Čo nemožno uprieť seriálu Joj, je pokus o moderné spracovanie kriminálneho príbehu zasadeného do súčasnosti. Po filmárskej stránke ide o profesionálnu prácu, ktorá sa však od D.N.A. Production dá očakávať. Spoločnosť režiséra Petra Bebjaka a producenta Rasťa Šestáka má so žánrom bohaté skúsenosti, točí aj v Česku, u nás vyrábala Mesto tieňov, Dr. Ludskeho či Vdovu (tá však na Joj bola pred dvomi rokmi prepadákom).
Za Sklom si mnohé detské chyby odpustilo a je do istej miery väčšou stávkou na istotu. Tú reprezentuje obsadenie s Tomášom Maštalírom a Jánom Koleníkom v rolách ráznych policajných vyšetrovateľov, ale aj atraktívny námet večného súboja mafie a polície, ktorého zákulisie je pre verejnosť tajomné a čo-to sa o ňom dozvie maximálne z médií.
Niežeby ho tento seriál zobrazoval autentickým spôsobom, konflikt sa však podarilo vybudovať slušne. Umocnila ho vražda jedného z vyšetrovateľov, ktorú má na svedomí mafia. A tvorcovia sľubujú ďalšie zamotanie deja tým, že mafia má širšie chápadlá a niekto z polície s ňou spolupracuje.
Postavy zo šablóny, málo akcie a prekvapení
Na rozdiel od prevažujúceho modelu jeden diel – jeden prípad je Za sklom náročnejšou kriminálkou s jediným rozvíjajúcim sa príbehom. Podsvetie zapletené do obchodu s drogami či prevážaním utečencov je v ňom vždy o krok pred políciou, siaha k vraždám i únosom.
Scenár napísala Valéria Schulzová (Odsúdené, Nevinní, Horúca krv a ďalšie), ktorej sa dá kvitovať odvaha príbeh rozkúskovať a nebáť sa aj na prvý pohľad zložitejších súvislosti, ktoré sa v skladačke upracú až neskôr, či zaujímavého zvratu, keď jedna z hlavných postáv skončila s guľkou v hlave hneď v úvode.
Zdroj: TV Joj
Napriek tomu by to napätia a akcie chcelo o čosi viac, v prevahe sú policajné výsluchy a iné dialógy. Aj keď tá akcia, ktorú dosiaľ bolo vidno (naháňačka s obchodníkmi s drogami či prepad v nočnom klube), bola podaná sviežo. Je zrejmé, že viac náročnejších akčných scén by zhltlo oveľa viac peňazí, tvorcovia ešte avizujú napríklad väčšiu scénu s výbuchom.
Dej je často predvídateľný, čo je napokon aj prípad vraždy policajta, ktorý si po smrť „šiel“ už tým, že sa sám vybral za mafiánmi. Ďalší policajt sa zas po konflikte so šéfkou a nútenom voľne ostentatívne opíja. Keď jeho kolega medzitým hľadá medzi prostitútkami tú, ktorej podoba sa zhoduje s identikitom, je to až tá posledná v poradí. Utrápená vdova dostane prvoplánovo chuť na sex s kolegom svojho nebohého manžela. Momentov prekvapenia je dosť málo.
Charaktery sú takisto pomerne šablónovité – povahovo odlišní hlavní vyšetrovatelia, ktorých riadi skúsená, staršia žena (Kamila Magálová) – to sme mali v Kobre 11 aj inde. Nechýba policajný „geek“, ktorý pár klikmi myšou zistí všetko, či svojský patológ. Asi najviac rola chladnokrvného mafiánskeho bossa sedí Milanovi Ondríkovi. Aj keď ako mafián by mal zrejme ešte o niečo drsnejší slovník aj celkové vystupovanie. To by sa však seriál nemohol vysielať o pol deviatej večer. Krutosť jeho mafiánskych kolegov pôsobí umelo, aj pri nich sa ako problém javí obsadenie niektorých vedľajších postáv. Za dve časti sa zatiaľ neobjavila postava Jiřího Bartošku, ktorý stvárňuje najväčšieho mafiána Slančíka.
Zdroj: TV Joj
Predloha v reálnych postavách
V niektorých momentoch dej zaujme slušným tempom i verným zobrazením reality, v iných prípadoch zas divák môže krútiť hlavou – časté osobné stretnutia policajtov a mafiána sú vyslovene seriálovou ilúziou, veľmi nereálne pôsobil komparz, ktorý mal znázorňovať novinárov a scéna s tlačovým vyhlásením policajnej šéfky, ako aj pohreb s minimálnym počtom trúchliacich účastníkov a nesením truhly pešo na pleciach pre efekt. Bitky sú v seriáli málo dynamické a okato vidno, že hrané. V prvej časti si tvorcovia nedali pozor ani na „dýchajúcu mŕtvolu“ medzi postrieľanými utečencami v dodávke.
Mimochodom – téma utečencov je jednou z mnohých, ktorými sa seriál opiera o prvky z reality. Mafián Bongy odkazuje na skutočnú postavu Čongrádyho (s prezývkou Čongy) – menom aj tým, že sa seriálová postava aj zastrelený boss sýkorovcov venovali boxu. V seriáli sa objavila neúspešná razia v klube boxerov, ktorá predznamenáva únik informácií z policajného prostredia. Aj to si slovenská realita pamätá. No a napokon zrejme najaktuálnejšia „provokácia“ – mafián s neonacistickými chúťkami sa volá Mazurek. Rovnako ako poslanec parlamentu z Kotlebovej strany, ktorý sa na Facebooku vysmieval z holokaustu, vychvaľoval Hitlera, migrantov nazval „špinavými parazitmi“ a spolu s ďalšími „podarenými“ kamarátmi útočil dlažobnými kockami na moslimskú rodinu.
Zdroj: TV Joj
Kruté mafiánske praktiky, pragmatický prístup polície a surové metódy aj na jej strane dodávajú deju svojský náboj, realitu prezentujú drsne a obnažene – tak ako je zvykom v amerických produkciách, napríklad od HBO. V mnohých aspektoch je dej pochmúrny, v zásade ustavične negatívny, čím sa stupňuje kolízia, čo je zas dobre známe napríklad zo severských kriminálok. Náladu podčiarkuje chladná hudba a titulná nostalgická pieseň od Korben Dallas. Atmosféra je namiešaná dobre.
Osvieženie, ktoré diváci prijali
Po formálnej stránke možno oceniť výber lokácií – honosnej mafiánskej vily či sídla polície. Jedna zo scén sa udiala aj pri zrekonštruovanom Starom moste. Seriál je točený filmovým spôsobom v exteriéroch, zväčša v Bratislave a okolí, aj v súvislosti so šetrením nákladov. Tie už beztak podľa Joj prekročili doteraz štandardné rozpočty a zaradili Za sklom k najdrahším produkciám u nás.
Kamera Martina Raua je prijateľná, hneď v úvodnej naháňačke si tvorcovia skúsili „ručný“ záber z pohľadu postáv. Hojne sú využívané letecké pohľady, niekedy až prehnane – dlhý záber na dodávku idúcu po poľnej ceste a následne ešte raz prestrih na toto snímanie zvrchu sú priveľa.
Okrem Petra Bebjaka sú režisérmi Róbert Šveda a mladá Zuzana Marianková. Zaujímavosťou je, že námet pochádza od Rolanda Kubinu, ktorý je v Joj šéfom programu aj spravodajstva. Príbeh má mať dovedna 16 častí.
Zdroj: TV Joj
Joj bola počas oboch dosiaľ odvysielaných dielov lídrom trhu, keď Markíza proti novinke vyrukovala len s reprízou Hornej Dolnej (od tretej časti sa seriál bude konfrontovať s Chart Show). Za Sklom malo pri premiére 270-tisíc divákov z komerčnej cieľovky 12 – 54 a trhový podiel 24,5 percenta. O týždeň mala druhá časť o 13-tisíc divákov menej, share bol na úrovni 23,5 percenta. O čosi výraznejší náskok pred konkurenciou mala Joj v univerzálnej cieľovke 12+.
Za sklom môže byť pre slovenského diváka po pásovej výrobe seriálov príjemným spestrením, aj čo sa týka žánru, keďže trh pre zmenu ovládli po romantike najmä komediálne príbehy. Nová kriminálka Joj percipienta podceňuje menej, ako by sa očakávalo. Má ambíciu rozpovedať zaujímavý príbeh so širšími súvislosťami. Atraktivitu dodáva kulminujúca zápletka a pochopiteľne lokálnosť deja a postáv s narážkami na realitu. Samozrejme, občas pokrivkávajúci dej trpí na nízku originalitu a už načrtnutý zaužívaný schematizmus respektíve „nutné“ prvky a postupy, bez ktorých si je projekty slovenských komerčných televízií ťažké predstaviť.
