Šéf športu RTVS: Dobrý spolukomentátor nechodí po ulici. A ani Elán nemusí každý

Futbalové majstrovstvá sveta sú v plnom prúde, 536-tisíc divákov bola zatiaľ maximálna sledovanosť druhého polčasu Nigéria – Argentína, čo je dosť na to, že nehrali Slováci. Aj ďalšie zápasy majú pomerne vysoké ratingy. Prekvapilo vás to, hoci je turnaj opäť bez našich?

Netvrdím, že prekvapilo, ale rozhodne nesklamalo. Pri očakávaniach, čo sa týka ratingov, som vychádzal z vnútorného „koeficientu“, ktorý bol finále Ligy majstrov plus 10 percent. Zápasy Slovenska sú výnimočné, tie pozerá skoro každý, s tým sa porovnávať nemožno, ale Liga majstrov je z tohto pohľadu podobný artikel. Očakával som, že by sme sa niekde okolo týchto čísel mohli hýbať. Teší ma, že si diváci našli futbal na Jednotke aj na Dvojke.

Bolo opäť témou, či zápasy respektíve koľko dať na Jednotku? Ide o kvantum prenosov a nabúravajú stabilnú štruktúru.

Je to vždy téma, pri ktorej rozhoduje mnoho faktorov vrátane obchodného. Bavíme sa o tom aj do budúca s prípadným vznikom „Trojky“ – ktorou cestou sa uberať. Či to všetko sústrediť na jeden kanál alebo tie najdôležitejšie veci dať na Jednotku, tak ako to napríklad robí rakúska televízia. Je to na širokú debatu, asi neexistuje model, ktorý by bol úplne ideálny. V prípade futbalových MS sme sa rozhodli rovnako ako pri iných tohtoročných podujatiach, teda pri hokejovom šampionáte a olympiáde.

Zápasy sa hrajú aj o 20:00 v prime-time, takže ste odsunuli Počasie a Góly – body – sekundy dočasne na Dvojku. Má pre to programové oddelenie pochopenie?

Vždy to, samozrejme, programová sekcia schvaľuje, konáme v línii, ktorú presadzoval aj Tibor Búza (do júna šéf programu Slovenskej televízie, pozn. Mediálne.sk), teda dávať veľké prenosy na Jednotku. Ale ani on sa nebránil debate o inom modeli, teda nechať všetko na jednom kanáli. Preto hovorím, že sa ťažko sa dá určiť, ktorý z tých modelov je lepší. Každý má svoje výhody a nevýhody. Teraz na to trochu doplatili Góly – body – sekundy, ale aj na Dvojke si našli svojho diváka. Mali sme k tomu aj kampaň cez tváre našich moderátorov.

Do štúdií ste pridali virtuálnu grafiku, ktorú využívate na porovnanie štatistík hráčov. Z technologického hľadiska sa ešte môžete v prenosoch posúvať ďalej?

Zo všetkej techniky a vybavenia, ktoré máme k dispozícii, sa musíme pokúsiť dostať maximum. To, čo vidí divák teraz počas futbalového šampionátu, robíme s tou technikou, ktorá tu už bola. Nie je to teda o žiadnej dodatočnej investícii okrem tej do pohnutia mozgom, aktivity, spojenia síl a premyslenia, čo dokážeme. Myslím, že ten pokrok je celkom badateľný a pokúšame sa z toho vyžmýkať čo najviac. Sme síce pri strope možností, ale aj s tým, čo tu máme teraz, sa dá robiť ešte viac. Môžeme sa baviť napríklad o tom, že postavy futbalistov sa budú hýbať, respektíve prídu do obrazu a podobne. No a ak sa dostaneme do momentu, keď si povieme, že táto technika už viac nedokáže, potom sa musíme obzrieť po investíciách. Pre mňa je podstatné, aby sme sa pri každom projekte posúvali, urobili krok dopredu. Či už po technickej stránke, alebo aj inak – napríklad získať atraktívneho hosťa a podobne.

Vysielanie športového obsahu v 4K ste si už otestovali pri olympiáde v Brazílii. Kedy by mohlo byť pri prenosoch RTVS bežným štandardom?

Takéto prenosy si vyžadujú zásadné investície do technológií, čo sa doteraz primárne nezrealizovalo pre nedostatok financií. Vieme si sami vyrobiť prenos v 4K, máme aj partnera, ktorý ho dokáže produkovať, obsah dostaneme k nám do televízie, čo je prvý krok, no musíme pracovať na tom, aby sme to vedeli potom aj ďalej distribuovať k divákom. Od nás k tejto téme vychádzajú mnohé nápady, s technikmi diskutujeme napríklad o najbližšej olympiáde, ktorú chce japonský partner vysielať v 8K. Nebránime sa myšlienke doháňať najvyspelejší svet, ale musíme byť aj realisti a hýbať sa v rovine našich možností.

Marcela Merčiaka ste poslali do Ruska, väčšinu zápasov teda komentuje človek priamo z dejiska, čo v minulosti nebolo pravidlom. Rozpočtovo vám to prešlo?

Náš divák požaduje top kvalitu a stále vyššiu. Vo všetkom. Chce mať najlepší obraz, moderátorov, komentátorov, spolukomentátorov... Rešpektujem to, lebo ako divák by som to chcel tiež. Sme tu na to, aby sme sa k tomu približovali po všetkých stránkach. Vo svete je samozrejmosť, že komentátor je na štadióne. Musí byť v dejisku, jeho prínos pre prenos je nespochybniteľný. Komentovanie zo štúdia môže skĺznuť do roviny, že sa dvaja chlapi rozprávajú pri pive v obývačke, ak to preženiem. Podarilo sa nám všetko zabezpečiť tak, aby Marcel mohol ísť do Ruska, kde je maximálne vyťažený – komentuje viac ako dve tretiny zápasov. Ale sú to dobre investované prostriedky. Obrovským spestrením je aj jeho živý vstup pred každým zápasom. Divák zrazu vidí, ako prúdia ľudia na štadión, čo sa deje pred zápasom. A o tom je televízia. Kúpiť si signál, ktorý natečie a posadiť chlapca do zavretej búdy, kde rozpráva, to je dabingové štúdio. Áno, stojí nás to nejaké peniaze, ale to, kam sme vďaka tomu projekt posunuli, je zjavné.

Zdroj: Maňo Štrauch

Akurát zvyšné zápasy sú komentované zo štúdia, čiže Ľuboš Hlavena a spol. majú oproti Merčiakovi hendikep a výsledkom je akýsi hybrid.

Samozrejme, ale sme radi aspoň za to. Projekt majstrovstiev som prebral rozpracovaný, za krátky čas sa nám ho podarilo posunúť o level vyššie ako bol pôvodný zámer. Išli sme z bodu nula do podoby, ktorú teraz vidí divák. Máme pozitívnu odozvu a aj sami sme spokojní. Vyslať aspoň jedného komentátora na miesto, kde sa športové podujatie deje, by malo byť prioritou televízie.

V názoroch na spolukomentátorov sa diváci asi nikdy nezhodnú. Niektorým Ladislav Borbély či Marián Zeman imponujú, iní ich kritizujú. Čo si z toho beriete vy?

Nechcel by som