Plus za plusom v Meste tieňov

D.N.A. prinieslo prekvapenie sezóny v roku 2006 Najväčšími kriminálnymi prípadmi. Túto sezónu prekvapilo prvou slovenskou kriminálkou. Plusov Mesta tieňov je priveľa, aby sa dal titulovať ako prepadák, napriek vlažnej odozve.

Kto by čakal, že sa tak skoro na Slovensku objaví pôvodný seriál, ktorý polovici zarytých a oprávnených kritikov slovenskej televíznej dramatickej tvorby zatvorí ústa. Všimnú si ho a pochvália v intelektuálnom časopise, ale aj v bulváre.

Áčko. Mesto tieňov sa od väčšiny slovenských seriálov uvedených túto sezónu neporovnateľne odlišuje. Sitcomy či komediálne šou, predovšetkým Normálna rodinka a Priateľky, boli tak narýchlo zbúchané produkty, že pôsobili ako reportážnou kamerou zachytená improvizácia v priestoroch modelových bytov Ikea. Na Slovensku máme úspešný lacný denný seriál Panelák, úspešné komediálne tituly Susedia či Mafstory či výpravnejší hodinový seriál Ordinácia v ružovej záhrade. Spektrum televíznych seriálových žánrov sa nám postupne rozširuje. Mesto tieňov zadefinovalo "A" kategóriu slovenského seriálu. Prvý, ktorý by sme mohli bez problémov vyviezť. Dlho pripravovaný, starostlivo tímom scenáristov napísaný a filmovo nakrútený seriál napasovaný do slovenských pomerov.

Stalo sa to bez desiatok neúspešných pokusov predtým, testovania diváka rôznymi možnosťami, akoby bez evolúcie. Tá sa ale odohrala, ale v úplne inom žánri - dokumente. D.N.A. ukázala svoju nevídanú potenciu prelomovými Najväčšími kriminálnymi prípadmi. Postupne priniesla atraktívny dokument dokonca do prime-time komerčnej televízie. Ďalšími viac či menej úspešnými titulmi sa hrala s vizuálnymi prvkami a vyprecizovaním režijných prostriedkov (Záhady SK), prenesením čo najväčšieho kusu reality k divákovi cez obrazovku (Najväčšie tragédie Slovenska) či zachytením atmosféry rušného mesta plného kriminality a nástrah (112). Mesto tieňov preto nie je rýchlokvaska, desať dielov seriálu je prirodzeným výsledkom trojročného tréningu.

Skoky v evolúcii. Česká televízia roky vysiela kriminálky na úrovni konca osemdesiatych rokov bez akéhokoľvek náznaku progresivity. Sú ich ochotní skonzumovať zo zvyku len Česi sami. Paradoxne, slovenská seriálová neskúsenosť prinútila prostredie dať šancu mladej produkčnej spoločnosti, ktorá bola ako súkromná firma nútená dávať zo seba všetko, aby v konkurenčnom prostredí prežila. Preto keď si v Česku pozreli Mesto tieňov, hneď si objednali od D.N.A. svoju verziu. Zrazu niekto ponúkol produkt nakrútený úrovňou o generáciu vyššou, ako boli v Česku zvyknutí.

Krivé pero. Čo však Česi vedia, je písanie. Ak už kritici pri Meste tieňov zatvárajú ústa, pri téme dialógy ich trochu pootvoria. Dialogisti sa snažili, ale stále sa len učia. V skladačke formátov D.N.A. sa nespomína ani jeden titul, na ktorom by si precizovali písanie. A veľkú prekážku im pod nohy dáva aj sama kostrbatá slovenčina bez prijateľného, odvysielateľného slangu. V žoviálnom Paneláku je to ľahšie, tvrdý svet kriminality však vyžaduje iný jazyk. Ani v dabingu sa vlastne úplne bežné "fuck you" nedá po slovensky povedať na plné ústa. Dobré dialógy prijateľné pre televíziu chce každý. Zatiaľ sa nestalo, že by sa táto požiadavka divákov splnila. Vlastne nevieme, či je možné ich priniesť. Prelom v písaní si Mesto tieňov nepripíše.

Napriek tomu, scenáre si skutočne zaslúžili knihu. Napriek viditeľne kolísajúcej úrovni dielov. D.N.A. si rozumne analyzovala štruktúru žánru tak, ako to urobil Andy Kraus predtým, ako išiel písať Susedov. Že každá z hlavných postáv musí mať príbeh. Že príbeh v kriminálnom seriálu má takmer jednotnú šablónu v každom je scéna s nájdením mŕtvoly, naháňačka či vypočúvanie. A tiež prekvapenie nakoniec.

Hustá atmosféra. Seriál dokazuje aj to, že režijnými prostriedkami sa dá dosiahnuť, aby aj slovenské prostredie vyznelo vierohodne a tá snaha nevyznieva smiešne. Sme v začiatkoch, nie vždy im to vyšlo na 100 %, ale na kriminálnu prvotinu je to výborné. Dokázala to až nastupujúca mladá generácia tvorcov, ktorá sa dostala ku kormidlu vďaka neštandardnému slovenskému prostrediu. Čo teraz čakať od ďalších prác tohto tímu, ako napríklad pripravovaný prvý slovenský horor o vrahyni Čubirkovej. Možno pritiahnu divákov aj späť do kina.

Tvorcovia Mesta tieňov sa pozerali na diváka - už len prístupom k písaniu. Nehľadeli primárne na svoje osobné umelecké ambície, nechcú ani vykričať svetu svoj osobný protest. Ide o produkt komerčnej televízie, napriek tomu, nepodlieza žiadne latky. To je tá správna cesta.

Plus jeden plus. Plusov Mesta tieňov je priveľa, aby sa dal titulovať ako prepadák. Aj k tomu aj relativita tohto termínu. Keby sa vysielal na Joj alebo STV, boli by jeho úspechu plné noviny. Tieto televízie by si ho ale nemohli dovoliť. Možno v inom dni a inom čase by seriál exceloval. Nikdy sa už nezistí, či by to tak skutočne bolo. Teraz sa však o Meste tieňov píše opatrne ako o kvalitnom a pri otázke o diváckom (ne)úspechu sa vina zvalí na piatkové nasadenie. Našťastie, bude mať šancu dokázať to o rok. Marketingové úsilie bude musieť byť však oveľa silnejšie, nevracia sa totiž trhák. Trhák zo seriálu bude treba urobiť.

Markíza na promo myslela aj pred štartom prvej série. Kampaň bola síce na Markízu veľmi kreatívna, ale kto si ju všimol? Iná bola v outdoore, iná v novinách. Koho zaujali printy s pištoľou a ostriacim okom neznámeho dabingového herca? Buzz pred spustením chýbal najmä na internete, na ktorom je veľká časť divákov seriálu. V online priestore je Markíza dokonca čoraz viac ako slon v porceláne. A viete niečo o titulnej piesni Mesta tieňov?

Markíza bola natoľko duchaprítomná, aby túto relativitu pochopila. Dramatická tvorba je veľmi drahá a navyše Mesto tieňov nie je Nižňanského nízkonákladová inscenácia. Markíze sa určite prvá séria príliš neoplatila. To však nie je jediné kritérium merania úspechu a rozhodovania o ďalšej sérii. Seriál už má, môže ho využiť v budúcnosti. Vychováva si tvorcov ďalších seriálov a drží ich pri svojej značke. Keby ich nedržala, išli by inam.