Radim Hreha: Nástup sme nezvládli

Šéfom Slovenskej televízie sa na Slovensku neznámy Radim Hreha stal, keď si našiel cestu ku koalícii. Tá sa v tom čase na inom človeku nezhodla. Počas troch mesiacov vo funkcii zažil odchod viacerých kľúčových ľudí, niektorým k odchodu dopomohol. Dnes hovorí, že vzťah divákov k televízii sa bude zlepšovať. A potom nebude problém presadiť zvýšenie koncesionárskych poplatkov.

Ešte pred pol rokom vás na Slovensku takmer nikto nepoznal. Kedy vám zišlo na um, že by ste mohli byť riaditeľom Slovenskej televízie?

V deň, keď sa vzdal funkcie Richard Rybníček. Neskôr som sedel na obede s riaditeľom Českej televízie Jiřím Janečkom, ktorý mi povedal: Pusť sa do toho! Pravda je, že hoci som na Slovensku

pôsobil dlhé roky, k médiám som sa priblížil až v Česku. Keď Vladimír Železný urobil známy ťah s televíziou Nova [vytlačil z nej amerického investora CME], spoločnosť Cepra, ktorá vtedy Nove robila PR, potrebovala ľudí.

Prácu pre Novu máte spoločnú s Eugenom Kordom...

Už vtedy sa mi jeho reportáže zdali tendenčné a neprofesionálne. Kto bol odkázaný na tieto reportáže, musel si myslieť, že na Slovensku sa dejú zverstvá, čo podľa mňa rozhodne tak nebolo.

My máme z tých čias opačný pocit.

Nedá sa to objektívne zhodnotiť. Naozaj nechcem hodnotiť E. Kordu. Uvedomujem si, že ak by som mal doložiť, čo som práve povedal, nedokážem to. Ani som neprežil to, čo sa vtedy dialo na Slovensku. Zrejme všetko nebolo kóšer. Ak vás môžem poprosiť, nerozoberajme to ďalej. Nechcem, aby to vyznelo ako pomsta E. Kordovi. Sledoval som vtedajší vývoj a čím ďalej, tým viac si uvedomujem, že bol vykreslený jednostranne a subjektívne.

Cepra robila pre Novu mediálny portál Česká média, na ktorom ste podľa českých novinárov neraz písali články na objednávku proti verejnoprávnej televízii. A potom ste v nej pracovali.

Server vždy bol nadviazaný na zdroje svojho mecenáša a poskytoval televízii rôzne analýzy. Jedným z výsledkov našej práce bolo, že v rámci digitalizácie prišlo k dohode medzi komerčnými

a verejnoprávnymi vysielateľmi. Ak by zvíťazila myšlienka fanatikov ako Jan Kraus s nikým nekomunikovať a úzkoprso obhajovať verejnoprávny záujem, bola by ČT v rovnakej situácii ako pred časom STV – na okraji finančného bankrotu. Bez dohody by sa nikdy nezvýšili koncesionárske poplatky pre ČT.

Ešte raz – písali ste kedysi proti Českej televízii, do ktorej ste nakoniec išli pracovať?

Osobne si myslím, že nie. Písal som zdanlivo proti Českej televízii – z pohľadu ľudí, ktorí ju považovali za svoju, no nevideli to obrovské míňanie prostriedkov. Presadzoval som zefektívnenie činnosti a až potom navŕšenie financií. To však nie je písanie proti televízii, to je v celospoločenskom záujme. Preto ČT prišla o príjmy z reklamy, z čoho sa tešili komerčné stanice.

Ak by som mal od zajtra garantované, že dostanem štyri miliardy, tiež by som súhlasil, aby sa reklama v STV zrušila. No v situácii, v akej som, teoretické reči o jej zrušení vidím ináč. Šanca na zvýšenie zdrojov českou cestou zrejme nie je možná.

No ešte vo výberovom konaní ste podľa svojho projektu chceli reklamu v STV zrušiť.

Súhlasím. Projekt som spracoval ešte ako človek, ktorý televíziu nepoznal. Neuvedomil som si, že STV má raz a navždy jeden zásadný hendikep – zrejme jeden z najnižších počtov koncesionárov v Európe. Náklady na vysielanie sú však identické. Len hlúpy a mŕtvy nemení názory.

Členka Rady STV Ingrid Fašiangová navrhla, aby sa predaj všetkej reklamy vysunul mimo STV...

Ani nemusíte dokončiť vetu. Ja som tomu nerozumel. Teoreticky to možné je, funguje to napríklad v Českej republike. No z našej spoločnosti, ktorá sa stará o reklamné príjmy STV, 1.2 media mám veľmi dobrý dojem. Jej obchodnú stratégiu si chcem ešte preveriť. Nič viac, nič menej.

Takže nebudete presadzovať, aby sa predaj reklamy vysunul do rúk externej firmy?

Je samozrejmé, že nie, keď to je zavedené a funguje to. Sú však názory, že dcérske spoločnosti odporujú zákonu o STV, pretože Rada STV nemá v nich priamu kontrolu. Ak by sa to potvrdilo, spoločnosti by sme stiahli späť do STV. Nedokážem si však predstaviť, že by sme zrušili 1.2 media.

Keď ste prišli do STV, tvrdili ste, že je v absolútnom suteréne. Čoho sa to týka?

Neexistuje tam žiadna systemizácia. Keď chcete vedieť, s kým spolupracujete, za normálnych okolností by vám mal postačiť organizačný poriadok. Tu to neexistuje. Ľudia nie sú zadelení

tam, kde by mali byť. Mnohé zmeny neschválila ani Rada STV. Preto plánujem pripraviť správu o tom, v akom stave sme televíziu našli. Počas predchádzajúcich rokov sa nepochybne zefektívnila,

platí faktúry, stala sa korektným partnerom na trhu. Na druhej strane sa poslanie televízie ako verejnej služby neplnilo, bol tu len záujem dostať STV do finančnej stability a prežiť.

Bulvárnych magazínov a telenoviel je na Jednotke stále dosť.

Zatiaľ len plníme to, čo kolegovia pred nami nastavili. Naša programová koncepcia sa prejaví až od septembra. To bude naša vizitka. Vypadnuté okná sa snažíme zaplniť napríklad Milionárom, rokujeme s ČT na kúpení seriálov.

Skončí televízia tento rok v deficite?

Náš návrh hovorí o vyrovnanom rozpočte. S tým, že predpokladáme, že nebudeme musieť platiť plnú sumu v ďalších mimosúdnych vyrovnaniach. A tiež dúfam, že nakoniec nebudeme musieť dodatočne zaplatiť sto miliónov DPH. O tom ešte rokujeme s ministerstvom financií. Ďalšou mínou je razantné zvýšenie miezd za pána Branislava Zahradníka, ktoré sa týka približne tristo ľudí. To je suma šesťdesiat miliónov navyše. Preto nevylučujem, že príde k revízii kolektívnej zmluvy, ktorá je dnes vysoko nadštandardná. Som pripravený na nepopulárne kroky. Nepripustím, aby sa televízia dostala do insolventnosti.

Tak si váš projekt zhrňme. Na jednej strane chcete zachovať príjmy z reklamy, nezvyšovať koncesionárske poplatky, a zároveň chcete byť viac verejnoprávny a fakticky ustúpiť v boji o inzerciu. Neprotirečí si to?

Televízia má tri zdroje. Z koncesionárskych poplatkov 1,4 miliardy korún, ktoré by sa pri plnom výbere dali zvýšiť až o pol miliardy. Z reklamy bude mať televízia za minulý rok približne šesťsto miliónov, na tento rok by sme sa mohli dostať na pol miliardy. Počas minulých rokov slúžil na prevádzku aj predaj majetku, čo je však život na úkor podstaty. Tieto prostriedky nešli do investícií. Nám už neostalo, čo by sa dalo predať. Musíme preto hľadať rezervy v prevádzke a prípadne prenajať investorovi súčasné voľné poschodia vo výškovej budove, ktorý by ich zrekonštruoval.

Také plány tu už boli, táto budova nikoho neláka.

Uvidíme.

Tých pol miliardy znie skôr ako propaganda než reálna možnosť.

To je odhad sumy, o ktorú prichádzame.

Hovoríte, že počítate s nižším príjmom z reklamy? Čakáte prepad sledovanosti?

Je to z čisto objektívnych dôvodov. Trendy vo vývoji reklamného trhu podľa našich obchodníkov predpokladajú spomalenie rastu výdavkov na reklamu.

Podľa našich odhadov reklamný trh badateľne rastie, navyše prichádza ďalší veľký zadávateľ Telefónica. Takže to bude asi nižšou konkurenčnou schopnosťou televízie, horším programom...

Ešte bývalí štatutári televízie Branislav Zahradník a Ľubor Košút predpokladali, že tohtoročná programová skladba prinesie nižšie výnosy z reklamy.

Počuli sme, že pre šumy o záujmoch politikov či iných skupín v STV sa začali správať podozrievavejšie inzerenti, najmä mediálne agentúry.

Je to možné, ukáže to vyhodnotenie prvého mesiaca. Je pravda, že môj úvodný nástup sme nezvládli. B. Zahradník mal na starosti komunikačné centrum a po týždni mi oznámil, že končí, a išiel na tri týždne na dovolenku. Zároveň dal výpoveď aj PR manažér Peter Kavecký – nosní ľudia pre oblasť PR. Preto som na to rezignoval s vedomím, že úvod bude negatívny. V prvej fáze som jednoducho nevedel, s kým mám pracovať. Uvedomil som si, že médiá nemám v prvej fáze šancu získať. Postoj mediálnych agentúr skôr súvisí s nedôverou k novým ľuďom na obchodnom oddelení.

Ľ. Košúta, človeka, ktorý stál za zlepšením mena STV u agentúr a za výrazným zvýšením príjmov z reklamy, ste v STV neudržali.

Považujem to za negatívum, že odišiel, bolo to jeho rozhodnutie. Neprispelo to k stabilizácii v televízii. Úplne svojvoľne sa zrejme predsa len nerozhodol.

Koncom minulého roka ste ho chceli nahradiť neúspešným kandidátom na post šéfa STV Pavlom Hanzelom.

V poriadku, tieto šumy boli, nechcel som to a ani to nebudem komentovať. Niečo prebehlo a skončilo sa. Pán Košút neskôr sám podal na môj stôl výpoveď. Následne som sa opäť rozhodol pre pána Hanzela.

A funkciu v STV mu začala vybavovať ĽS-HZDS...

O tom neviem. Máte na mysli niekoho z HZDS? Pána Hanzela poznám a môžem vás uistiť, že sa svojej pozície zhostí skutočne dobre. Určité osobné aspekty nemôžu mať zásadný vplyv na predaj reklamy.

Aký to bol signál, keď prvý človek, ktorého odvoláte, je šéf spravodajstva?

Hneď som mu však ponúkol pozíciu zástupcu šéfredaktora. Roland Kyška bol ako neplavec hodený do hlbokej vody a urobil, čo sa dalo. Spravodajstvo však bolo nekoncepčné, robené v hektickej atmosfére. Pýtal som sa ľudí zo spravodajstva, kto je spokojný s jeho úrovňou. Ani jeden sa neozval. Išiel som do toho s čistým štítom bez politických konotácií a miesto zástupcu šéfredaktora malo zabezpečiť kontinuitu. Pán Kyška ho neakceptoval.

Je pravda, že už za vedenia nového šéfa spravodajstva Jána Šmihulu sa zabránilo vzniku reportáže o synovi ministra Štefana Harabina jazdiacom na ministerskom aute?

Neviem o tom. Vyhlasujem, že za celý čas, čo som tu, som nevydal pokyn, že by niečo malo byť zastavené. Druhá vec je, že ak sa niečo natočí zle a nevyvážene, bude to mať spätný postih.

Nedávno ste povedali, že v spravodajstve zabezpečíte väčší priestor pre ľudí z Matice slovenskej, Slovakie plus či Spolku slovenských spisovateľov a iných podobných združení.

Maximálne som povedal, že zaručím, aby všetky názorové skupiny dostali priestor. Spravodajcovia dostali pokyn, aby dali priestor viacerým analytikom aj z iných názorových skupín. Nemôžem

sa pred ľuďmi strápniť tým, že im poviem, kto má dostať priestor a kto nie. Keď som sa prihlásil do výberového konania, dal som si zaviesť káblovku a robil som si štatistiku, kto sa objavuje v správach STV – dostali sa tam len dvaja či traja analytici. V budúcnosti sa nemôže stať, že niektorému zo svojich zamestnancov nariadim, kto má alebo nemá v správach byť.

Zdá sa, že do televízie ste prišli s prílišnou dôverčivosťou...

To je pravda.

...príkladom toho majú byť zmluvy o vysielaní hokejových prenosov, ktoré majú stáť iba na slovnej dohode medzi vami a Jurajom Širokým.

Za zmluvy nesie zodpovednosť šéf spravodajstva, v tejto chvíli neviem, či sú podpísané. Ale myslím si, že zmluvy na majstrovstvá sveta sú vyriešené.

Hovoríme o ligových zápasoch.

Tam ešte prebiehajú rokovania. S J. Širokým sme sa, samozrejme, stretli. Zo strany šéfredaktora športu nemám žiadne avízo o nejakých problémoch. Reči o tom, že niečo riešim na základe nadštandardných vzťahov s J. Širokým, sú nezmysel.

STV má záujem získať samostatný digitálny multiplex. Ak ho získa, sľubujete ďalšie dva kanály.

Jeden z nich by mal začať vysielať už budúci rok. A pritom ani neviete, odkiaľ na to vezmete zdroje.

Bez spolupráce so štátom to nepôjde. Štát sa na digitalizáciu zaviazal, takže je povinný pomôcť. A bez samostatného verejnoprávneho multiplexu sa digitalizácia poriadne nerozbehne. Preto nerozumiem obavám komerčných médií, ktoré ním strašia.

Pretože sa obávajú, že zatiaľ čo vy budete mať k dispozícii verejnoprávny multiplex, ktorý možno zostane poloprázdny, oni sa doň nedostanú...

Tento extrém naozaj môže nastať. Čo s tým, potom bude musieť rozhodnúť štát, ktorý nás má v rukách. Na to postačí jedna novela zákona. My len chceme mať možnosť do toho hovoriť. Komerční

vysielatelia by sa skôr mali starať o to, či im jeden kanál bude stačiť na prežitie. Veď reklama sa bude drobiť, asi prídu ďalší veľkí hráči.

Súčasný právny stav vzniku verejnoprávneho multiplexu neprekáža.

Chcem mať istotu právneho rámca. A stále tvrdím, že verejnoprávny multiplex nebude brzdou, ale motorom digitalizácie. Ak raz prevládne neoliberálny názor, že duálny systém nemá byť podporovaný, budeme to rešpektovať. Vy mladí beriete túto televíziu ako starú dámu. Ale pre mňa je to národná inštitúcia. Zaisťuje kontinuitu v oblasti kultúrneho dedičstva. Aj preto si myslím, že platiť koncesionárske poplatky majú aj tí, ktorí nemajú signál. Pretože len táto stará

dáma dáva takúto istotu. Rozumiem aj tým, ktorí hovoria, že aj verejnoprávna televízia má byť súčasťou trhu. V poriadku, ale potom ju neokliešťujme pravidlami verejnoprávnosti, keď má bojovať o zdroje.

Ako sa vyvíja zákon o koncesionárskych poplatkoch?

Počas dvoch týždňov by mala byť hotová pracovná verzia, ktorú dostaneme na pripomienkovanie. Podľa zákona by mal existovať štátny úrad s určitými kompetenciami, ktorý bude mať väčšie možnosti pri výbere poplatkov. Napríklad pri zisťovaní údajov o koncesionároch.

Niečo ako štátny koncesionársky dozor?

To ste povedali vy. Mojou úlohou je zabezpečiť čo najviac zdrojov pre televíziu. Ja budem robiť všetko pre to, aby som presvedčil poslancov, že dve miliardy nestačia na kvalitnú televíziu. Najjednoduchšie by bolo zvýšiť koncesionárske poplatky, ale pri súčasnom vzťahu verejnosti

k STV sa to nedá. Urobím všetko pre to, aby som na jej čele zostal päť rokov a za ten čas zmenil vzťah koncesionárov k nej. Napríklad vzťah verejnosti k Českej televízii sa zmenil po záplavách,

keď ukázala mimoriadnu operatívnosť. Dobrý obchodník musí vedieť využiť aj kalamity. Samozrejme, Slovensku nič podobné neželám.

Aké opatrenia ste prijali, pokiaľ ide o výsledky auditu z obdobia Richarda Rybníčka a Marcela Paru?

Uzavreli sme dohodu s právnou kanceláriu, ktorá sa tým bod po bode bude zaoberať. Pokiaľ vieme, správa neodporučila obrátiť sa na prokuratúru. To by sme urobili iba v prípade, ak by Marcel Para aj naďalej odmietal s nami komunikovať. Potom by to naši advokáti museli spraviť, aby sme s ním vôbec mohli komunikovať.

V akom stave sú vyjednávania o záväzku k štúdiu Beta?

Nezákonné vypovedanie zmluvy už súd uznal. Teraz ide o to, aby sa určila výška škody. Opäť je to v štádiu vyčkávania. Predpokladám, že to skončí na súde. Preto som si dal súdnym znalcom vyhotoviť odhad, k akej skutočnej škode mohlo prísť. Ak sa ich požiadavky priblížia k nášmu odhadu škody, budeme rokovať. Ak nie, bude to musieť rozhodnúť súd. No keďže Ústavný súd SR prijal našu sťažnosť proti rozhodovaniu o právoplatnosti vypovedania zmlúv, možno je to len teória, ktorá sa nakoniec nenaplní. Dúfame, že súd nariadi súdu nižšej inštancie

opäť sa tým zaoberať.

Takže sa ním možno bude zaoberať až ďalší riaditeľ?

Je to možné.