Len ďalšia spevácka šou? Nie. Eurovízia bola roky driemajúca značka, ale s pretrvávajúcou silou. Nemá charakter umelého hľadania papierovej hviezdy na jednu silnú časť sezóny pre komerčnú televíziu. Tým, že je to dlhoročná súťaž a je len súčasťou veľkého kolosu nad rámcom Slovenska, mení sa otázka "Koho poslať do finále" na skutočné národné hľadanie reprezentanta celého národa.
Eurovision song Contest
Scenár: Juraj Čurný
Dramaturg: Vladimír Juhanesovič
Moderátori: Martin Pyco Rausch, Martin Kontúr
Producent: Vladimír Bednár
Hlavný kameraman: Vladimír Ďurčanský
Supervízia projektu: Roman Lipták
Réžia: Tomáš Eibner
Sledovanosť: Finále Eurosongu: Čísla ako Markíza
Mení sa na otázku, na ktorú má odpoveď vo vnútri každý. Tak, ako to bolo napríklad na Hite storočia, alebo ako zrejme bude na Najväčšom Slovákovi. Na otázku, na ktorú by mohla hľadať odpoveď práve televízia verejnej služby a nepodliezať pri tom úroveň.
Sila značky, faktor návratu po desiatich rokoch, charakter skutočného národného hľadania pomohli tomu, aby trochu podpriemerne urobená šou zažiarila ako hviezda. Podpriemerná v exekúcii: všetko vyzeralo tak trochu chudobne. Akoby sa STV pokúsila vyhrabať všetko, čo našla v sklade po Superstar, vrátane Pyca a modrých kobercov. A všetko, len s odstráneným logom a v trošku zašlejšom prevedení vytiahla opäť do prime-timu.
A to sa týka aj scény. STV určite investovala rádovo menej, ako pri prvých častiach Slovensko hľadá Superstar či Markíza pri svojich ťažiskových projektoch. A veľký argument pre tých, čo držia v televíziách peniaze: skutočne to neprekážalo. Divákovi je jedno, či v pozadí bliká 30 alebo 10 LED stien. Dôležité je, čo je pred nimi. A správna hra s kamerami, samozrejme.
Podpriemerná však neznamená, že sa tvorcovia nesnažili. Práve naopak: ak by urobili svoju prácu "iba" dobre, šou by vyzerala príšerne. Na výslednú podobu, pri podmienkach, v akých šou vznikala, sa museli snažiť nadpriemerne. Tím okolo Tomáša Eibnera opäť urobil dobrú prácu.
Takto to vyzeralo
Nevieme, či bola oficiálna zvučka požičaná z centrály, alebo pripravená pre šou STV. Každopádne, nevyzerá, že vznikla v Mlynskej doline v krízovom režime. Skôr v rozvojovom režime niektorých z externých firiem. A vyzerá prinajmenšom tak dobre, ako ktorákoľvek iná zvučka ťažiskových projektov Markízy.
Bola to "prdel"
Eurovízia už nie je ako Bratislavská lýra. Preto asi najčasjtejšie opakovaným záberom bol záber na dievčenské pozadie z úvodnej zvučky. Pre mladšie ročníky otupené videoklipmi je tento záber tak vzrušujúci, ako mačiatka hrajúce sa v košíku.
Promo na Jednotku
Injektáže s logom v upútavkach robili patričný hype, tajomný teasing (na Slovensku snáď v tomto existuje len jediná škola: Joj) bol tiež a nebol zlý. Niekedy sa zdá, e v STV už zostali len poslední zúfalci. Niekedy naopak, poloprázdny "mrakodrap" prekvapí. Ako v prípade Eurosongu.
Pyco je profesionál venujúci sa hudobnej dramaturgii. Robí kvalitne na kvalitnej hudbe. Tento hudobný dramaturg si raz za čas odskočí na obrazovku ako moderátor a všetci mu za to tlieskajú. Pretože aj v tomto je špičkovým profesionálom. Výborný moderátor a značka hudobnej kvality vo výbere najlepších hudobných talentov krajiny. Koho iného ako takéhoto profesionála by mala STV mala v Eurovízii mať na pozícii moderátora? Pyco mal byť prvou voľbou. Možno sa však STV hanbila mieriť tak vysoko. Keby Eurovíziu moderovala podľa pôvodných plánov Zuzana Fialová, všetko by bolo úplne inak. Horšie.
Jednu vec Eurovízia o Pycovi odhalila a druhú potvrdila. Odhalenie je, že ako moderátor je výborný, ak je zviazaný formátom. Ak presne nemá určené mantinely, ako v Eurovízii, občas trochu tápe. Ale tak, že sa mu to dá prepáčiť. A potvrdila to, že ako moderátor je funkčný aj bez Adely.
Rýchla analýza
35 % mŕtve hviezdy Superstaristov
35 % absurdná porota
30 % zábavné kapely z regiónov
Podobne ako pri Chodili sme spolu aj Eurovízia otvára otázku úrovne a spôsobu komunikácie televízie verejnej služby voči bulváru. Určite by mala byť rovnaká, ako pri komerčných staniciach? Určite by mala podsúvať témy, priamo mediálne spolupracovať s bulvárnymi značkami?
Na druhej strane, intenzívna bulvarizácia tém na lesku Eurovízii nezobrala. Naopak. Bulvár pomáhal k tomu, aby sa šou stala národnou otázkou. Keby o nej vyšli len dva články v Pravde a jeden v Sme, šou by prehrmela a o rok by sa možno o národných kolách ani nerozmýšľalo. Teraz zanechala punc dôležitosti. A navyše, je to šou o spievaní. A spievajú speváci. A o nich predsa píše bulvár.
Šou, ktorá pri evidentne provizórnych podmienkach dokázala zachovať dôstojnosť značky. Eurovíziu stačilo vytiahnuť a všetci po nej s chuťou hrabli. Ale o rok to už nebude možné robiť provizórne a narýchlo. Faktor hladu po dlhej absencii, ktorý pridal na úspechu, sa vyčerpal v roku 2009. Z lesku však bude môcť STV ťažiť naďalej. Nepokazila ho.
