STVR trestuhodne zaspala dobu: Nový seriál trpí nezmyselným nasadením a biednou sledovanosťou

STVR počas ostatného štvrtka uviedla na obrazovkách Jednotky ďalší pôvodný hraný seriál. Už pred samotným vysielaním sa nedalo ubrániť dojmu, že to bude jeden z najväčších prešľapov programového oddelenia. Otázne je, prečo Slasti, strasti! kompetentní nasadili do druhého vysielacieho pásma, keď pôvodných seriálov má ako šafranu? A už vôbec nedáva logiku, že ho spolu so šou Sieň slávy postavili proti Markíze, ktorá vysiela dobový seriál Dunaj, k vašim službám.

Dunaj na seba strháva všetku pozornosť publika, čo nevytvára priestor pre výraznejšiu sledovanosť Siene slávy, ktorú si pozrelo 239-tisíc divákov v univerzálnom publiku 12+. Minulý štvrtok si Dunaj celkovo pustilo 476-tisíc divákov, v mladšom publiku seriál uhral 7,1 % sledovanosť s 26,1 % trhovým podielom. V tejto cieľovej skupine Sieň slávy uhrala iba 2,1 % sledovanosť s 7,6 % podielom na trhu. Tým pádom sa nevytvorila nábehová krivka pre Slasti, strasti!.

Hraný humorný cyklus stojí v druhom pásme proti Jame levovej na Markíze. Reality šou v cieľovke 13-55 uhrala 2,8 % sledovanosť s 15,9 % trhovým podielom. Jojka vysiela český seriál Polda. Ten v cieľovke 13-55 získal 2,2 % sledovanosť s 12,1 % trhovým podielom. Prvá epizóda Slasti, strasti! dosiahla v tejto cieľovej skupine sledovanosť len 1,6 % so 7,7 % trhovým podielom.

To si naozaj na programovom oddelení nevšimli, že proti nim stojí program, ktorý si drží stabilnú pozíciu najsledovanejšieho seriálu na trhu? Naozaj si STVR myslela, že dokáže konkurovať programu, ktorý si púšťa túto sezónu priemerne pol milióna divákov?

Otázniky zároveň vyvoláva aj rozkolísaná kvalita pôvodnej hranej tvorby. STVR v minulých rokoch nasadzovala jeden seriál ročne, respektíve raz za dva roky. Začiatkom tohto roka príjemne prekvapila historickou novinkou Čas nádejí. V porovnaní s ňou je aktuálna novinka Slasti, strasti!, ktorá bola pripravená ešte pod vedením bývalého generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja, až trestuhodným úpadkom. Nedá sa ubrániť dojmu, že najnovší hraný prírastok STVR nápadne pripomína Rodinné prípady na Markíze.

Je až tristné, že v súčasnosti sa niečo takéto dostane do hlavného vysielacieho času. Najmä keď slovenské televízie vedia nakrútiť mimoriadne vydarené diela a potom príde ľadová sprcha a objaví sa niečo takéto. Ak kompetentní nevedeli, ako natočiť kvalitný seriál, stačilo si zakúpiť niektorú zo streamovacích služieb, ktorých predplatné stojí ako priemerné obedové menu.

Stačí sa pozrieť na Českú televíziu, ktorá vyrába násobne viac pôvodných seriálov (aj vzhľadom na finančné možnosti), nebojí sa však ísť do nových tém a kontroverzných námetov, ktoré pritiahnu rôzne cieľové skupiny divákov.

Slasti, strasti! však neprinášajú absolútne nič nové. Sú to krátke príbehy bez pridanej hodnoty. Nie je badať ani minimálna snaha priniesť náznak prepracovaného príbehu, nedajbože sofistikovanejšieho scenára. Nedá sa ubrániť dojmu, že ide len o vatu, s ktorou sa môže televízia oháňať v prípade oprávnenej kritiky, že nedokáže konkurovať komerčným staniciam. Nie sú to v prípade programu, ktorý v hlavnom vysielacom čase v súčasnej dobe nemá miesto v modernej televízii, zbytočne utopené peniaze?

„Seriál je spracovaný ako cyklus malých televíznych príbehov zo života, ktoré vznikli na základe diváckych námetov pod názvom Slasti, strasti!. Projekt sa čiastočne inšpiroval veľmi populárnym komediálnym seriálom “Bakalári”, ktorý v 70-tych a 80-tych rokoch prinášala Československá televízia. Každá epizóda ponúkne dva samostatné rozpracované príbehy, ktoré s nadhľadom a láskavým humorom spracovávajú témy, ktoré divákom priniesol život a podelili sa o ne s tvorcami programu. V scenáristickej rovine na projekte spolupracuje Andy Kraus a jednotlivé príbehy prenesú na televízne obrazovky známe herecké tváre, ako napríklad Kamila Magálová, Zuzana Tlučková, Michal Režný a mnohí ďalší,“ píše televízia v oficiálnej anotácii.

Po zhliadnutí prvej epizódy, ktorá obsahovala dva príbehy, sa právom dostaví pocit, že divák nasadol na stroj času a reálne sa preniesol do 80-tych rokov, keď sa pôvodní Balakári vysielali. Je však rok 2024 a televíznemu svetu vládnu iné trendy. A aj verejnoprávni vysielatelia vedia vstúpiť do konkurenčného boja s projektami, ktoré právom pútajú pozornosť.

Slasti, strasti! sú zbytočným formátom, ktorý nemá šancu zaujať väčšiu masu divákov, nedajbože by sa medzi divákmi stali diskutovanou témou. Ak by STVR nezrušila archívnu Trojku, Slasti, strasti! by tam boli spestrením. Ale na Jednotku a do hlavného vysielacieho času tento formát nepatrí.

Diváci zaň Slovenskej televízii vystavili účet. Seriál úplne prepadol a prvá epizóda dosiahla v komerčnej cieľovej skupine 13-55 katastrofálnu 1,6-percentnú sledovanosť so 7,7-percentným trhovým podielom. V univerzálnom publiku 12+ v druhom vysielacom pásme si Jednotku minulý štvrtok pustilo 141-tisíc divákov.

Tvorcom cyklu sa dá kvitovať, že sa im podarilo angažovať známe herecké mená. Najsilnejšou stránkou príbehu je schopnosť reflektovať každodenné problémy bežných ľudí. Nejde o nadnesené drámy, ale o situácie, ktoré môžu diváci často zažívať sami alebo pozorovať vo svojom okolí.

Výkony hlavných protagonistov sú plné jemných nuáns, čo zrejme pomáha vytvárať dojem, že sledujeme skutočných ľudí so skutočnými problémami. Každá postava má svoje silné aj slabé stránky, čo im dodáva hĺbku a umožňuje divákom s nimi sympatizovať alebo aspoň pochopiť ich motivácie.

Avšak po nabehnutí záverečných titulkov prichádza pocit, že tento počin divákovi nič nedodal, nepriniesol pridanú hodnotu. Nedá sa ubrániť dojmu, že STVR opäť zaspala dobu. Namiesto ambicióznych seriálov a filmov prináša neškodné programy, ktoré si v konečnom dôsledku divák ani nevšimol, že sa vysielajú.