Deti na Slovensku sú odkázané na češtinu, detská televízia v slovenčine je stále fikciou. Súčasní prevádzkovatelia monotematických staníc vidia problém najmä v tunajšom malom trhu neschopnom uživiť program pre tak úzky divácky profil. O detskom kanáli začala hovoriť aj STV, predstavy sú však zatiaľ hmlistejšie ako možnosti financovania.
Chce, ale nemá za čo.
Plnoformátové televízie sa príchodom peoplemetrov postupne zbavili výroby detských relácií, finančné prostriedky sústredia do ekonomicky zaujímavejšieho prime-timu. Markíza tak napríklad prišla o rannú reláciu Kakao. JOJ vysielala pred viac ako rokom denne o 18:55 animovaný seriál, verejnoprávna Jednotka v minulosti zrušila ranné Vysielanie pre najmenších. Pre nedostatočné výsledky v masovej cieľovej skupine posledné roky neustále manipulovala aj s vysielacím časom tradičného Večerníčka.
Slovenský detský divák si bežne môže zapnúť len českú detskú stanicu.
Výraznejšie tituly pre deti neprodukuje ani STV, pre mladšieho diváka má v ponuke premiér už len nedeľný ranný týždenník Elá hop. „Slovenská televízia 15 rokov neprodukuje žiadnu tvorbu pre deti a mládež, vysiela len staré rozprávky,“ konštatoval nedávno riaditeľ Slovenskej televízie Radim Hreha v relácii Správy a komentáre. Podľa Miroslava Kollára nie sú financie jediným dôvodom stagnácie pôvodnej tvorby pre deti „Na kvalitnú detskú televíznu tvorbu potrebujeme aj kvalitne tvorivé zázemie, ktoré dnes nie je sústredené u žiadneho vysielateľa,“ dodáva. Podľa neho je problémom aj to, že deti nemajú vytvorený návyk: „Tak ako je to v prípade televíznej ponuky pre dospelých, aj u detského diváka bude Spiderman dlhodobo víťaziť nad Elá hop!“
S projektom televíznej stanice čiastočne určenej pre detského diváka operuje posledné týždne manažment Slovenskej televízie. Má ísť o štvrtý digitálny kanál STV kombinujúci vzdelávacie programy s detským programingom. A to aj napriek tomu, že tento bod pôvodne nebol súčasťou Hrehovho riaditeľského projektu. "Dospeli sme k myšlienke, že priestor pre spravodajský kanál na Slovensku je už čiastočne obsadený etablovanou televíziou TA3," vyjadril sa nedávno pre Mediálne.sk poverený hovorca Slovenskej televízie Jozef Gogola.
STV však už teraz vie, že na nové stanice nemá peniaze. „Určite si to vyžiada investície, ktoré by STV chcela vykryť aj zvýšením súčasného koncesionárskeho poplatku,“ povedal poverený hovorca televízie.
Teoretický zákon.
Zákon o štátnom jazyku síce určuje, že inojazyčné audiovizuálne diela určené deťom do 12 rokov musia byť dabované do štátneho jazyka, no toto ustanovenie nie je problém obísť. Ak napríklad animovaný film označí programové oddelenie televízie za rodinnú komédiu, čeština je dovolená. Ukazuje to bežná prax. Verejnoprávna Slovenská televízia vysielala napríklad v češtine animovaný film Shrek alebo vianočnú fantasy Grinch. Predchádzajúci manažment, ktorý zaviedol túto politiku, argumentoval nižšou cenou.
Na dabingu pre detského diváka zatiaľ nešetrí najväčšia televízia Markíza, a to napriek znižovaniu celkového objemu investícií do dabingu. Podľa šéfa jej dabingu Braňa Hronca televízia lokalizuje všetky premiérové animované a rodinné filmy. „Za minulý rok Markíza predala slovenský dabing iným staniciam v takom objeme, ktorý by dokázal zabezpečiť výrobné náklady dabingu zhruba dva mesiace v roku,“ povedal pre Mediálne.sk. Českú jazykovú verziu nepovažuje Hronec na rozdiel od Slovenskej televízie za finančne výhodnejšiu. "Jedinou výhodou je len okamžitá dostupnosť," ukončil šéf dabingu Markízy.
Miroslav Kollár z Inštitútu pre verejné otázky spochybňuje legislatívnu úpravu. „Pre deti je dobré, ak majú možnosť sa prirodzenou formou naučiť aj prostredníctvom detských televíznych programov dnes už cudzí český jazyk.“ Šéfka licenčnej rady Valéria Agócs má opačný názor, televízia podľa nej musí vychovávať budúcich divákov v jazyku, ktorý je im najbližší.
Materčina raz týždenne.
Miroslav Kollár: „Pre deti je dobré, ak majú možnosť sa prirodzenou formou naučiť aj prostredníctvom detských televíznych programov dnes už cudzí český jazyk.“
Jedinou možnosťou sledovať detské programy v slovenčine zostávajú dosiaľ zachované víkendové ranné sloty troch najväčších televízií, Markízy, Jednotky STV a JOJ. Aj detský divák si zvykne ráno zapínať predovšetkým Markízu, podiely v cieľovej skupine 4 až 11 rokov sú často 40 percentné. Akvizičné tituly dosahujú v cieľovej skupine 4 až 11 rokov kolísavú sledovanosť, ratingy týchto najmä animovaných seriálov nezvyknú presiahnuť jeden percentný bod (asi 47 500 divákov).
Aj o týchto pár tisíc malých divákov majú zadávatelia záujem a televíziám sa tak oplatí držať si aspoň jedno miesto v štruktúre pre detské programy. "Je to tak," potvrdzuje hovorca TV JOJ Ľudovít Tóth. "Mladý divák však pozerá rôzne relácie, napríklad 4. apríla bol najsledovanejší štart Celebrity Campu," hovorí Tóth a dodáva, že napríklad premiéru ťažiskového projektu JOJ sledovalo viac detí, ako Televízne noviny Markízy či akčné seriály na ktorejkoľvek z televízií.
Primalé pieskovisko.
Ani jedna z najväčších detských káblových staníc na trhu Jetix a Minimax nevysiela v slovenčine. Za hlavný problém považujú nerentabilnosť výroby slovenskej verzie ich programu. „Okrem toho, slovenské deti sú zvyknuté na český jazyk a nemajú problém s jeho porozumením,“ argumentuje marketingová manažérka spoločnosti Minimax Media Barbora Florková. Práve Minimax je pritom stanicou, ktorá pracuje s cieľovou skupinou najmladších detí do šesť rokov. „Cieľom Minimaxu je preto okrem zábavy aj nenásilná výchova a vzdelávanie,“ dodáva Florková. Vychovávanie však opäť len v češtine.
Vysielanie v českom jazyku niektorým divákom prekáža. „Aj na toto prichádzajú sťažnosti,“ uviedla predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu Valéria Agócs. Obe televízie sú však v rámci európskych smerníc regulované orgánmi tých krajín, kde získali licenciu na vysielanie. „My sa do nich miešať nemôžeme.“
Prevádzkovateľ stanice Jetix spoločnosť Jetix Europe vychádza podľa marketingovej riaditeľky Marianny Iváncsics z praxe, podľa ktorej medzinárodné satelitné spoločnosti a káblové stanice vstupujú na slovenský trh takmer vždy v českom znení. „Je to bežná prax aj pre lokálnych terestriálnych vysielateľov,“ dodáva Iváncsics. Jetix chce pre slovenské deti vysielať v češtine dovtedy, kým sa tieto podmienky na trhu nezmenia.
Napriek tomu, že televízie nelokalizujú do štátneho jazyka svoj program, na slovenskom divákovi profitujú. Detský divák počuje slovenčinu len občas v reklamných brejkoch. „Slovensko je pre nás samostatné teritórium z hľadiska obchodu aj marketingu,“ potvrdzuje Iváncsics z Jetix Europe. Napriek českému zneniu komunikujú televízie s deťmi v materčine aj na webových stránkach, pri súťažiach či sprievodných podujatiach.
