Situáciu majú momentálne zložitú najmä káblovky, ktorým Markíza vypovedala platné rámcové zmluvy definujúce aj cenové podmienky spolupráce. Komerčný líder si chce od budúceho roka za svoje stanice pýtať viac peňazí. Ešte donedávna ich pritom operátori mali grátis.

Na rokovaniach s televíziou zatiaľ podľa asociácií združujúcich operátorov k dohode neprišlo. „Návrhy zmlúv sú postavené z pozície moci. Prezentovali sme naše podmienky, uvidíme, ako sa s tým televízia vysporiada,“ poznamenal na konferencii Káblová televízia prezident Asociácie prevádzkovateľov káblových telekomunikácií (APKT) Robert Ťavoda. „Pre niektorých operátorov môže byť návrh novej zmluvy komplikovaný, možno až neprijateľný,“ načrtol.

Zostane Markíza v DVB-T? 

V rovnakej situácii sa ocitlo aj druhé združenie kábloviek – Slovenská asociácia pre káblové telekomunikácie (SAKT), ktorá mala pôvodnú zmluvu platnú až do konca roku 2017. Markíza ju podľa informácií, ktoré odzneli na konferencii, vypovedala na základe klauzuly z pôvodnej zmluvy, že tak môže urobiť v prípade, ak skončí s vysielaním v DVB-T. Tento scenár nastal, keďže Markíza nepredĺžila od januára 2017 zmluvu s Towercomom.

Operátor pozemného vysielania verí, že sa mu podarí zachovať stanice Markízy aspoň v platenej ponuke. „Stále rokujeme s televíziou, požiadali sme o podmienky sprístupnenia kanálov v rámci Plustelky, do dnešného dňa sme napriek dodatočným žiadostiam nedostali relevantnú odpoveď. Považujeme to však za otvorenú vec a veríme, že Markíza sa v DVB-T objaví minimálne v rámci platenej ponuky,“ uviedol technický riaditeľ Towercomu Zsolt Nagy.

SAKT má však za to, že ak by Markíza zostala v DVB-T, alebo sa v ňom znova objavila, vypovedanie zmluvy z jej strany by vzhľadom na spomínanú klauzulu bolo neplatné. „Platili by teda pôvodné zmluvy do roku 2017, lebo klauzula neriešila, či ide o bezplatné alebo platené šírenie v DVB-T,“ uviedol viceprezident SAKT Ivan Husár.

Markíza do skončení rokovaní nechce o téme veľmi hovoriť. K cenovej politike a jednaniam s operátormi sa vyjadrovala aj v minulosti zdržanlivo. Ambícia vysielateľov nahrádzať výpadky príjmov na reklamnom trhu alternatívnymi zdrojmi je však bežná aj na zahraničných trhoch.

Z voľných staníc platené kanály vysielajúce reklamu

Či budú vyššie ceny za Markízu a Joj pre operátorov platiť od začiatku roka, alebo až neskôr, na situáciu budú musieť reagovať. 

„Či chceme, alebo nie, Markíza a Joj sa stávajú plnohodnotnými pay TV kanálmi. Prejsť by teda mali do tej skupiny, kam chcú patriť. Teda namiesto doterajšieho umiestnenia v mini balíkoch za symbolické ceny a so 100-percentnou penetráciou by sa mali dostať do pay TV balíkov. To môže zahýbať aj s ich číslami,“ uviedol výkonný riaditeľ operátora Satro Martin Kopča.

„Markíza je v tom, že zostane v najnižšej ponuke, že ju budú mať všetci, ale to nemusí byť pravda,“ pridal sa R. Ťavoda. Ak by sa scenár naplnil, časť divákov neochotných platiť za televízny príjem vyššie poplatky by o Markízu mohla prísť. Alebo by na trhu hľadali alternatívne platformy aj za cenu zmeny poskytovateľa či spôsobu príjmu.

Káblovky ale môžu hľadať aj iné cesty. „Jednou z možností bude redukcia iných pay TV kanálov, lebo do spoplatnenej ponuky prichádzajú silní konkurenti, ktorí boli pôvodne v základe,“ pokračoval M. Kopča.

Operátori sa môžu pokúsiť aj o zníženie cien zahraničných platených staníc, aby im viac prostriedkov „zvýšilo“ na úhrady za domáce – najsledovanejšie kanály. Veľkí vysielatelia zo zahraničia však pre to nebudú mať zrejme pochopenie.

„Ceny neznížime, nechávame ich tak, ako sú nastavené. Zodpovedajú obsahu, ktorý stanice ponúkajú. Snažíme sa však vyjsť v ústrety napríklad tým, že dávame operátorom navyše nelineárne služby, prípadne iné výhody,“ načrtla Lada Dobrkovská, konateľka spoločnosti Channels zastupujúcej napríklad stanice National Geographic či Disney Channel.

Operátori sa asi nevyhnú zdražovaniu

V takejto situácii bude riešením zo strany operátorov zrejme zvyšovanie cien. Mnohí sa však kroku v náročnej konkurencii obávajú. Najmä menší poskytovatelia si ceny držia na jednotnej úrovni dlhodobo, zákazníci sú na zmeny citliví.

„Bojíme sa zvyšovania, ale dostali sme sa na hranicu, ktorú mnohí držíme od roku 2006. Je načase niečo s tým urobiť. Nehovorím, že toto je príležitosť, ale ide o peniaze, ktoré ide niekto brať od vás,“ prihovoril sa k operátorom R. Ťavoda. „Ľudia sa musia dozvedieť, že Markíza chce peniaze od nich, nie od nás.“

Operátorom tiež prekáža nerovnaký prístup televízií k jednotlivým partnerom. Podľa R. Ťavodu má napríklad Skylink u Markízy nižšie ceny ako ostatní. Satelitný operátor inzeruje na Markíze a láka k sebe nových zákazníkov, kampaň je načasovaná aj v súvislosti s koncom šírenia staníc Markízy v DVB-T. Skylink navyše pre Markízu zabezpečuje aj technologickú službu – uplink jej staníc na satelit.

„Ceny by mali platiť pre všetky spôsoby retransmisie – ak dajú malému operátorovi cenu 80 centov za tri stanice Markízy, nevidím dôvod, prečo by to mal mať Skylink lacnejšie,“ zamýšľa sa R. Ťavoda.

Štandardu sa vymykajúci vzťah majú televízie podľa M. Kopču aj s telekomunikačnými operátormi, ktorí takisto podnikajú na poli poskytovateľov televíznej retransmisie. Orange aj Telekom inzerujú na komerčných staniciach a patria k najväčším klientom, čo má zrejme aj dopad na ich podmienky spolupráce s televíziami.

Na test vyradiť Markízu si netrúfne nik

Káblovkám sa zároveň nepáči, že si od Markízy nebudú môcť vziať iba jednu stanicu, ale celý balík, ktorý okrem hlavného kanálu zahŕňa aj stanice Doma a Dajto. „Z môjho pohľadu je to na hrane súťažného práva, možno by bolo vhodné obrátiť sa na protimonopolný úrad, ktorý by mal posúdiť, či takáto praktika je v súlade s právnymi normami,“ uviedol v panelovej diskusii na konferencii operátorov I. Husár.

V súvislosti s pomerne agresívnou cenovou politikou televízie sa medzi operátormi objavil aj názor, či by nestálo za pokus Markízu úplne z ponuku vyradiť. To by televízii teoreticky zmenšilo sledovanosť a ohrozilo príjmy z reklamy. Diskutujúci v paneli, v ktorom neboli zástupcovia Markízy či Joj, sa však zhodli, že na tento krok si operátori zrejme netrúfnu. Vyjednávacia pozícia Markízy je v tomto smere silnejšia a poskytovatelia by sa ihneď dostali do zásadnej konkurenčnej nevýhody. Okrem odvahy by teda takýto „test“ vyžadoval aj značne koordinovaný postup. 

Situáciu na operátorskom trhu ovplyvní v nasledujúcich mesiacoch aj avizovaný koniec Markízy v DVB-T, čo je posledný bezplatný spôsob šírenia jej staníc. Káblovky sa budú takisto uchádzať o divákov, ktorí budú hľadať alternatívny príjem zahŕňajúci stanice Markízy. Očakáva sa však, že viac klientov si k sebe uchmatnú satelitné platformy, ktoré majú väčšiu dostupnosť.

Obavy Towercomu sú namieste 

Otázkou v súvislosti s koncom Markízy v pozemskom vysielaní je aj ďalší vývoj terestriálu a jeho možné oslabenie. Towercom v tomto smere neskrýva obavy. „Poznamenalo by to každú platformu, ktorú by to postavilo voči ostatným do nevýhody. Navyše Markíza spustila kampaň tým tónom, akým ju spustila,“ pripomenul Z. Nagy.

Prevádzkovateľ DVB-T sa snaží v ponuke voľnej televízie absenciu Markízy vykryť. „Prebiehajú rokovania s inými vysielateľmi,“ potvrdil Z. Nagy. Na otázku, či by do DVB-T mohla pribudnúť aj nová stanica Primy pre slovenský trh Prima Primetime, technický šéf Towercom odpovedal, že „by to napríklad mohol byť aj tento vysielateľ“.

Šéf techniky RTVS Andrej Doležal, ktorý v minulosti pôsobil aj v Markíze, je presvedčený, že diváci nebudú ochotní zostať bez najsledovanejšej stanice. „Osobne si myslím, že skôr či neskôr za Markízou do multikanálového prostredia prídu,“ povedal.

RTVS má ako jediný vysielateľ zákonnú povinnosť šíriť svoje stanice v DVB-T. Z tohto pohľadu bude mať pre ňu koniec Markízy v terestriáli otázny dopad. Ak si platforma zachová dostatočný počet divákov, RTVS si v nej vylepší pri menšej konkurencii sledovanosť. Ak ale domácnosti z DVB-T odídu, RTVS bude vynakladať ťažké milióny na šírenie signálu vzduchom pre ešte menšiu časť obyvateľstva ako dosiaľ.