Reality šou Bez servítky na TV JOJ nedávno prekročila hranicu 1000 odvysielaných epizód. Režisér a producent formátu Tomáš Eibner v rozhovore pre Mediálne.sk otvorene hovorí o zákulisí šou, konfliktoch aj nástrahách kastingu.
Prezrádza, čo robí dobrý diel skutočne pútavým, prečo už má plné zuby celebrít a aké situácie musel jeho tím riešiť v teréne. Vraj aj požiar v kuchyni a krádež šperkov. Nie je to len o varení, ale najmä o emóciách a medziľudských interakciách.
Bez servítky patrí medzi najdlhšie vysielané reality šou na Slovensku. Ako sa podľa vás zmenila od svojich začiatkov až po súčasnosť?
Áno, už sme práve prekonali hranicu 1000 epizód, čo je tak trošku raritné v našich mediálnych pomeroch. Je veľmi dôležité podľa mňa nezaspať a neustále meniť dramaturgiu. Pribudli varenia profi kuchárov ktorý prinášajú excelentné výkony na tanieroch, na známe tváre sú diváci tiež zvedaví, ale aj tak podľa mňa najviac fungujú obyčajní ľudia, ktorí majú najväčšiu dynamiku a emócie. Takže to striedame.
Ako často sa musíte ako režisér rozhodovať, čo ponechať v epizóde a čo už je „cez čiaru“ pre televízne publikum?
Ja v tomto projekte zastupujem skôr producenta a snažím sa všetko riadiť zo zákulisia, ale v postprodukcii veľmi často zasahujem a v koši už máme poriadnu dávku neodvysielateľného materiálu večer o šiestej... to však k reality šou patrí, keď sa stretnú emotívne typy za jedným stolom.
Formát vznikol v zahraničí – ako veľmi sa slovenská verzia odlišuje od originálu?
Je niekoľko spracovaných verzií po celom svete, tá naša je asi najbližšie k nemeckej, kde účinkujúci predstavujú aj svoje domovy trošku detailnejšie. Z formátu som vynechal proces nakupovania surovín v rôznych reťazcoch, aby sme získali väčší priestor pre samotné varenie a večeru. Myslím, že takto navolená štruktúra funguje.
Niektoré série boli pokojnejšie, iné plné konfliktov a výrazných osobností. Riadi sa dramaturgia aktuálnym spoločenským vkusom, alebo ide skôr o náhodu pri výbere účinkujúcich?
Všetko funguje len určitý čas a potom sa diváci prejedia. Keď im budete servírovať len profi kuchárov niekoľko týždňov, tak to prestane byť vzácne a budú im chýbať emócie obyčajných ľudí. Ďalšia vec je, aby sa divák nenajedol len pohľadom na „michelinsky“ dokonale naložené taniere, lebo také sú komplikované a doma si ich v živote nepripraví. Na druhej strane mám veľmi rád konkrétne zadania typu Klasika na moderno, kde profíci tuningujú obyčajné jedlá.
Myslíte si, že by šou mohla fungovať aj s celebritnými súťažiacimi na dlhodobej báze, alebo je jej sila práve v neznámych ľuďoch?
Obyčajní ľudia sú úprimnejší, emotívnejší a tým pádom dynamickejší. Ja osobne už začínam mať plné zuby celebrít, ktoré si to za ťažké peniaze prídu len odsedieť, aby si vybudovali svoje pozitívne PR. Veď už sme zažili, že aj keď im nechutilo, tak dávali 10 bodov, len aby ich niekto nevyhejtoval na sieťach.
Čo je pre vás ako režiséra najväčšou výzvou pri nakrúcaní takéhoto typu relácie?
Kasting! Nájsť a správne namixovať päticu súťažiacich v takom pomere, aby to bolo atraktívne pre divákov a zároveň odvysielateľné večer o šiestej.
Ako veľmi zasahujete do deja počas nakrúcania – usmerňujete súťažiacich alebo nechávate priebeh úplne na nich?
Dobrý kasting funguje vtedy, keď si redaktor s režisérom kúpia popcorn a po štarte záznamu sledujú dej bez akýchkoľvek zásahov ako v kine. To je ale ten vzácnejší prípad, ľudia sa v strese radi cyklia, dôjdu témy pri stole a vtedy ich treba trošku navigovať. To však neznamená, že by existoval nejaký vopred dohodnutý scenár, ako si mnohí myslia. Nič také sa nedeje a ani si to neviem predstaviť. Kto by sa toho dobrovoľne zúčastnil? Redaktori a režiséri majú striktne zakázané dávať ľuďom do úst konkrétne vety. Ich robota je nahadzovanie tém, aby posúvali dej. A v tom je rozdiel.
Koľko ľudí tvorí štáb, ktorý bežný divák nikdy nevidí, no bez nich by epizóda nevznikla?
Nezdá sa to, ale je to zhruba 50 ľudí vrátane postprodukcie. Čo je na takýto maličký formát dosť. Ale nikto sa nemusí báť, že ku nemu domov príde plný autobus ľudí :-) Na pľaci sa ich pohybuje podstatne menej, aby sme nedostávali ľudí do zbytočného stresu.
Zažili ste počas nakrúcania situácie, keď ste museli natáčanie prerušiť alebo úplne zastaviť?
Zažili sme za tých 1000 častí snáď už všetko. Od požiaru v kuchyni, cez vyhrážky fyzickou likvidáciou až po krádež šperkov v jednej domácnosti – nakoniec sa našli :-)
Stretávate sa so snahou účinkujúcich „hrať sa na postavu“? Ako to vplýva na autenticitu šou?
Lacné inscenačky v podobe vymyslených hádok by divák odhalil na prvú. To by proste nefungovalo. Som absolútne proti tomu, myslím, že by to bol začiatok konca pre samotnú šou.
Ako pracujete s emóciami účinkujúcich po konfliktných alebo vypätých situáciách? Je súčasťou tímu aj psychológ alebo mediátor?
Na tieto situácie sme v tíme dvaja producenti – ja a Saška. Ja účinkujúcich do šou vyberám, ona ich vypláca. Takže sa celkom dobre dopĺňame a je to slušná páka na účinkujúcich. Vždy sa nám podarilo všetky vyhrotené situácie zvládnuť.
Niektorí diváci tvrdia, že šou sa občas zmení na osobnostný „súboj ega“. Je to v súlade s cieľom relácie, alebo sa to snažíte tlmiť?
Vždy sa to snažíme tlmiť, lebo všetkého veľa škodí. Keby sa vám celý mesiac, každý pracovný deň večer o šiestej ľudia len hádali, nikto by to z dlhodobého hľadiska nepozeral. Má to byť súťaž vo varení s objektívnym výsledkom v čo najväčšej miere a nie hejtovací súboj. Ja mám najradšej, keď si ľudia neboja povedať konštruktívnu kritiku do očí pri stole, ale vedia aj pochváliť, keď im niečo skutočne chutí.
Ako podľa vás Bez servítky ovplyvnila slovenského diváka – naučila ho lepšie variť alebo byť tolerantnejší?
Myslím si, že použitím profi kuchárov sa nám podarilo dostať do povedomia techniky ako napr. suvidovanie, gravlaks, alebo čo je napríklad espuma. Páči sa mi aj táto stránka formátu. A niekedy sú veľmi inšpiratívne aj recepty obyčajných ľudí, ktorí len tak doma experimentujú.
Zaznamenávate v posledných rokoch zmeny v diváckych preferenciách?
Diváci sa veľmi posunuli čo sa týka gastra. Už to nie je len o haluškách a pohárikových dezertoch. Ľudia chodia na zážitkové večere, vedia oceniť kvalitu a na sociálnych sieťach sa neboja vyjadriť svoj názor. Vždy však vedia oceniť talent v kuchyni.
Čo by podľa vás muselo nastať, aby sa Bez servítky definitívne skončila – alebo naopak, dožila sa ďalších desať rokov?
To je veľmi jednoduché. Kým je kasting ľudí, ktorí majú čo ponúknuť - je všetko v poriadku.
