Sekerovci
Markíza po dlhom čakaní oprášila seriál Sekerovci, ktorý dala nakrútiť ešte v roku 2010. V popredí stoja mladí manželia, ktorí sa presťahujú na vidiek k „jeho“ rodičom, kým si postavia vlastný dom. Ústredný konflikt stojí na „jej“ modernejšom vnímaní sveta v kontraste s tradičnejším svetom svokrovcov.
Dlhé čakanie sa na kvalite seriálu nepodpísalo – vyzrieť v šuflíku nemal prečo a keďže sitcom nereaguje na aktuálne udalosti, dvojročný odklad necítiť. Technickí zanietenci si možno všimnú iba starú verziu Skypeu.
K tým lepším stránkam sitcomu patria ľahko identifikovateľné postavy, ktorých charaktery sa dajú prečítať po pár minútach od vstupu na scénu – dotieravá svokra, čudák otec, prihlúply mladší syn, drzá dcéra - tínedžerka, vynervovaná nevesta... a jej nie príliš výrazný manžel, syn Sekerovcov.
Spoločný problém postáv je, že takmer žiadna z nich nie je príliš originálna. Takmer všetko tu už raz bolo: namiesto svojských postáv, ktorých repliky a povahové črty môžu tvorcovia donekonečna omieľať, je tak väčšina Sekerovcov chodiace klišé už od samého začiatku. A preto sa z ich spoznávania nemôže stať dlhotrvajúce dobrodružstvo.
Napriek tomu – konflikt medzi matkou a dcérou, čudácky otec s čudným prízvukom či ťulpas Pipo (mladší syn rodiny a.k.a Cody zo Step by Step) sa v prvých epizódach dokázali postarať o zopár ak už nie smiešnych, aspoň úsmevných momentov, ktoré striedali menej podarené pokusy o vtip – z tých nechcených napríklad na mieru šitý projekt domu mladomanželov, ktorý stál celých 200 eur...
Zdroj: TV Markíza
Seriál je v konečnom dôsledku závislý od tradičných rodinných konfliktov účinkujúcich, pretože hlavný motív – dedina vs. mesto – veľmi nefunguje. Mladé postavy z dediny sú príliš moderné, nevesta z mesta zas príliš málo snobská či cynická.
Tvorcovia sa mali odvážiť k tvrdšej karikatúre oboch svetov, aby zvýraznili ich rozdielnosť, aj keď tieto sú, pravda, v súčasnosti k sebe oveľa bližšie ako kedysi. V Sekerovcoch ide v konečnom dôsledku iba o obyčajný rozdiel dvoch generácií, ktorý mohol byť zasadený do akéhokoľvek prostredia.
Výsledkom je seriál so sympatickými postavami, ktorý pri znížení nárokov na sitcomový humor neurazí, občas pobaví a občas vyvolá pocit trápnosti. Možno by Sekerovci potrebovali na rozbeh ešte jednu sériu, ktorej sa však v komerčnej televízii vzhľadom na doterajšiu sledovanosť zrejme nedočkajú.
Hlavne, že sa máme radi
Loser – futbalista (Peter Marcin), ktorý sníva o nenaplnej športovej kariére, jeho manželka ex-modelka, ktorá podniká s kozmetickým salónom (Sabina Laurinová), a ich komplikovaní rodičia, ktorí s nimi žijú v jednej domácnosti: ak charaktery v Sekerovcoch boli otrepané, no aspoň rozoznateľné, verejnoprávny sitcom zápasí skôr s nedotiahnutým vývojom polovice postáv.
Chémia medzi manželmi (Marcin, Laurinová) je nulová, nenaplnená futbalová túžba hlavnej postavy je v slovenskom kontexte neuveriteľná a kariéra manželky „sťa“ majiteľky kozmetického salónu nevyužitá, aj keď by mohlo ísť o jeden z najväčších zdrojov komických situácií.
(Potenciálne) komické momenty stoja najmä na starších členoch ensemblu, Mariánovi Labudovi, ktorého postava pripomína Roberta De Nira vo filmovej sérii Meet the Parents, a zákernej svokry Jany Švandovej.
Zdroj: RTVS
Aj ich potenciál však ostáva nevyužitý z jediného dôvodu – repliky a situácie jednoducho nie sú vtipné a niekedy prekračujú hranice trápnosti. Ako napríklad trendy vianočné menu pozostávajúce zo sushi, aké sa vraj podáva v pražských michelinovských reštauráciách (facepalm).
Až neuroticky pôsobia výkony všetkých hercov, ktorí chcú silou-mocou dosiahnuť komický efekt prehnanou expresívnosťou svojho prejavu – ako by im štáb pred nakrúcaním vpichol dávku adrenalínu priamo do srdca.
Odpoveď na otázku, prečo je polovica hlavného osadenstva českého pôvodu, sa ukrýva v zmluve s Oreo TV. Telerozhlas a produkčná firma, ktorá do projektu vložila aj vlastné zdroje, sa dohodli na možnosti predávať seriál iným televíziám, pričom Oreu bude v tom prípade patriť štvrtina ceny.
Projekt – ako to z neho aj kričí - už bol aj ponúknutý jednej z českých televízií. Tie by pre prítomnosť českých herečiek mohli pozabudnúť na skutočnosť, že väčšina slovenských produktov na tamojšom trhu dosiaľ prepadla. Na Jednotke sa sitcom vďaka víkendovým reprízam ujal zatiaľ relatívne dobre – ešteže sú nároky na sledovanosť niekde úplne inde.
Na záver len jedna otázka. Prečo si RTVS pre svoj sitcom, na ktorý štát prispel 300-tisíc eurami, vyslúžil status „programu vo verejnom záujme“, kým Markíza zaplatila svoj seriál z vlastného?
