Supertelo je licencovanou adaptáciou pôvodného formátu The Biggest Loser americkej televízie NBC. Dva tímy obéznych ľudí v ňom súťažia o to, kto dokáže svoje telo zbaviť vyššieho počtu prebytočných kilogramov. V priebehu súťaže sa podrobujú mnohým súťažiam a pokušeniam s následnými odmenami a trestami, ktoré sú pre nich skúškou výdrže a pevnosti vôle, pre diváka zas zdrojom zaujímavých emotívnych momentov. Na konci ostane jeden víťaz, ktorý si okrem odľahčeného kroku odnesie domov aj finančnú odmenu.
Supertelo
Producent: Alena Majorošová, MP - Media Production
Televízia: Jednotka (STV)
Formát: Reveille (The Biggest Loser)
Stopáž: 65 minút hlavná show, 10 minút vyraďovanie, 25 minút magazín
Scheduling: piatok, 20:00
Štart: 6. októbra 2006
Réžia: Ivan Holub
V Amerike, kde je problém obezity jedným z najvypuklejších, zaznamenala show výrazný úspech. Formát bol neskôr adaptovaný vo vyše tridsiatich krajinách sveta. Finále prvej sezóny v roku 2005 znamenalo pre NBC najvyšší trhový podiel za predchádzajúce tri roky. Od októbra 2004 prebehli už tri série a pre pretrvávajúci záujem divákov je momentálne v príprave štvrtá. Na Slovensku však možno o prípadnom pokračovaní už teraz pochybovať.
Jednotka sa v slovenskej verzii pridŕža slovíčka „super“, ktoré v mysli automaticky evokuje divácky najúspešnejší projekt STV za ostatné roky - SuperStar. Nie všetko s predponou super však zákonite musí znamenať triumf. STV prišla o svoj osvedčený realizačný tím veľkých projektov, ktorý kompletne odkúpila Markíza a na niekoľko mesiacov zatvorila do PKO. Rybníček napokon výrobu programu zveril dcérskej spoločnosti STV Production & Technology. Keďže tá nedisponovala kapacitami na výrobu podobného programu, k spolupráci bola prizvaná spriatelená bývalá producentka SuperStar Alena Majorošová so svojou spoločnosťou MP – Media Production.
STV so svojím charakteristickým šedým obrazom.
Obezita nie je na Slovensku síce bezvýznamný problém, celospoločenské riešenie tučnoty populácie nie je až taký horúci fenomén ako v Amerike. O to väčší dôraz preto musí byť kladený na výber a rozmanitosť súťažiacich, príbeh a dôsledné rozdúchavanie emócii v rámci dramaturgie. Máločo z toho vyšlo. Súťažiaci sú zväčša menej výrazní a ťažko k nim pociťovať sympatie, stotožniť sa s nimi a dychtivo prežívať ich dramatický príbeh. Vďaka tomu je náročná aj marketingová podpora a promo Supertela cez médiá. Väčšinou išlo o pomerne zúfalé výstrely do tmy (posadnutie sexom, scientológia trénerky). Show tak zapadla medzi dôslednejšie promovanými Hviezdami na ľade či Let’s Dance. STV do propagácie investovala minimálne prostriedky, v pamäti tak ostane iba niekoľko tlačových inzerátov s negustiózne odhalenými bruchami obéznych ľudí v mŕtvej modrej farbe.
Látka je podaná pre reality program charakteristickým dokumentárnym štýlom, ktorý v istých momentoch nie je podpriemerný. Predynamizované podanie celého programu a prirýchly sled záberov pôsobí dojmom, že niekto má zámer zakryť nudu vo vývoji deja. Na ňu sa dokonca v relácii sťažujú súťažiaci. Kamery v kajutách či priestoroch lode nainštalované nie sú, preto rozhovory medzi finalistami za prítomnosti štábu vyznievajú ako hrané scénky. Niektoré súťaže sa odohrávajú za plného chodu v jednom z bratislavských nákupných centier. Scéna najdramatickejšej fázy hry – váženia – pôsobí ako muzeálny exponát so štrnástimi chladiacimi boxmi. Tie zrejme zhltli väčšiu časť údajne dvojmiliónovej investície do scény, pretože tá vyzerá ako pozbíjaná za „dvacku“.
Veľkým kameňom úrazu Supertela je aj moderátorka Iveta Malachovská. Odhliadnuc od faktu, že po väčšinu času je jej prítomnosť na obrazovke takmer úplne zbytočná, pre podobný formát je to absolútne nevhodná voľba. Malachovská nevie pracovať s emóciami, často reaguje nevhodne, afektovane a umelo. Keď sa sporadicky objaví, pôsobí dojmom luxusnej dámy, ktorá práve vystúpila z limuzíny a prišla na neželanú návštevu. Následne finalistom vynadá výsledky čiastkovej súťaže alebo ich patetickým tónom pošle na váhu. Cítiť, že absolútne nežije súťažou, finalistov takmer nepozná, keďže väčšinu času s nimi trávia tréneri. Porovnanie s moderátorkou amerického originálu, komičkou Caroline Rhea, je takmer neuskutočniteľné.
Utlmením spolupráce so spoločnosťou Oreo akoby sa STV vrátila v grafike o niekoľko rokov dozadu. Po novom dominujú klišéovité plávajúce bublinky a štvorčeky a nemoderné fonty.
Ani miestami kreatívne snímanie obrazu či snaha o prácu s emóciami v kombinácii dramaturgie a hudby nezachraňuje iba priemerne odvedenú adaptáciu zahraničného formátu. Nekonal sa ani divácky ošiaľ, Supertelo pôsobí iba ako chudobný a najmenej sledovaný príbuzný ostatných show televízne silného piatku – Hviezd na ľade TV JOJ a donedávna Nora a Braňo na Markíze.
