Richard Flimel nahradil Milana Kňažka na poste riaditeľa TV Joj v máji 2007, niekoľko mesiacov po minuloročnom nástupe nového majiteľa – spoločnosti J&T Media Enterprises –, partnera finančnej skupiny Petra Korbačku. Pre ekonóma a právnika nebola vedúca pozícia v komerčnej dvojke na trhu vrchol televíznej kariéry – do mediálneho prostredia vstúpil prvýkrát. R. Flimel však neprišiel do TV Joj ovplyvňovať kreatívnych pracovníkov. Jeho zadanie je jasné – po rokoch tápania urobiť z Jojky fungujúcu televíziu.
S televíznym prostredím ste pred TV Joj nemali vlastne žiadne skúsenosti...
Iba ako divák.
Po vašom nástupe ste hovorili, že je to pre vás firma ako každá iná. Myslíte si to aj po roku s Panelákom, bulvárom, rýchlym zisťovaním výkonnosti televízie z peoplemetrov?
Do veľkej miery áno. V konečnom dôsledku je aj televízia firma ako akákoľvek iná, kde je na jednej strane výroba a na strane druhej predaj.
Do televízie ste z poverenia nového majiteľa prišli nastaviť štandardné ekonomické procesy.
Myslím si, že sme urobili maximum možného. Považujem za veľmi dôležité, aby ľudia chápali jednotlivé procesy vo firme rovnakým spôsobom. Je potrebné, aby každý rozumel, prečo bol zvolený konkrétny postup a na základe čoho sa budú vyhodnocovať výsledky.
Televízia Joj mala veľmi vysoký rast reklamných tržieb v roku 2006, vlani inzercia naopak stagnovala napriek silnému rastu reklamného trhu.
Vlani sme trochu tápali so sledovanosťou. Druhý dôvod bol ten, že sme nakontrahovali rok predtým viac peňazí, ako sme vedeli umiestniť. Tento rok sa nám darí výrazne lepšie, takže očakávame, že tržby ďalej porastú.
Prekvapil vás minuloročný rast reklamných tržieb Markízy o vyše šestnásť
miliónov eur?
Neprekvapil. Markíza mala poslednú jesennú sezónu takú, že na čo siahli, to im vyšlo. My sme všetko budovali narýchlo. Nedá sa nastúpiť v máji s tým, že ešte nie je nič pripravené na jeseň. To sa zákonite prejavilo na našich výsledkoch. Veľa vecí nevyšlo, niektoré áno, ale celkovo to bolo ešte obdobie budovania.
Vďaka seriálu Panelák máte v súčasnosti po ôsmej večer niekedy takmer rovnaké čísla sledovanosti ako Markíza. Takýto úspech ste nemohli plánovať.
Myslím si, že to čakal málokto.
Brali ste to ako váš úspech alebo ako chybu Markízy?
Tak trochu oboje. S Panelákom sme priniesli dobrý program, ktorý televízii priniesol veľa divákov, a Markíza na to nebola pripravená. Nie je to tak, že by v konečnom
dôsledku Markíza až tak veľa strácala. Ak sa pozriete na čísla, stále sú na tom dobre.
Vysielate ako televízia, ktorá stále hľadá svoje stabilné miesto na trhu, aj také programy, ktoré dosiahnu dobrú sledovanosť, no vzhľadom na náklady nevynášajú? Alebo sa do takýchto „investícií“ nepúšťate?
Nemôžem súhlasiť s tvrdením, že ako televízia hľadáme svoje stabilné miesto. Myslím, že sme si ho našli. Čo sa týka investícií, programy „na efekt“ nechceme robiť. Každá investícia musí mať očakávanú návratnosť v nejakej forme. Zároveň platí, že si môžeme dovoliť investovať do niečoho, ale nie do všetkého. V posledných mesiacoch investujeme veľmi veľa do webu aj napriek tomu, že nemôžeme očakávať okamžitú návratnosť. Investujeme do druhého kanálu, ktorý určite nebude zarábať peniaze od okamihu spustenia. Niektoré projekty sú dlhodobé a výnosy prídu časom. Zároveň musíme mať aj programy, ktoré generujú cash-flow a zisk.
Spočiatku ste však napríklad obetovali reklamné brejky v Paneláku – vysielali sa v konkurencii Ordinácie v ružovej záhrade na Markíze. Takže reklama nabalená na nákladnejší seriál mala menej divákov.
To bola tá investícia. Dnes už poznáme odpoveď na otázku, či to za to stálo.
Pred polrokom ste hovorili, že Markíza robí svoju funkciu najširšej televízie dobre. Stále si to myslíte?
Stále si myslím, že to robia dobre.
Nečakáte, že vás nechajú vyhrávať ako tento polrok?
Ja si nemyslím, že nás nechali vyhrávať. Úspech sme si zaslúžili.
A čo ak vám dajú v septembri oproti Paneláku Ordináciu?
Vystrieľali by sme si dve najsilnejšie zbrane proti sebe. Aký by to malo význam? Smerovalo by to k tomu, že zoberieme dva najsilnejšie produkty, ale oba by boli neúspešné, lebo by sa bili a divák by bol nespokojný. To je situácia, pri ktorej každý stráca.
Stále chcete byť len dobrou dvojkou na televíznom trhu?
Keď to príde a budeme spokojní s pozíciou dvojky, začneme rozmýšľať, či môžeme byť niekedy jednotkou. Ale dnes je tu hendikep pokrytia, hendikep znalosti značky, návyku a peňazí, ktorých nemáme toľko, čo Markíza. Je to cieľ, ktorý sa nedá dosiahnuť zo dňa na deň, a najdôležitejšia je spokojnosť diváka.
Trh očakáva, že predovšetkým televízny líder skôr či neskôr začne predávať reklamu nie podľa všeobecnej cieľovej skupiny nad dvanásť rokov, ale s obmedzením na ekonomicky aktívnych do 54 rokov. Riadite sa touto stratégiou aj vy pri tvorbe programu?
Ak sa pozriete na naše čísla, vidíte, že v skupine 12- až 54-ročných dosahujeme výrazne lepšie výsledky ako v skupine 12 plus. My čakáme, že to raz príde. Boli by sme radi, keby táto zmena prišla už budúci rok. Otázne je, či sa k tomu konkurencia pridá alebo do toho pôjdeme sami.
Je celá tvorba vysielania tak nastavená?
Dnes už áno, pretože nemôžete mať rozkúskovaný program najprv pre jednu cieľovú skupinu a hneď na to pre druhú. Potrebujeme diváka udržať celý večer.
Návrh zákona o audiovizuálnom fonde si od komerčných televízií pýta veľa peňazí. Komerčné televízie za to žiadali výrazne obmedzenie reklamy v Slovenskej televízii, tejto požiadavke však ministerstvo nevyhovelo. Súhlasíte teda vôbec so súčasným znením návrhu?
Požiadavka komerčných televízií nebola zamietnutá. Rezort kultúry len skonštatoval, že ide nad rámec pripomienkovania. Rokovalo sa však o nej a povedal by som, že sme nakoniec našli spoločnú reč. Na útlm reklamy v STV sú dva dôvody. Na jednej strane záujem komerčných televízií, ktoré sa pýtajú, prečo by im mal konkurovať niekto, kto je dotovaný štátom a predsa sa z neho stáva komerčný subjekt. Ani vám by sa nepáčilo, ak by si štát založil dotované verejnoprávne vydavateľstvo a to by vám začalo brať reklamné peniaze. STV je v poslednom čase opäť financovaná z mnohých strán. Má príjmy z koncesionárskych poplatkov, z reklamy, a keď im to nevychádza, dostáva mimoriadne dotácie. Ďalšie peniaze má dostať podľa zmluvy so štátom. Navyše, v podstate väčšina audiovizuálneho fondu pôjde znovu na istú podporu STV. Zdá sa nám to neprehľadné a je to veľa. Druhým dôvodom je, že reklama deformuje vysielanie STV a odkláňa ju od jej verejnoprávnej funkcie.
S ministerstvom kultúry ste sa teda dohodli na určitom obmedzení reklamy v STV?
Má dôjsť k postupnému útlmu, ale nie k úplnému zrušeniu, pretože chápeme, že STV má aj športové či iné programy, kde je reklama ich prirodzenou súčasťou. Napríklad pri vysielaní Ligy majstrov je povinnosť odvysielať istú časť reklamy, čiže úplne sa toho zbaviť nemôžu. Navyše, športový program bude taký istý, či tam budete alebo nebudete mať reklamu. Na výrobu iných typov programov, najmä po ôsmej, reklama má vplyv. Toto však priamo nerieši zákon o audiovizuálnom fonde.
Ako vám ministerstvo zaručilo, že obmedzenie reklamy zabezpečí? Príslušný legislatívny návrh sa ešte ani nepredstavil.
Časovo aj logicky to do seba zapadá. Samozrejme, parlament sa nás nemusí vôbec nič pýtať a môže to schváliť v takej forme, v akej chce. A môže povedať, že jednoducho budeme platiť. Ale potom je, myslím si, korektné jasne popísať situáciu – že komerčné televízie budú platiť do fondu, ale nebudú mať z toho nič. Filmy, aké sa majú financovať z fondu, vysielať zrejme nebudeme. Pokiaľ budeme chcieť nakrútiť a odvysielať vlastný film, radšej naň prispejeme priamo.
Takže v súvislosti s útlom reklamy v STV máte neformálny prísľub od ministerstva kultúry?
Domnievam sa, že sme si vysvetlili veci a rozumieme tomu. Nejaká dohoda tam nebola.
Čím chcete naplniť druhý kanál, ktorý má štartovať na jeseň?
Na toto zatiaľ neodpoviem. Možno o mesiac, keď už bude všetko podpísané. Pôjde primárne o filmy a seriály. Myšlienka na ďalší kanál vznikla niekedy v lete či na jeseň minulého roka. Problém bol nájsť taký formát pre druhý kanál, ktorý aj na malom slovenskom trhu zaujme a zarobí nejaké peniaze. Robiť kanál pre kanál nemá význam. Istota síce nikdy nie je, ale myslíme si, že máme šancu. Joj Plus by mal v porovnaní s Joj inak vyzerať, ako keby bol z úplne iného súdka.
Zdroj: Maňo Štrauch
Richard Flimel je absolventom Fakulty manažmentu Univerzity Komenského. Titul Master of Business Administration získal na University of New Hampshire a titul Juris Doctor na Columbia University School of Law v New Yorku. V rokoch 1994 – 1998 pracoval postupne v Tatrabanke a J&T FINANCE GROUP, a.s. Od roku 2001 bol zamestnancom právnej kancelárie Sullivan & Cromwell v New Yorku a Londýne.
Kanál sa bude šíriť prostredníctvom káblových a satelitných operátorov, kde je veľa porovnateľných programov. Má Joj Plus v takejto konkurencii šancu?
Vychádzame z výskumov o diváckom správaní. Kľúčový faktor pri výbere programov je upútavka v televízii. Pokiaľ nepozeráte Filmbox, ťažko budete vedieť, čo tam pôjde. Musíte si to niekde nalistovať a to veľká väčšina ľudí neurobí. My môžeme na hlavnom kanáli upútavať aj na ďalší kanál. Divákov preto budeme môcť upozorniť, že sa niečo chystá aj tam vedľa.
Veríte Markíze, že spustí svoj druhý kanál až o tri roky?
Môžu sa rozhodnúť, ako uznajú za vhodné. Ja si myslím, že to bude skôr, ale nie je to téma, ktorú by sme my riešili.
Nový kanál zakladáte zrejme aj preto, aby ste si do roku 2012, keď sa prejde na digitálne terestriálne vysielanie a vznikne priestor na nové kanály, vybudovali určitú pozíciu.
Je to jeden z argumentov, ale treba si uvedomiť základnú vec. Stále sa rozpráva o tom, že v roku 2012 pribudnú nové televízie. Priestor síce naozaj vznikne, terestriálna distribúcia však môže stáť podľa súčasných nákladov aj 60 miliónov korún (2 mil. €). Asi nebude mať zmysel priniesť nový kanál, ktorý zarobí 60 miliónov len na to, aby bol terestriálne šírený. To, čo chceme spustiť my, má šancu, ale rozhodne nie istotu, že to utiahne tých 60 miliónov ročne. Pokiaľ to bude dávať v roku 2012 zmysel, Joj Plus sa presunie do terestriálneho digitálu. Je však možné, že v roku 2012 rastúca penetrácia káblu a satelitu spôsobí, že terestriálne vysielanie stratí komerčný zmysel.
Vyhovuje vám už plán prechodu na digitálne vysielanie, pre ktorý ste boli rozhádaní s Telekomunikačným úradom SR?
Myslím si, že tu prebehla nejaká výmena názorov a dostali sme sa tam, kam sme sa dostali. Ten plán je minimalistický a necháva mnohé otvorené veci do budúcnosti. Uvidíme, ako sa celá situácia vyvinie. Je rozumné odložiť niektoré záležitosti na ten čas, keď sa konkrétna technológia naozaj bude používať. Preto aj debata o kompresnom štandarde MPEG-4 alebo MPEG-2 musí byť komplexná.
Nemá z pohľadu súčasných vysielateľov táto diskusia, ktorú otvoril Telekomunikačný úrad SR, jednoznačný záver? Viac vám musí predsa vyhovovať starší štandard, lebo sa prostredníctvom neho zmestí na frekvencie menej kanálov, a teda menej potenciálnych konkurentov.
Aj prostredníctvom MPEG-4 vieme do multiplexu pustiť taký silný dátový tok, že ho celý vyplníme. Ale otázka je, či by malo zmysel ho dnes používať. Pravda je taká, že MPEG-2 je doteraz najpoužívanejší štandard. A pokiaľ viem, neexistuje napríklad televízor, ktorý by mal zabudovaný dekodér na MPEG-4, a samostatné zariadenia sú výrazne drahšie ako tie s podporou MPEG-2. Nevidím tu ani hordu nových televízií, ktoré by búchali na bránu s ponukou nových terestriálnych kanálov. Keby tu bola taká situácia, bolo by to, samozrejme, iné.
