváci sa rýchlo každodenným opakovaním učia princíp. Pri frekvencii raz za týždeň však divák môže stratiť niť. A naozaj problém je, ak pri poslednom kole, kedz svieti červené svetlo, kde moderátorom napísali husté a nervy drásajúce formulky, divák vôbec nevie, čo sa deje. To je kameň úrazu. Slováci „12 plus“ pochopia skôr Milionára a VILOmeniny.
Problémom je aj obrovské napätie, ktoré zobrali tvorcovia v JOJke divákom znížením výhry. Jeden milión je suma, pod ktorou si Brit predstaví iné pohodlie, ako Slovák. Suma milión síce znie lepšie ako napríklad päť miliónov, ale výška sumy doslova určuje výšku napätia pri poslednom stláčaní tlačidla, ktoré rozhodne o tom, kto zo súťaže odchádza a kto zostáva.
Opäť tu máme príklad toho, že pastva pre oči nestačí. A je to doslova pastva, výborný svižný strih, dobre nakrútené výpovede hráčov, nádherné a efektné zábery zvrchu štúdia, zmeny atmosféry farebným svietením, nervy drásajúca zvučka a hudba, efektný a svoju úlohu veľmi dobre plniaci backvoice. To sú veci, ktoré vyslovene posúvajú ďalej pôvodnú televíznu tvorbu, pretože lokálni tvorcovia si tieto kúpené metódy osvoja. Bohužiaľ, v tomto prípade je televízia JOJ opäť kráľom vo forme, ale nie obsahu. Hra podľa profesionálneho Petra Kočiša vyráža divákom dych, ale bohužiaľ tak, že prepínajú. Relácia sa pri všetkých výborných prvkoch, ale s nefungujúcim duom moderátorov, nízkou výhrou a ťažkopádne podanými pravidlami rozhodne nestáva náhradou Milionára, ale stáva sa nudnou.
