„No kde si v riti?“ Týmito slovami Juraja Mokrého včera odštartovali slovenské televízne Oscary. Snáď pri ich vyslovení nespozorneli len členovia licenčnej rady, už samotný začiatok totiž dával tušiť, že sa opäť chystá niečo veľké z dielne Jeffa Minaříka. Ale napokon nie až tak dokonalé, ako pred rokom.
OTO 2008
Televízia: Jednotka STV
Produkcia: Vladimír Bednár
Scenár: Adriana Kronerová
Dramaturgia: Adriana Kronerová, Daniela Mintálová
Réžia: Jeffo Minařík
Každoročný sviatok všetkých lokálnych telebrít sľuboval „večer plný prekvapení“. Tentokrát však neboli iba vyslovene príjemné. Miesto bravúrnych minuloročných výkonov moderátora Jana Krausa a jeho hereckej sekundantky Zuzany Fialovej scenár ponúkal tvorcami programu dlhšie rozohrávanú hru „hádaj, kto bude hostiteľom večera“. Jeho absenciu mali po tradične vynikajúcej úvodnej dokrútke nahradiť starostlivo dávkované kvázi omyly, trapasy a „akože reálne“ hrané scénky popri odovzdávaní cien. Dojem kontinuálnej nenútenej zábavy však navodiť nedokázali a často pôsobili minimálne rozpačito.
Napriek tomu, po zhliadnutí sobotného priameho prenosu z udeľovania Českých levov pôsobil OTO ako balzam na oči. Natiahnutá plachta ovešaná logami sponzorov už pri slovenských eventoch našťastie nie je štandardom. Prekrásna scéna dala zabudnúť na minuloročný výpredaj z Miss Universe a niekdajšieho Uragánu. Do Slovenského národného divadla zapasovala ďaleko lepšie, vizuálne bola bezchybná a vďaka LED stenám aj mimoriadne efektná a tvárna. Zaujímavým prvkom bol tiež prístupový mostík pre víťazov pokrytý obrazovkami. Bez veľkého preháňania, mladšia sestra scény skutočných Oscarov. Škoda len viacerých zaváhaní v práci kameramanov.
Horšie to už bolo s hviezdnym publikom. Problém s tropickou horúčavou sa v SND zjavne stále nepodarilo vyriešiť. Divák sa tak opäť po roku mohol pokochať pohľadom na roztekajúce sa televízne celebrity, ovievajúce sa čímkoľvek, čo bolo práve poruke. Do väčšej miery by však mohli ovplyvniť svoje „hviezdne“ pôsobenie na diváka. Kamera si až pričasto nachádzala napríklad nahnevane sa tváriaceho Patrika Švajdu, ktorý si zjavne viac vychutnával svoju žuvačku než dianie na scéne.
A zas tie ornamenty. Je pochopiteľné, že majú podporovať dojem luxusu a štýlovosti, ale do tradičného grafického vizuálu od spoločnosti Digitrixx sa skutočne nehodia. Ten je dobrý taký, aký je, aj keď aspoň mierne oživenie by mu už prospelo. Tak, aby nebol narušený trademark, ktorý sa už z jeho vizuálnej a hudobnej podoby vytvoril. A tým nemyslím pridanie popínavých rastlín na modrom pozadí.
Okrem scény či hudobných podkladov vyvolalo silnú oscarovskú reminiscenciu aj spevácko-tanečno-parodické vystúpenie Petry Polnišovej, ktorým uviedla nominácie v kategórii speváčok. Jedno z najlepších čísel programu. Tohtoročný moderátor Oscarov Hugh Jackman podobne, samozrejme v o niečo výpravnejšom poňatí, odprezentoval nominácie na najlepší film.
Bravúrne spracovaná bola väčšina nominačných dokrútok, vynikali najmä herecké kategórie či recitácia textov pesničiek nominovaných spevákov v retro podaní hercov Csongora Kassaia, Ľuboša Kostelného a Lukáša Latináka. V niektorých dokrútkach však nešlo o originálne nápady, tvorcovia okopírovali zábavné videá či reklamy z YouTube. Aj zväčša najnudnejšia pasáž podobných eventov, žrebovanie výhercu auta, patrila opäť k tým zábavnejším častiam večera.
Svojho dlho utajovaného hostiteľa sa napokon OTO dočkal, na scéne sa objavil presne o 22:23. Dlhovlasý a zarastený Jožo Pročko stelesňujúci televízneho boha – diváka – bol hlavným predstaviteľom tvorcami sľubovanej sebairónie. V nej mu počas celého prenosu zdatne konkurovali aj Michal Hudák a Juraj Mokrý ako skrachovaní moderátori.
Minuloročná prognóza Mediálne.sk sa naplnila a svoju premiéru si tento rok odbila kategória „Seriál roka“. Zvíťazil v nej televízny líder so svojim lídrom medzi slovenskými seriálmi. Nová odborná kategória „Program branding“ znela zrejme pre väčšinu diváctva pomerne exoticky, na počudovanie v nej uspeli už pomaly zabudnuté Vilomeniny. „Cena Života“ tento rok zachránila česť seriálu Mesto tieňov, Ta3 tak obišla s prázdnymi rukami. Do Siene slávy sa za zdĺhavejšej asistencie Štefana Nižňanského a Ladislava Chudíka usadila herečka Emília Vášáryová.
Veľkou záhadou ostáva, prečo je OTO tak skúpy voči televíznym kategóriám. Moderátorské ceny sú roky spoločné pre obe pohlavia, ale takí speváci ich majú rozdelené aj na mužov a ženy. Nemalo by to byť vo výročnom udeľovaní cien televíznej brandže naopak? Zlúčiť v Slávikovi spevákov aj speváčky do jednej kategórie by si asi niekto len tak netrúfol.
Slušne rozbehnutý program už v závere po takmer trojhodinovom trvaní začínal strácať tempo. Našťastie sa už na scéne objavila riaditeľka usporiadateľskej agentúry APA Jana Prágerová so zástupcom generálneho partnera projektu, podnikateľom Borisom Kollárom, ktorý za pár sekúnd stihol spropagovať svoje rádio i lyžiarske stredisko. V čase krízy je asi každá príležitosť dobrá. Kollár následne vyhlásil za Absolútneho OTA Kollára – čiže Mária „Kuly“ Kollára, miesto ktorého si po cenu prišiel iba manažér Kožuch.
Prenos uzavrela speváčka Tina s cover verziou pesničky The Best od Tiny Turner. O tohtoročnom OTO-vi sa to síce povedať nedá, svojou úrovňou je však stále ďaleko nad čímkoľvek porovnateľným na Slovensku i v Česku.
