Koncom roku 1999 sa začali v printoch a na billboardoch objavovať zaujímavé reklamy: napríklad chlapec smutne stojaci pred veľkým, neprekonateľným múrom. „STV sa potáca v problémoch a Markíza je v určitom stereotype...,“ tvrdili zástupcovia televízie Luna, ktorá chcela na slovenský trh preraziť so sloganom O poznanie bohatší.


Keď sa objavili prvé informácie o štarte TV Luna, slovenskí novinári zvyknutí na tunajšie pomery začali pátrať po politickom pozadí: televízia tak dostala už od začiatku nelichotivú nálepku súvisiacu s machináciami okolo Devín banky: banka poskytla spoločnosti WN Danubius Film (ktorá mala čo do činenia aj s televíziou Danubius Cable TV) úver vo výške 170 miliónov a úver na nákup techniky vo výške do 300 miliónov. Neskôr, keď sa televízia topila v dlhoch sa do zástupu veriteľov zaradila aj táto banka (ktorá bola sama v konkurze). Aký bol príbeh tejto televízie?


Pôvodným zámerom kinodistribútora európskych filmov WN Danubius Film bola malá televízia s niekoľkými filmami a dokumentmi denne. Investor v podobe Devín banky však chcel požičať peniaze len plnoformátovej stanici. Nová televízia Luna začala namiesto s 50 zamestnancami vyrábať program s viac ako 200 ľuďmi na Nevädzovej ulici v Bratislave. Program štartoval 27. novembra 1999, televízia chcela priniesť „kvalitu“ v rámci formátového kompromisu medzi zámermi nositeľa idey a investora. Luna dokonca priniesla v prvých mesiacoch aj hlásateľov pred reláciami.


Prvým programom bol krst loga z novootvorenej Starej tržnice v Bratislave, ako prvý titul sa v prime-time objavila talkshow Stana Radiča Mám faktickú. Zo začiatku sa objavili relácie ako Márna sláva s Petrom Pišťankom a Robom Rothom, diskusia Rubikon, glosa Milana Markoviča Moja vec, detský blok Lunapark, Interview Jána Fülleho, Generation X, hudobná súťaž Uhádni a vyhraj s Evou Pribylincovou, skytá kamera V strehu, relácia Hahaló s Richardom Stankem, talkshow Müllerád s Richardom Müllerom, diskusia Anny Vargovej Pre a proti, show Maxi kúsky s Marošom Kramárom a magazíny Filmodrom, hudobný Enter, Profit magazín, Svet počítačov či motoristický Polygón. Väčšina relácií patrí k najkratšie vysielaným reláciám na Slovensku vôbec.


Televízii a ľuďom v nej však prekvapivo stále nedochádzal elán a aj v podmienkach ktoré len ťažko titulovať ako štandardné pripravovala, vyrábala a nasadzovala stále nové tituly: talkshow Milana Markoviča Hrommozvod, publicistické relácie Tribúna, Účet Anny Ghannamovej, magazín zahraničných zaujímavostí Svetobežník, Hviezdny prach s Katarínou Brychtotou, promo magazín Na lune s Marošom Kramárom, denná talkshow Fotelka s Danom Danglom alebo Petrou Polnišovou, Žihadlo, Šport pod Lupou, Ekšn a iné. Televízia vyprodukovala v koprodukcii so spoločnosťou JMB Film&TV aj 32 dielov rozporuplne prijatého sitcomu Zborovňa (STV k nemu v roku 2003 nakrútila 18 dielne pokračovanie).


Posun od „čias“ vlastnej tvorby vo VTV, s ktorou sa Luna takmer minula v kolobehu dejín bol zrejmý: relácie nepôsobili na prvý pohľad ako lacné výplne programu v štúdiu s papierovým nábytkom, napríklad dekorácie boli často na vyššej úrovni ako bývalo v tom čase u nás zvykom: čo je síce detail, ale v permanentne ekonomicky ohrozenej televízii prekvapí. Televízia využívala aj služby content producerov, viaceré relácie pre túto televíziu vyrábala napríklad spoločnosť Monarch.


S akvizičnými titulmi boli spokojní „nároční“ diváci, resp. tí, ktorí si húfne žiadajú to, bez čoho programová majorita prežije. Televízia odvysielala legendárne britské série ako Monty Python´s Flying Circus a Hotel Fawlty Towers či seriál Keepin Up Appearances. Diváci si našli Simpsonovcov a tiež South Park či mnohé hodnotné tituly svetovej kinematografie. V televízii sa však už po 2 mesiacoch pôsobenia menil človek na kľúčovom poste programového riaditeľa, riaditeľ Peter Sedlák zmenu komentoval s tým, že program po zmene naberie o niečo komerčnejší rozmer. Neskôr sa tak začala objavovať telenovela.


Ak chceme pokračovať vo vymenúvaní detailov ktoré súvisia s vysielaním tejto televízie prídeme aj na mnohé pozitíva: spoločnosť dala priestor v súčasnosti známym tváram TV obrazovky, ako napríklad Andrejovi Bičanovi, Zuzane Hajdu, Jarovi Zápalovi, Dodovi Dúbravskému, Marekovi Trubačovi, Václavovi Bevelaguovi, Marekovi Ružičkovi alebo Martinovi Rauschovi. V tomto bode však môžeme s pozitívami prestať.


Vo vnútri televízie sa začali po pol roku veľké zmeny: Devín banka padla a riaditeľ avizoval rozhovory s niekoľkými investormi. „Predpokladáme, že všetky problémy, ktoré sme mali a máme, budú v krátkom čase vyriešené,“ uviedol riaditeľ v júni 2000 a dodal, že rozhovory vedú s až ôsmymi subjektami. Veľmi sa ale mýlil, aj keď sa televízia v tom čase dostala z káblových rozvodov na vysielače a rozširovala svoje vysielanie na dopoludnie vďaka hudobnému bloku, situácia išla už len dolu vodou. Už v auguste 2000 televízia prepustila prvých 100 zamestnancov a riaditeľ priznal, že neúspešne ukončili rozhovory s viacerými investormi, objavilo sa aj prvé meškanie výplat. Mesiac pred svojimi narodeninami televízia oznámila skrátenie Hlavných správ a prepúšťanie v radoch redakcie spravodajstva. Televízia zároveň prestala vyrábať väčšinu publicistiky. Prvý rok televízia oslávila s takmer 100 miliónovým dlhom, aj vďaka zredukovaniu vysielania sa znížili prevádzkové náklady, dlh však bol tak veľký, že východiskom pre Lunu nebolo vypnutie televízie a strata licencie, ale pokračovanie pri minimálnych nákladoch a hľadanie investora.


V marci roku 2001 to „vzdal“ riaditeľ televízie, Peter Sedlák, spolu so zakladateľmi televízie odstúpil podiel v držiteľovi licencie Luna. Vtedajší majitelia televízie sa vyjadrili, že pozíciu riaditeľa momentálne nechcú obsadzovať. V septembri 2001, keď televízia vysielala len spravodajstvo, hudobné vysielanie a jeden diel telenovely týždenne bolo vysielanie TV Luna prerušené, televízia si neplnila podmienky voči spoločnosti Telenor. V tomto čase sa už dlh odhadoval na 300 miliónov korún, výplaty hlúčiku zamestnancov meškali 4 mesiace. Od prerušenia vysielania začalo plynúť 30 dní, po uplynutí ktorých môže Rada pre vysielanie odňať vysielateľovi licenciu.


Posledná známka pozitívnej aktivity v súvislosti s TV Luna boli vyhlásenia producenta Rudolfa Biermanna, ktorý vraj mal pre Lunu investora: Argus Capital International. Predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu Peter Kováč na zasadnutí 9. októbra 2001: „Luna síce nevysiela a plynie jej 30-dňová lehota, počas ktorej musí obnoviť vysielanie, inak môže prísť o licenciu, ale vzhľadom na to, že garancie, ktoré Biermann predložil, sú vážne, rozhodli sme sa ponechať Lunu v hre. O celej záležitosti bude rada po predložení ďalších vyžiadaných materiálov rozhodovať na mimoriadnom zasadnutí o dva týždne,“ dodal.


O mesiac, na zasadnutí 31. októbra možnosť vstupu investora označil za „len ako čisto teoretickú“, televízii navyše vypovedal zmluvu Slovenský ochranný zväz autorský, čo nakoniec pribilo v očiach Rady do rakvy TV Luna posledný klinec. Spoločnosti TV Luna spol. s r. o. bola licencia na vysielanie odňatá 20. novembra 2001.


Televízia Luna sa tak pridala k zástupu televízií, ktoré skončili na smetisku dejín. Bola to ďalšia televízia ktorá sa zmietala v chorobných následkoch rôznych zákulisných ťahov a trpela absenciou reálne postaveného biznis plánu, marketingu a klasického programmingu: elementárnymi zložkami fungovania každej televízie. Luna však nie je posledným slovom neskúsených slovenských majiteľov na trhu televízií, ktorí dosiaľ nedosiahli svojpomocne ani jeden dobrý výsledok: do hry sa minulý rok dostal Grafobal v TV JOJ. Zmení históriu Grafobal a budeme opäť o poznanie bohatší?