Roman Lipták: Hit storočia a Milionár naznačujú smerovanie STV

Roman Lipták chcel byť generálnym riaditeľom STV, dnes riadi program verejnoprávnej televízie. Tvrdí, že v tejto pozícii sa cíti najlepšie. Lipták chce verejnoprávnejšiu a kvalitnejšiu ponuku, nepripustí však nižšiu sledovanosť. Cez spravodajstvo chce budovať imidž STV.

Kandidatúra na riaditeľa a riadenie

Kandidovali ste na pozíciu generálneho riaditeľa. Ste radi, že to nakoniec dopadlo takto?

Videli ste projekty kandidátov na riaditeľa a určite ste si všimli, že ja som riešil trochu viac programovú zložku. V týchto veciach sa cítim doma, táto oblasť ma veľmi zaujíma a v nej vidím svoju sebarealizáciu.

Ako generálny riaditeľ by ste ale asi nemali toľko času na program.

Bol by som iným generálnym riaditeľom. Robil by som to, v čom cítim svoje silné stránky. S Radimom sme teraz úplne ideálne zložený tím. Ja necítim potrebu realizovať sa v tých oblastiach, v ktorých sa cíti doma Radim, a naopak. Navzájom vieme vytvoriť kompaktný tím, ktorý televíziu manažuje. Keďže nie sme konkurenti, nemáme ambíciu vstupovať do kompetencií druhého. To je ideálna situácia. Tak to osud zohral a myslím, že to zohral dobre.

Bolo to o osude, nie o dohodách?

Od začiatku sa v rámci voľby generálneho riaditeľa používali dva termíny. Konkurenti a spolukandidáti. Obaja s Radimom sme používali termín spolukandidáti. Preto sme nemali problém navzájom hovoriť o rôznych otázkach. Vo vzájomnej komunikácii, vnímaní môjho projektu a mojich prioritách nebol žiadny problém.

Ktorí kandidáti tiež používali termín spolukandidáti?

Jožo Heriban, pán Pašš či Braňo Zahradník a Miro Kollár.

Do akej miery sa zaoberáte agendou ako financovanie, legislatíva, digitalizácia a podobne?

STV je veľká fabrika. Okrem programových otázok sú tu ďalšie dôležité oblasti. Ide o veľmi dôležité otázky, ktoré si vyžadujú plné nasadenie a samozrejme veľa času. Televíziu nemôže riadiť jeden človek. V krátkodobom horizonte sa to možno dá, ale pri normálnom fungovaní to vždy musí byť o tíme. Takže ako člen tímu som do týchto otázok zainteresovaný, ale lídrom v tejto oblasti je Radim.

Ako funguje prerozdelenie kompetencií medzi vami ako programovým riaditeľom a jednotlivými intendantmi okruhov?

Je to dané organizačnou štruktúrou. Nechcem rozdeľovať Jednotku a Dvojku. Výsostne vyžadujem, aby na poradách o Jednotke bol prítomný aj intendant Dvojky Jaro Kerner a aby sa k jednotlivým témam vyjadroval, aby mal dostatok informácií, čo sa v tom danom momente deje. To platí aj naopak.

Ľudia, ktorí do STV prišli z Markízy, hovoria o budovateľskej atmosfére v STV. Čím ste ich prehovorili na prechod?

Televízia sa dá dobre budovať, riadiť a niečim napĺňať len vtedy, keď má dobre zohratý tím, ktorý musí mať isté profesionálne parametre. Preto som mal ambíciu pracovať s ľuďmi, ktorých poznám, ktorých výsledky práce poznám a na ktorých sa viem spoľahnúť. V tomto okamihu tu taký tím mám a som veľmi šťastný. Je to o profesionálnej výzve. Aj to môže ľudí oslovovať a napĺňať.

 

Aký má byť program Jednotky?

Ako ste spokojný s nástupom Milionára, vášho prvého veľkého projektu na STV?

To je ťažká otázka. Nechcem hodnotiť po prvom vydaní, ukazuje sa, že je to jeden z konkurenčne najťažších slotov, ktoré vôbec existujú. Štvrtok bol pre nás zásadný problém a preto si myslím, že umiestniť tam našu najväčšiu novinku bol dobrý krok. Bohužiaľ, konkurencia mala podobný názor.

S týmto ste ale rátali, stav sa od začiatku roku nezmenil. Markíza konkuruje vo štvrtok silným seriálom, JOJ tam má Inkognito.

Samozrejme. V čase, keď sme formát kupovali, sa to však nedalo predpokladať, Markíza mala zaradený iný formát. Podľa mňa je Milionár silný program a silná značka, ktorá musí zniesť najsilnejšiu konkurenciu. Na nejaké závery je však ešte priskoro.

Tento manažment chce verejnoprávnejšiu Jednotku. Napriek tomu ste nekompromisný v prípade, že niečo nemá sledovanosť.

Verejnoprávnoť nemožno používať ako zástierku pre nízku sledovanosť. Nevidím rozdiel v ambícii mať sledovanosť u komerčnej a u verejnoprávnej televízie, každá televízia chce osloviť diváka. Naša štruktúra by ale mala vykazovať prvky istej kvality. Hit storočia istým spôsobom vzdeláva a zároveň zabáva, podobne ako Milionár.

Má v takejto televízii priestor bulvár ako napríklad Chilli?

Ťažko povedať, či je Chilli bulvár. Môžeme ho nazvať soft bulvárom alebo life-stylovým spoločenským magazínom.

Tak skúsme Chilli neškatuľkovať a povedať, či je vhodné pre STV také, aké je.

Je to otázka kultúrneho kontextu. Otázkou je, či tento program na verejnoprávnej televízii je spoločnosť ochotná akceptovať. Tento magazín je podľa mňa na istej akceptovateľnej hrane, ktorá sa blíži k bulváru.

Opäť meníte dennú štruktúru, dvakrát denne sa v nej nachádza pomerne zle prijatý slovenský komediálny seriál Zborovňa. Prečo práve tento titul?

Chceme sa profilovať ako stanica, ktorá vysiela seriály z vlastnej produkcie. Zborovňa je vhodný formát, ktorý sa v tomto čase môže odvysielať. Ide práve o programovú alternatívu. Zostaneme v seriálovej, príbehovej polohe, chceme však možno byť trochu zábavnejší. Túto snahu nemôžeme z finančných a ďalších dôvodov deklarovať inak. Zborovňa aspoň v náznaku napĺňa tieto ciele.

Ak vám ale Zborovňa urobí podiel deväť percent, zavážia čísla a seriál stiahnete?

Tak to bude dosť problém.

Vymenili ste navzájom dva, v podstate najvýkonnejšie pôvodné formáty dennej ponuky - Duel a Ľudia na Jednotku. Nebojíte sa, že im tým ublížite?

Máme tam trošku problém s dedením divákov, táto výmena by tomu mala zabrániť. Nadväznosť sa nám zdá prirodzenejšia, keď ideme od kvízu, cez talkshow k telenovele. V diváckej krivke chceme namiesto prepadov v sledovanosti dosiahnuť jemne stúpajúcu krivku.

Nie je konktraproduktívne neustále meniť ako tak zavedený divácky návyk?

Samozrejme, ctím si základné pravidlo diváckeho zvyku. Žiaľ, my nie sme v tej pozícii, aby sme udávali trendy. Diváci sa preskupujú na základe vplyvov iných staníc. Musíme reagovať.

Môže sa teda v prime-time objaviť od septembra napríklad hodinový akvizičný dokument?

Áno.

Rybníčkov manažment tiež začínal s hodinovým dokumentom v utorok večer, po prvých výsledkoch ho však stiahol.

Nevýkonný formát v štruktúre nemá čo hľadať. Môžeme urobiť chybu, ak ho zle zaradíme. Ďalšou chybou by ho bolo tam nechávať. Ja to vidím skôr ako otázku nájdenia témy, ktorá bude mať dostatočnú akceptáciu u divákov.

Môže sa stať, že budete manipulovať aj s najpevnejšími bodmi štruktúry Jednotky ako Pošta pre teba či stredajšia romantika?

 

To by som bol kamikadze, keby som to urobil (smiech). Samozrejme, bol by dôvod ich meniť, keby sme mali dostatok finančných prostriedkov na to, aby sme štruktúru stavali úplne od základov. Toľko financií nemáme, musíme ich preto čo najefektívnejšie využívať a budovať štruktúru práve na slotoch, ktoré momentálne fungujú. Vážime si každý, ktorý má uspokojivú výkonnosť.

Na jednej strane hovoríte o limitoch možností STV, na druhej strane sa púšťate do boja a neustále preskupujete. Nie je to skrátka nesplniteľná, nikam nevedúca misia plná diváckej frustrácie?

Hlavne off-time sa dá určite kvalitatívne posunúť v prospech diváka aj s prostriedkami, ktoré STV má. Je to len o presnom vyhodnocovaní dát a jemnom ladení.

Spravodajstvo STV

Kde sú najväčšie chyby spravodajstva STV?

Je to o množstve symptómov a problémov, ktoré sa, bohužiaľ, nakopili z minulosti. Sú technologické, organizačné aj personálne. V predchádzajúcom období sa mnoho z nich riešilo nesystémovo a povrchne. Ešte nejakú dobu potrvá, kým sa spravodajstvo vyprofiluje do pozície, kedy bude dominantným prvkom v programovej štruktúre. Chceme cez neho budovať imidž, silu a reputáciu značky STV.

Čo pre tento cieľ robí vedenie teraz?

Samozrejme, primárnu a priamu zodpovednosť za spravdajstvo má jeho šéfredaktor, ktorý s ním denno-denne žije. Bez podpory a opory zo všetkých strán sa však nikam nepohne. Časť snáh smeruje do technologickej oblasti, ďalšia časť do zvýšenia mobility spravodajstva, ďalšia bude smerovať k viditeľným znakom ako grafika, vizuál či news room. Existuje ambícia spravodajstvo personálne posilniť, čo je však plne v kompetencii šéfredaktora.

Je kapitulácia s konkurenciou obsadeného času o 19:30 stále otázkou budúcnosti?

Veľká a veľmi ťažká otázka. Ak hovoríme o zvyku, tak 19:30 je jedna z úplne najtradičnejších časových osí, ktoré v štruktúre figurujú. O pol ôsmej je veľmi silný čas a návyk, takže zmena musí byť postavená na veľmi podrobnej a náročnej analýze. Treba vedieť, prečo a za akých podmienok s týmto časom hýbať.

S analýzou alebo bez, čas o 19:30 je obsadený konkurenciou. Spolu zaberajú okolo 70 % trhu, čo je za bežných okolností celý trh slovenských televízií.

 

Hovoríte správne. Ale tých sedemdesiat percent má aj spravodajstva Markízy o 19:00. Tá hodina je skrátka nesmierne ťažká.

Takže nevidíte východisko?

 

Ale samozrejme, že vidím. Tá hodina má niekoľko východísk, ktoré otvárajú niekoľko príležitostí.

Napríklad čas, kedy končia Televízne noviny?

 

Predpokladám, že tento rozhovor budú čítať aj kolegovia z iných televízií, nerád by som preto naznačoval smer nášho zmýšľania. Sú tam však jasné breaky, aj rezervy v rámci existujúcich spravodajských relácií a sú tam veľmi silné dominanty.

Prečo raz nasadzujete krátke denné správy a raz ich zasa vraciate späť?

 

Keď si analyzujete štruktúru, tak vidíte, že existuje tendencia ťahať bloky do dlhších časových sledov, štyridsať minút a viac. Riziko, že krátkymi formátmi budujete most do štruktúry konkurencie, je veľké. Takéto mosty sa usilujeme odstrániť alebo aspoň obmedziť.

Najbližšie mesiace a september

Ako programový riaditeľ stojíte nad jednotlivými okruhmi. Čo vidíte z tejto pozície?

Búrane bariér. Napríklad nemôže platiť zásada, že úplne všetky dokumenty a šport sa vysielajú na Dvojke. Pokiaľ sa máme baviť o synergii jednotlivých kanálov, existuje dosť široká ponuka dokumentov či športových podujatí, ktoré by sa mali vysielať na Jednotke. Naopak, nemyslím si, že niektoré zábavné programy by nemohla vysielať Dvojka.

Od septembra meníte vizuál a štruktúru. Môžeme čakať komunikáciu typu "ďalší nový začiatok"?

Tak by som to nenazýval. Ide o úplne prirodzený proces, televízia v určitých časových sledoch mení staničnú grafiku. Nejaké extrémne haló však z toho asi robiť nebudeme.

Dá sa v novej sezóne očakávať aj vlastný seriál?

Áno.

Využijete niektorý z námetov, ktoré ponúkajú produkčné spoločnosti?

Všetko, čo je momentálne dostupné na trhu, má zazmluvnená Markíza. Existuje však aj ponuka námetov z domáceho autorského prostredia či licencovaných projektov.

Aj v téme seriálu pôjde o alternatívu voči Markíze?

Stále je tu viacero nevyužitých žánrových i tematických možností, v ktorých vidím priestor na realizáciu úspešného seriálu.

Aké možnosti máte na mysli?

Tak to môžem rovno poslať esemesku Borovskému. (smiech)

Ako to vyzerá s obnovením diskusie po zrušenom formáte Pod lampou na Dvojke?

Dvojka musí mať takýto formát. Našou ambíciu je, aby sa takáto relácia od septembra rozbehla. Ale tak isto si myslím, že by diskusná relácia mala byť aj na Jednotke. Ide o programový typ, ktorý v štruktúre momentálne dosť chýba. Musíme však mať istotu kvality a potenciálu dlhšieho života.

Prejavuje sa verejnoprávna televízia ako alternatíva aj v iných ako programových zložkách?

Sme otvorená televízia. Nejdeme priamo do konkurenčného boja s komerčnými stanicami a jedným z dôkazov je aj skutočnosť, že pre nás nie je problém, aby sa naše tváre objavili aj na obrazovke inej televízie, pričom to platí aj naopak.

Markíza pred zrušením relácie Tesne vedľa tiež tvrdila, že jej nebude vadiť, ak sa Martin Nikodým bude objavovať v dvoch televíziách.

Hej, len napokon sa ukázalo, že im to asi vadilo. (smiech)

Prečo je práve Hit storočia váš prvý ťažiskový projekt?

Tento projekt naznačuje naše búce smerovanie. Našim zámerom je, aby bola nastolená istá téma a otázka, na ktorú hľadáme odpoveď. Chceme vniesť takúto jednoduchú otázku do života bežných ľudí. Moje očakávanie, okrem číselného, možno väčšmi smeruje k tomu, aby sme si o hite storočia prečítali články v denníkoch a týždenníkoch, aby sa slovenské hity hrali v rádiách. Vzhľadom na veľkosť projektu však očakávam aj slušnú sledovanosť, presnejšie dvojciferný rating.

Bolo témou aj hľadanie Superkraja?

Našťastie existuje istá skupina divákov, ktorá to chcela vedieť a vidieť.

V Prešove?

Boli tri silné kraje – Banská Bystrica, Prešov a Košice. Divácky aj SMS hlasmi veľmi intenzívne zakomunikovali. Určite to však nebola taká väčšinová otázka, akou chce byť Hit storočia.