Ministerstvo kultúry v pondelok zverejnilo na svojej webstránke dotazník, v ktorom zisťuje "postoje a názor verejnosti na vysielanie a charakter programov vo vysielaní Slovenskej televízie." Na základe výsledkov prieskumu nevylučuje, že otvorí zákon o Rozhlase a televízii Slovenska a STV podľa neho zmení program. Podľa viacerých odborníkov je dotazník amatérsky.
Dotazník má štyri otázky, ktoré sa pýtajú na názory ľudí k vysielaniu STV: aké je (vyhovujúce, dobré, nevyhovujúce a pod.), "podiel ktorých typov programov vo vysielaní je nevyhovujúci a mal by sa zvýšiť" (napríklad spravodajské, publicistické, zábavné a pod.), v ďalšej ako ľudia hodnotia podiel nových pôvodných programov vo vysielaní a ako hodnotia podiel reklamy a sponzoringu. Na záver je jedna otvorená otázka, pri ktorej ľudia môžu napísať vlastný názor alebo odporúčanie pre RTVS - na maximálne 500 znakov, teda približne sedem riadkov. Pod prieskum sa podpísala generálna riaditeľka sekcie médií a audiovízie na rezorte kultúry Nataša Slavíková.
Podľa hovorkyne ministerstva Evy Chudinovej verejná diskusia je súčasť tvorby nového modelu verejnoprávneho vysielania, ktorý bude v nasledujúcom období doplnený aj o zmenu financovania a prípadné nové zadefinovanie „obsahu pojmu služba verejnosti.“
Naviac "odpovede a názory respondentov využije RTVS pri zostavovaní programovej štruktúry tak, aby sa podľa možnosti čo najviac priblížili k očakávaniam verejnosti,“ povedala Chudinová s tým, že „ak výsledky a názory naznačia tendenciu k zmene súčasného stavu a v diskusii vyjadrí svoj názor na vysielanie dostatočný počet respondentov, ministerstvo nevylučuje zmenu zákona o RTVS.“
Hoci ministerstvo je pripravené meniť zákon, dotazník podľa viacerých odborníkov nespĺňa základné požiadavky pre prieskum verejnej mienky. "Výsledky takéhoto prieskumu sa môžu hodiť rovno do koša," povedal pre Mediálne.sk oslovený expert na prieskumy verejnej mienky, ktorý nechcel byť menovaný. Použitá je podľa neho zlá metodika: „Získavanie informácií - zverejňovaním otázok na voľnom internete - je v tomto prípade asi najhoršia možnosť, aká existuje pri zbere dát,“ povedal. Jedna osoba môže dotazník vyplniť v neobmedzenom množstve. „Toto sa pri tejto zvolenej metodike nedá odfiltrovať.“
Rovnako sa podľa analytika nedá preveriť identita respondentov - overiť, či dotazník vyplnil naozaj ten, kto sa deklaruje, že ho vyplnil. Sociodemografické kritériá sú iba dve - pohlavie a približný vek, po desiatkach rokov. Reprezentatívne prieskumy vyžadujú oveľa podrobnejšie informácie o respondentoch.
„Verifikácia nie je možná, a to je základná deliaca čiara medzi výskumom a šarlatánstvom,“ povedal analytik. Ako príklad uvádza možnosť ovplyvniť výsledok "prieskumu". Ak nejaká lobistická skupina chce vo vysielaní presadiť svoj žáner, stačí, ak poverí dvoch-troch ľudí, aby vypĺňali pár hodín či dní dotazník, a svoje presadí. V dotazníku sú podľa analytika aj zle zvolené otázky.
„Nerozumiem celkom tejto iniciatíve ministerstva - pokiaľ má ísť o zisťovanie názorov na vysielanie STV či verejnú diskusiu o obsahu vysielania STV, tak je celá táto aktivita neprofesionálna až amatérska a nemôže priniesť relevantné a použiteľné výsledky,“ povedal predseda Rady RTVS Miroslav Kollár. Skôr očakával, aj na základe avízia z rezortu kultúry, že sa začne verejná diskusia o parametroch verejnej služby, a to nielen v televízii, ale aj v rozhlase či v nových médiách. „Pokiaľ stále nemáme jasno, "čo to má robiť", nevieme povedať, aký objem financií je pre RTVS primeraný," dodal analytik Inštitútu pre verejné otázky Kollár.
Podľa Chudinovej diskusia sa koná aj v odbornom prostredí. „Uskutočnila sa už napríklad na pôde Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy, ďalšie diskusie pripravuje verejnoprávna RTVS.“
Vedenie RTVS s prieskumom súhlasilo. „Ministerstvo chce spustiť diskusiu o televíznom verejnoprávnom programe, tak sme súhlasili, že anketa pôjde aj na naše servery,“ povedala pre Mediálne.sk generálna riaditeľka RTVS Miloslava Zemková, podľa ktorej cieľom prieskumu je zistiť názory divákov a podnety.
Iný výskum názorov slovenskej verejnosti na existenciu a fungovanie médií verejnej služby na Slovensko už v minulosti uskutočnil Inštitút pre verejné otázky. Prieskum z roku 2008 zisťoval a porovnával postoje ľudí k médiám s výsledkami podobného prieskumu, ktorý pripravoval Mediálny inštitút v roku 200
Výsledky prieskumu IVO o názoroch verejnosti na existenciu a fungovanie médií verejnej služby v roku 2008
- Verejnosť nemá reálnu predstavu o tom, čo by malo byť obsahom verejnej služby
- Spokojnosť/nespokojnosť s „verejnoprávnymi“ médiami silno koreluje so spokojnosťou/nespokojnosťou s konkrétnym programom
- Klesá ochota financovať médiá verejnej služby priamo občanmi
- Rastie preferencia financovania zo štátneho rozpočtu
- Väčšina „koncesionárov“ (59 %) by sa preto zúčastnila referenda o zrušení poplatkov a hlasovali by za zrušenie (88 %)
- Verejnosť (aj odborná) má len hmlistú predstavu (ak vôbec) o obsahu verejnej služby – v digitálnej (ale aj v analógovej) ére.
Zdroj: Názory na televíziu verejnej služby na Slovensku II., IVO
