Krátko pred spustením elektronického merania sledovanosti v roku 2004 televízna a reklamná brandža hádala, komu peoplemetre ublížia a komu naopak pomôžu. Predtým používaná denníková metóda
bola nepresná. Respondenti aj s dvojtýždňovým odstupom spomínali, kedy pozerali aký program.
To štatisticky zvýšilo hodnoty sledovanosti relácií, ktoré si diváci síce nepozreli celé, ale v denníčkoch sa týmto faktom netrápili. Televízia TA3 sa nádejala, že peoplemetre jej pomôžu, ak zachytia často prepínajúce publikum, ktoré nepresne zapísalo čas strávený pred spravodajským kanálom. Presnejšie meranie však výrazne nepomohlo a celodenný priemerný podiel sledovanosti televízie stále podskakuje nad jedným percentom populácie nad dvanásť rokov. Šéf TA3 Ľubomír Belfi dokonca tvrdí, že televízii peoplemetre škodia.
Nepomer síl. Elektronické meranie sledovanosti silne presadzoval prvý riaditeľ spravodajského kanála Martin Lengyel, ktorý sa v roku 2003 dohodol s plnoformátovými televíziami Markíza, Joj a so Slovenskou televíziou na spoločnom financovaní projektu. Stanica si chcela merať sily s veľkými konkurentmi, jej obmedzené možnosti jej však predurčili pozíciu losera na televíznom trhu s novými pravidlami.
Kým ostatné kanály vysielajú nonstop, TA3 má dodnes len sedemnásťhodinovú licenciu. Ľ. Belfi považuje za svoj úspech, že presvedčil mediálne agentúry, aby akceptovali priemerné výsledky sledovanosti prepočítané len na čas, keď televízia aj skutočne vysiela. Predtým sedem hodín, keď stanica vysielala len monoskop a kanál nepozeral nikto, logicky znižoval celodenné čísla. „Pri 24-hodinovom meraní bol náš podiel 1,6 percenta, pri zmeraní podielu, v ktorom sme reálne vysielali, 3,3 percenta. To je jasný rozdiel,“ hovorí riaditeľ TA3.
Pravda, od roku 2006 sa na frekvencii stanice vysiela aj v čase medzi polnocou a šiestou hodinou ráno. Vtedy tu šíri svoje vysielanie kvízová Ring TV, ktorej zahraničné predlohy boli pre nekalé
audiotexové hry už neraz pokutované za podvod na divákoch. „S tým nemá TA3 nič spoločné, to nie je naše. To je iná firma,“ dištancuje sa Ľ. Belfi od stanice, ktorá získala vysielaciu licenciu na nočné hodiny.
Aj keď Ring TV nie je s TA3 priamo prepojená, jej konateľka Katarína Lešická sa dobre pozná s majiteľom spravodajského kanálu Ivanom Kmotríkom. V minulosti bola s ním alebo s jeho skupinou Grafobal Group, ktorá od minulého roka oficiálne vlastní TA3, v orgánoch viacerých firiem. V súčasnosti je podľa obchodného registra konateľka firmy pre prieskum trhu SATO-EMS, ktorej jediným spoločníkom je Grafobal Group.
Nepokryté satelity. Ľ. Belfi má ešte jeden argument, ktorý znižuje výpovednú hodnotu nameraných čísiel sledovanosti spravodajského kanála. Peoplemetre totiž z technických príčin nezachytávajú domácnosti využívajúce digitálny satelitný príjem. Ich počet po príchode lacného satelitného operátora DigiTV v roku 2006 výrazne vzrástol a dá sa počítať na desiatky tisíc zákazníkov. K popularite digitálneho satelitu prispela aj konkurenčná reakcia služieb UPC Direct, SkyLink či Gital. Riaditeľ TA3 odhaduje, že signál televízie dokáže v súčasnosti namiesto pôvodných päťdesiatich percent prijímať už približne 59 percent populácie. Nárast tohto pokrytia, a teda aj potenciálne väčšieho publika TA3 však peoplemetre nezachytili. Rozšírenie zásahu zariadení je aktuálne horúca téma medzi televíziami, aj v súvislosti s končiacou zmluvou s prevádzkovateľom peoplemetrov TNS-SK, ktorá uplynie koncom budúceho roka.
Zajtra na Mediálne.sk: Rozhovor s riaditeľom Ta3 Ľubomírom Belfim.
Dochádzajúce argumenty. Riaditeľ TA3 vysvetľuje, že peoplemetre nezachytávajú aj ďalšie tisícky divákov, ktorí televíziu pozerajú na stanici, v práci či na internete. „Meranie sledovanosti je celosvetovo v metodologickej kríze,“ hovorí Ľ. Belfi. Preto vraj rozmýšľal aj nad odstúpením od platenia za peoplemetre. No vlastné prieskumy by ponúknuť nevedel - televízia žiadne nemá. Prieskumné spoločnosti už vyvinuli metódy, ako zmerať sledovanosť a počúvanosť elektronických médií aj na ulici či v práci. Slúžia na to prenosné peoplemetre, ktoré nosia respondenti vždy pri sebe ako náramkové hodinky. Takýto prieskum si však dosiaľ nedovolili zaplatiť ani najväčšie televízie.
Spravodajská stanica musí pre kratší vysielací čas a menšie pokrytie mediálnym agentúram vysvetľovať, prečo je jej trhový podiel – priemerný počet divákov – neporovnateľný s číslami veľkých staníc. Tam jej dochádzajú argumenty, a aby naoko vylepšila sledovanosť, agentúram prepočítava počet divákov len na také územie, kde je dostupný jej signál. Reklamný trh sa však nastavil podľa obchodnej politiky najväčších hráčov, ktorým sa menší musia prispôsobiť.
