Politická strana OKS, ktorej poslanci sú v parlamente súčasťou klubu Most-Híd, chce získať do štátneho rozpočtu ďalšie prostriedky spoplatnením využívania frekvencií pri predlžovaní licencie.
Návrh novely zákona o elektronických komunikáciách už upútal pozornosť z pohľadu poplatkov pre mobilných operátorov, ktorým sa tento rok v lete končí licencia na využívanie GSM pásma. Výšku jednorazového poplatku má podľa návrhu novely stanoviť Telekomunikačný úrad, k tomu pribúda aj ročný poplatok do výšky približne 33-tisíc eur. Bývalý šéf Branislav Máčaj pre denník Sme uviedol, že poplatok za predĺženú licenciu pre operátorov na 10 až 20 rokov by nemal byť menší ako 20 miliónov eur.
Novela zákona navyše navrhuje aj zavedenie poplatkov pre rozhlasových a televíznych vysielateľov. Výšku jednorazového poplatku – za pridelenie frekvencií – by mal stanoviť opäť Telekomunikačný úrad. No novela zároveň počíta aj s ročným príspevkom za používanie každej jednej frekvencie. Návrh definuje maximálne hranice – pri rozhlase ide o 2 987 eur na rok za frekvenciu, pri televízii o dvojnásobok.
Z horizontu dvoch až troch rokov novela znevýhodňuje rádiá – ročný poplatok za používanie frekvencií sa totiž nemá vzťahovať na digitálne frekvencie, za ktoré sa neplatí už ani v súčasnosti, ale iba na analóg. A kým televízie majú do konca budúceho roka úplne prejsť na digitálne vysielanie, a teda ročné poplatky navrhované v novele pre ne nemajú platiť, digitalizácia rozhlasu je aj z dlhodobého hľadiska neaktuálna téma. Rozhlasoví vysielatelia budú aj naďalej vysielať analógovo. Za analógové frekvencie musia elektronické médiá platiť už v súčasnosti – týka sa to kmitočtov pridelených od druhej polovice roka 2006, no značne nižšie čiastky.
Vysielatelia podľa prezidentky Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc a šéfky rádia Expres Evy Babitzovej nevidia dôvod pre spoplatnenie. „Platenie je už v súčasnej legislatíve ošetrené dobre tak, ako je.“ Babitzová argumentuje aj veľkosťou rozhlasového trhu, na ktorom je iba zopár ekonomicky fungujúcich rádií. Spoplatnenie by sa ich – pri stanovení maximálnej výšky poplatku – dotklo rádovo v desiatkach tisíc eur ročne.
Najviac by sa výška poplatkov spomedzi komerčných vysielateľov dotkla práve Expresu, ktorý využíva až 41 frekvencií. Fun rádio a Jemné melódie majú menej než 20, rádio Viva 23 frekvencií. Hustejšia sieť vysielačov Expresu je podľa Babitzovej ekologickejšia, pretože spotrebuje menej energie ako vysokovýkonné vysielače. Aj preto považuje poplatky za frekvencie za neférové.
Najmenej by mali podľa novely platiť malé lokálne rádiá, keďže využívajú individuálne iba malý počet frekvencií, no vzhľadom na ich ekonomickú výkonnosť ich môže aj 3-tisíc eur značne zaťažiť.
Novela zákona o elektronických komunikáciách prichádza v čase, kedy sa na rezorte dopravy chystá veľká novelizácia tejto normy, respektíve predloženie úplne nového zákona. To upravuje aj poplatky za frekvencie. Zákon sa pred niekoľkými týždňami dostal do pripomienkového konania.
