Pokuta za vtipy v Inkognite sú zlý vtip. Na účet slobody slova

Pokuta za vtipy v relácii Inkognito na účet ľudí s amputovanou nohou nie je úplne z toho súdka. Objektom neboli osoby verejného záujmu, ale menšina s obmedzenými právami, ktorú treba chrániť pred diskrimináciou a vylúčením zo spoločnosti.

No neboli to tvorcovia Inkognita, ktorí prekročili čiaru, ale členovia Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) svojím hlúpym rozhodnutím. Tí sa stotožnili so sťažnosťou jedného (!) diváka, ktorý vtipy o pacientovi s amputovanou končatinou označil za „morbídne, vulgárne, primitívne“. Podľa členov rady táto časť programu zasiahla do ľudskej dôstojnosti osôb, ktorých sa tieto vtipy týkali“. Rada tak rozhodla napriek stanovisku právnikov z Kancelárie RVR, podľa ktorých k porušeniu zákona nedošlo.

Čiaru medzi hanlivým a dobrým cynickým humorom nie je vždy ľahké určiť. Vtip totiž treba zasadiť do kontextu – kto ho povedal, s akým úmyslom a ako osobne sa mohol niekoho dotknúť.

Je rozdiel medzi komikom, ktorý si robí žarty zo všetkých etník, vrátane svojho, a niekoho, kto zosmiešňuje iba jednu menšinu. Medzi šovinistickým bigotom, ktorý sa naváža do žien či LGBT menšiny, a liberálnym komikom či komičkou, ktorých humor si takýmto spôsobom robí v skutočnosti žarty z tých, čo iných ľudí ponižujú.

Medzi stokrát omletým klišé a originálnym vtipom, ktorého cieľom nie je ponížiť, ale zasadiť objekt svojho humoru do moderného kontextu. Medzi vtipom na účet jednej osoby alebo anonymnej skupiny ľudí. A medzi vtipom načasovaným krátko po nejakej nepríjemnej udalosti alebo niekoľko rokov po nej.

Vtipy v Inkognite si síce rozhodne nezaslúžia veľkú obhajobu vďaka svojej „kvalite“ (a vôbec, čo to je v roku 2017 za televízny formát, kde sa čas vypĺňa rozprávaním vtipov akoby z osemdesiatych rokov?). No tieto kameňáky by už ani v tej dekáde nepohoršovali a rozhodne nemajú tento efekt v ére South Parku, roastov známych ľudí a Zomri.

Ak by sa mal niekto urážať, tak sú to hendikepovaní ľudia za to,