Oliver Andrásy: Prima nám Aj múdry schybí ukradla

Čomu vďačia Aj múdry schybí a Dereš za to, že zostali v štruktúre Markízy a prešli sitom optimalizácie?

Mali sledovanosť. A majú ju preto, lebo sa ich už jednu reláciu desať a druhú osem rokov snažím robiť tak, ako keby som robil prvú časť. Mnohé relácie zakapali na tom, že tvorcovia urobili síce prvú časť poctivo, ale neskôr mali všakovaké iné kšefty a firemné akcie, pričom tie relácie začali pomaličky flákať. Ja nerobím nič okrem televízie. Pravdivé je príslovie, že bez práce nie sú koláče. A keď ja venujem písaniu scenára štyri dni, tak to vyzerá inak, ako keď to niekto urobí za jeden večer. A keďže to robím dlhodobo, tak to aj dlhodobo funguje.

Platí to, že donedávna relácie v skutočnosti aj vyzerali ako úplne prvá epizóda, Dereš menil scénu po ôsmich rokoch.

Ja neverím v samoúčelné inovácie. V časoch, keď sme v STV robili Čo dokáže ulica, raz za rok prišla nejaká pridelená dramaturgička. Opýtala sa, či to neideme inovovať. Spýtal som sa jej, čo by inovovala. Že ona nevie. Tak keď budete vedieť, príďte, odpovedal som. Nechcem menovať mojich kamarátov, ale boli také prípady, keď sa relácia každý polrok volala inak. Obsah bol ale stále taký istý. Ľudia sa pýtali, prečo sa to stále inak volá, keď je to to isté. Potom prišiel koniec.

Zmena obalu po ôsmich rokoch je samoúčelnou, alebo potrebnou inováciou?

Scéna relácie Dereš inováciu veľmi potrebovala. Pôvodne bola robená len na chvíľu. Keď Dereš začínal, nikto totiž v Markíze neveril, že to vydrží dlhšie ako pol roka. Tomu boli adekvátne aj financie plánované na scénu. Potom zrazu s prekvapením v Markíze zistili, že sa to vysiela už ôsmy rok. Sami teda prišli s iniciatívou zmeniť ju. Veľmi úprimne som to privítal. Pri Aj múdry schybí som to za až také potrebné nepovažoval, scéna sa menila relatívne nedávno.

Osem rokov ste mali aj rovnaké kostýmy?

Áno. Až teraz pri výmene scény sme dostali nové.

Funguje Hattrick ako normálna produkčná spoločnosť? Analyzujete napríklad, aké čísla dosahujú vaše relácie?

Teraz už áno. Dlhé roky sme boli v rámci Markízy a vlastne aj všetkých ostatných televízií na prvom mieste v sledovanosti. A to trvalo nejakých päť rokov. Vtedy som sa na to ani veľmi nepozeral. A keď mi raz pán Rusko blahoželal k päťdesiatke, tak som mu odpovedal, že ešte mám len štyridsaťpäť. A my sme mali päťdesiatpercentnú sledovanosť. Keď sme robili Čo dokáže ulica, tak sme mali dokonca osemdesiatpäť, alebo podobné enormné číslo. To už sa dnes, pochopiteľne, zopakovať nedá.

Prečo vlastne skončila Čo dokáže ulica?

Vtedy STV obsadili ľudia blízki Mečiarovi, dosadení boli Darmo a jemu podobní. My sme veľmi nechceli pôsobiť v takejto televízii. Báli sme sa, že bude politicky zneužívaná. Okrem toho sme reláciu neprodukovali a nemali tak dosah na produkčné záležitosti. Postupne bolo stále menej a menej peňazí na výrobu. Napríklad na začiatku sme mali scénku, v ktorej sme mali namontované na verejných toaletách privysoko pisoáre. Bolo to dosť drahé na prípravu, pisoáre ste museli vyrobiť a namontovať. Keď som ku koncu povedal, že chcem napríklad žltú šálku, tak začalo horekovanie, že načo žltú šálku, máme iba bielu. Kto by to teraz maľoval, vymyslime nejakú inú scénku. Povedal som si, že keď už na to akosi niet peňazí, tak to radšej nerobme vôbec. Ak by všetko malo byť zamerané iba na to, ako niekto zo seba robí na ulici somára bez nejakého nároku na rekvizity a kvalitné zázemie, tak by to nefungovalo.

Prečo ste nepokračovali niekde inde? Sledovanosť ste mali stále výbornú.

Rozhodli sme sa viac zamerať na projekty, ktoré by sme vytvárali ako produkujúca firma. V tom čase to bola relácia Snívajte s nami. A začali sme už produkovať Aj múdry schybí, pred Markízou ešte asi dva či tri roky vo VTV.

V štúdiu s papierovým nábytkom...

To bol taliansky, luxusný... (smiech)

Podobne, ako dlhodobo na Markíze fungujú vaše relácie, fungovalo donedávna aj Pročkove Je to možné?!. Po presune na JOJ však relácia prepadla. Prečo?

Nerád by som Jožka, môjho kamaráta, nejak ohováral. To, že nachytal Mojsejovcov, bolo úžasné. Ale tá relácia sama vtipná nebola. Často ani vtipná nebýva. To, že napríklad kukláči niekoho oplieskajú o zem, to nie je zábava. Ja som sa pri časti s Mojsejovcami nielenže nezasmial, dokonca som sa ani nepousmial. Ba, usmial som sa raz, keď Mojsej hovoril o svojich dramaturgických vlohách a plánoch. Paródia na mojsejovské Nikdy nehovor nikdy v SOS, to bola zábava.

Produkčná spoločnosť Hattrick ste len Vy a pani Vacvalová?

Áno, fungujeme od apríla roku 1993. Spočiatku bol s nami aj Stano Gurka, odišiel asi pred tromi rokmi.

Pre Markízu ste vyrábali aj reláciu Bonzáčik. Takto pred rokom sa vysielala obnovená verzia. Prečo po čase už nefungovala tak dobre, ako pôvodná?

Stroskotalo to na tom, že na Slovensku je strašne málo známych ľudí, čo majú deti.

Ani sledovanosť už nedosahovala nadpriemerné hodnoty.

Bonzáčik funguje dobre, ak deti bonzujú na zaujímavých ľudí. Musí vás zaujímať, čo o rodičovi povedia. Ale keď ani ten samotný človek veľmi nezaujme, môže bonzovať kto chce čo chce a už to jednoducho nie je zaujímavé. Dobré to teda bolo v časoch, keď malý Janko bonzoval na pána Satinského. Keď bonzujú, obrazne povedané, deti baletky z košického divadla, je to už niečo iné. Na Slovensku niet veľa osobností, ktoré by vás úprimne zaujímali. A tí čo sú, už Bonzáčikom prešli. Niektorí aj dvakrát.

Prečo ste potom mali dojem, že to treba obnoviť? Alebo to bolo na objednávku?

Mysleli sme si, že sa nám ešte podarí nazbierať zaujímavých ľudí. Ukázalo sa však, že ľudia, na ktorých by som dal krk, že nebudú mať problémy ísť do tejto relácie, nakoniec z rôznych dôvodov nešli. Dôvodom bol väčšinou rozpad manželstva. Nikto nechce, aby decko bonzovalo, keď je manželstvo na rozpadnutie. Niekedy sme ani nechápali, prečo nechcú ísť, napríklad pri Martinovi Nikodýmovi. Teraz už sme to už pochopili. A takých prípadov bolo niekoľko. Po pol roku som teda inicioval ukončenie relácie. Nebol by som rád, keby mala postupne zadochnúť. Keby sme boli napríklad v Amerike, tak to môžeme robiť do konca života.

Praje vôbec doba vzniku takých osobností, aby ste mohli Bonzáčika opäť niekedy obnoviť?

Za posledných päť či desať rokov ich tu vzniklo strašne málo. Stále sa točia tí istí, ktorí pred pätnástimi rokmi. Vždy sa veľmi teším, keď sa niekto nový objaví, už len kvôli Aj múdry schybí. Bohužiaľ, väčšinou sú to také hviezdičky, ktoré na dva týždne vyletia a potom už o nich nepočujete.

To je jeden z prvkov formátu Aj múdry schybí, nepozývať ako hostí rýchlokvasky?

Hosť tam musí rozprávať nejaké zážitky. Keď sa v stredu niekto stane SuperStar, čo vám o tom v piatok porozpráva? A aké to boli hviezdy! Štyritisíc ľudí šalelo pri ich vystúpení a dnes by ste si na mnohých ani nespomenuli. Dievča za milión, dnes už by po nich ani pes neštekol. Musíme volať aspoň trochu trvácne hviezdy, takých je na Slovensku hrozne málo a noví nevznikajú. Možno je to aj tým, že sa nerobia filmy. Zachraňujeme sa českými umelcami.

Je ešte niekto, kto v Aj múdry schybí nebol?

Napríklad Bolek Polívka u nás ešte nebol...

To je všetko?

Veľa ich už nie je. Bol už aj Karel Gott. A potom sú osobnosti, ktoré principiálne nechodia do takýchto programov, napríklad Marek Eben.

Môžete nejako obchodovať napríklad s Bonzáčikom, je to váš formát?

Autorkou Bonzáčika je oficiálne Ria Snopeková. Aj keď pravda je taká, že sme to minimálne spoločne vymýšľali. Keď o formát prejavila záujem Nova, nejako sa s nimi dohodla. Nova to robila ako Zlatíčka a boli natoľko slušní, že to od nej odkúpili. Prima bohužiaľ taká slušná nebola a Aj múdry schybí ukradli.

Takže doteraz je to kradnutý formát?

Presne. Aktuálne som hovoril s jedným právnikom, takže napokon možno dôjde aj k nejakej žalobe, keďže autorské práva sú nepremlčateľné.

Okrem podobnosti námetu ste s Nikto není dokonalý nemali nič spoločné?

Ale mali. My sme to tam v roku 1997 spustili. Robili sme to pol roka ako týždenník, vyrobili sme toľko dielov, ako na Markíze za dva roky. A s náskokom sme sa stali razom najsledovanejšou reláciou Primy.

Kedy ste sa s Primou rozišli?

Po odkúpení televízie firmami blízkymi Nove prišla nová riaditeľka, Kateřina Fričová. Doniesla nám zmluvu, v ktorej boli vágne formulované porušenia zmluvy, ale sankcionovaníé vysokými pokutami. Napríklad znížená technická kvalita. Čo to je? A pokuta za to bola niekoľko stotisíc korún. Dostal som radu, že by nemalo zmysel súdiť sa v cudzej krajine s firmami blízkymi Železného Nove. Vraj by to bolo bez šance.

Formát jednoducho začali vyrábať sami bez vášho vedomia?

Zmenili pár detailov a viac to postavili na historkách pozvaných osobností.

V Nikto není dokonalý sú odlišným spôsobom robené aj ankety. Trvajú pár sekúnd a sú v nej zväčša len správne odpovede.

To som taktiež nepochopil. Normálne je, že ľudia na jednoduché až primitívne otázky odpovedať vedia. A čudné, hodné televízneho vysielania, je to, ak to nevedia. Keď niekto vie odpovedať na jednoduché až primitívne otázky, prečo sa tým idú chváliť a dávať to do televízie?! To je akoby v novinách vyšla informácia o tom, že dnes nevykradli pobočku banky na Panenskej ulici. Je to síce fajn, ale prečo by o tom mali písať v novinách? Logické by to bolo len vtedy, keby denne vykradli v Bratislave všetky banky a práve v tento jeden deň by nevykradli jednu jedinú pobočku, na Panenskej. To, že ľudia vedia, na akom kontinente žijú, je podľa mňa stále ešte normálne. A je čudné, že niektorí to nevedia. Preto o tom hovoríme.

Čo vlastne hovoríte ľuďom, ktorí kritizujú, že respondenti do Aj múdry schybí sú vyberaní tak, že slovenský národ vyzerá prihlúpo?

Anketovú časť vnímam ako karikatúru. Tá funguje tak, že keď má niekto väčšie uší, karikaturista mu nakreslí obrovské. Podobne to preháňame my.

Vymenila sa politická garnitúra, a vás, ktorí jediní robíte politickú televíznu satiru, sa to zásadne dotýka. Nemáte problém s tým, že sa ťažko zháňajú známi hostia do Dereša?

Veľmi dbám o to, aby tam bolo viac humoru ako tej politickej satiry. Politická propaganda s prezentovaním názorov bez nejakého vtipu, to už podľa mňa nefunguje. Keď to nepoviete vtipne, ľudia to prestanú pozerať. Nikto sa totiž nechce dať poučovať, dať si vtláčať názor. Dialógy v Dereši majú byť predovšetkým vtipné, spojené s nejakou analógiou alebo paralelou z reálneho života.

Vy píšete pre každú epizódu Dereša scénky s postavou zemepána a hlúpej Anče. Čo hovoríte na to, že na Slovensku začal fungovať dramatizovaný humor v podobe sitcomu?

Zamýšľal som sa nad tým, ako je možné. Podľa mňa jednoducho tí chlapci priniesli na Slovensko ako prví nový žáner, sitcom. Susedia sú sledovaní aj preto, že akceptovali všetky klišé, vďaka ktorým je sitcom sitcomom. V Amerike a inde ide síce o starú vec, ktorá funguje. U nás je to nová vec, ktorá taktiež funguje. Podobne, ako my sme voľakedy trhali rekordy s inou novinkou, skrytou kamerou.

Vy si netrúfate písať niečo podobné?

Neuvažoval som nad tým. Určite bude veľa ďalších pokusov, keď to také úspešné. Nerád by som však bol ten, čo kopíruje.

Vymýšľate teda ako produkčná spoločnosť niečo, v čom by ste boli prví?

Nikdy som nekul pikle, nikdy som cieľavedome nešiel po nových veciach. Tie formáty tak nejak vznikli. Aj múdry schybí som si vymyslel najprv pre rádio, neskôr to išlo do VTV ako štúdiová relácia... Vôbec ku všetkému, čo robím, som sa dostal viac-menej nedopatrením (smiech).

Prečo ste len v Markíze?

Oslovovali nás minulý rok z televízie JOJ. Ale nemám dôvod meniť televíziu. Markíza je pre nás korektný partner a dodržiavajú to, na čom sa dohodneme. Určite by som od korektného partnera neodchádzal len preto, že spolupracujeme už dlho. Takáto televízna turistika mi nevonia. Ale ja žijem aj s jednou manželkou už 25 rokov. (smiech)