Máme za sebou dve premiérové vydania dlhoočakávanej kontroverznej reality show Mojsejovci. V dnešnej dobe, kedy už čísla sledovanosti rozhodujú v televíznom svete takpovediac o všetkom a spoľahlivo víťazia aj nad poslednými zvyškami dobrého vkusu. Čakal som, že Mojsejovci sa ma budú snažiť čo najviac prekvapiť, alebo šokovať. Celá relácia sa o to skutočne pokúšala, no ja som sa väčšinu času nudil a nechápavo krútil hlavou. Prečo?


Nebudem sa už venovať otrepanej téme ako to, že Mojsejovci sú tak „bohatí“ a podobne, kolega Tomáš Abaffy sa tejto téme vo svojom komentári dostatočne venoval a ja s ním takmer vo všetkom súhlasím. Radšej by som sa bližšie pozrel na prvé dve odvysielané časti tohto skvostu medzi pôvodnými slovenskými reality shows.


V nedeľu o 20:00 sa na divákov po prvýkrát vyvalila lavína marketingovo perfektne spracovaného neriedeného gýču. S moderátorom Vilom Rozborilom sme sa opäť zoznámili s už veľmi dobre známymi (minimálne pre fanúšikov reality shows), interiérmi ich vkusnej košickej haciendy, ako aj s hlavnými „hviezdami“ osobne (vrátane psa Kusaja). Mojsejovci dokonca dostali priestor, aby okomentovali negatívne články voči nim z najrôznejších periodík, pričom v spolupráci s moderátorom nezabudli ani jeden takýto útok odraziť. Verím, že jednému z redaktorov istého bulvárneho denníka muselo v ten večer pri sledovaní televízie poriadne zabehnúť.


Dozvedeli sme sa, že pani Mojsejová zarába svoje ťažké milióny tým, že sedí za stolom a vykonáva účtovnícke a poradenské služby, pričom účtovníctvo už nerobí. Prečo nie..., prajem veľa spokojných klientov do budúcnosti. Ďalší pohľad patril do hudobnej dielne do konca vekov nedoceneného speváka Braňa Mojseja, ktorý si svoje cédečka musel začať vydávať sám. Prečo...? Neminul nás ani už obvyklý výlet do ich rozsiahlych šatníkov a to bolo asi tak všetko. Celé mi to prišlo pomerne nudné, aj keď išlo ešte iba o úvodný diel, ktorý otváral dvere prvému stredajšiemu zostrihu z kastingu v Banskej Bystrici. Napriek tomu si ho nenechalo ujsť 36,7 percenta divákov pri televíznych obrazovkách. Premiérových Spolužiakov Michala Hudáka na TV JOJ, z ktorých mi v pamäti utkvela iba „večne mladá“ Eva Máziková na vysokozdvižnom vozíku a zúfalo mŕtva atmosféra v štúdiu, sledovalo 8,4 % divákov,10,4 % z nich uprednostnilo reprízu Drišľakovín na Jednotke.


Druhé stretnutie so slovenskými Osbournovcami sme si nemohli nechať ujsť túto stredu. Jeho ťažiskom bol zostrih z kastingu v Banskej Bystrici. Maratón tej „najpokleslejšej zábavy”, akú sme kedy na našich obrazovkách mali možnosť vidieť sa naplno rozbehol. Ak sa aj niekto spočiatku snažil rátať, koľko vulgarizmov v relácii padlo, verím, že to po chvíli vzdal. Bolo ich neúrekom, nejasný mi prišiel aj systém ich cenzurovania. „hovno“ z úst Noriky Mojsejovej nás už zrejme nemá čím pohoršiť, či nebodaj šokovať, preto ostalo bez cenzúry. Zato roztomilé vyhlásenie Very Wisterovej v Miláne, že tu sa už stráca akýkoľvek luxus a cítiť tu iba obyčajné h(píííp)á, si už vypípanie zaslúžil. Stretol som sa už s viacerými názormi: „...no a čo, že sú vulgárni, aspoň sa na nič nehrajú a sú prirodzení“. Netreba si však zamieňať prirodzenosť s primitivizmom. Ten totiž z tejto manželskej dvojice sála na míle ďaleko.


Na kasting prišla rôznorodá vzorka ľudí, od mladých, až po vyššie vekové kategórie, rôzne hmotne zabezpečených. Aby toho nebolo málo, stavy súťažiacich moderátor Vilo Rozboril doplnil námatkovým náborom v uliciach mesta, z ktorého doviedol napríklad smetiara, či prepitého staršieho pána bez hlasu. Veď to predsa chceme všetci vidieť. Zbadať sme tu mohli aj známe tváre niektorých vymetačov kastingov, taký Ivan Kozák známy svojimi brilantnými paródiami Tiny Turner či Karla Gotta, sa už zúčastnil snáď všekých možných kastingov, s výnimkou Dievča za milión, kam ho napriek dlhším vlasom pravdepodobne nepustili. Samotní účastníci kastingu mali za úlohu upútať Mojsejovcov minútovým vystúpením pred kamerou. Ich výkony Mojsejovci sledovali v samostatnom apartmáne na plazmovej obrazovke konzumujúc chudé karé z obložených mís. Štylizácia priam ideálna a to sme ešte nevedeli, čo nás bude čakať na záver.


Pri sledovaní toho, čoho sú ľudia schopní a ochotní vykonať, kvôli dvom miliónom korún sa vo mne striedalo niekoľko pocitov. Prevažoval však pocit trápnosti a veľmi často aj ľútosť. Tu sa ukázal zásadný rozdiel od ostatných kastingových reality shows, v SuperStar sa predvádza schopnosť spievať, v Dievča za milión schopnosť moderovať, tu však iba ťažko špecifikovateľná schopnosť urobiť „niečo“ a ešte tým aj dokázať zaujať náročných Mojsejovcov. Našou hlavnou úlohou je baviť sa na tom, ako sa iní ľudia dokážu strápniť a popri tom sa televízii postarať o zisk prostredníctvom vysokej sledovanosti a audiotexu.


Uspeli najmä tí adepti, ktorí sa vyhlásili za absolútne nuly, alebo sa uviedli niečím ľahko zapamätateľným. Celá show je tým pádom z istého pohľadu bezvýznamná, výsledkom nebude obohatenie našej hudobnej scény o nové talenty, ani objavenie nových moderátorských hviezd, ale iba jeden bohatší človek. Naplno však bolo odhalené aj pokrytectvo súťažiacich, medzi ktorými sa pohyboval nastrčený spolupracovník, diskutoval s nimi a toto všetko sa tajne zaznamenávalo. Mohli sme tak vidieť, čo si niektorí z nich o Mojsejovcoch skutočne myslia a akej pretvárky sú s vidinou dvoch miliónov vo vrecku schopní. Po ukončení kastingu sa porota, teda samotní Mojsejovci konečne ukázali medzi adeptmi na svojich budúcich spolubývajúcich a 25 z nich vybrali. Z tohto počtu ešte vyselektovali konečných 5 postupujúcich, ktorí to sú sme sa však ešte nedozvedeli.


Čerešničkou na torte, ktorá dokázala zdvihnúť mandle aj niektorým veľmi pokojným ľuďom z môjho okolia, však bol nákupný výlet Mojsejovcov do Milána, kedy sa naplno ukázali ich životné priority a vycibrený vkus, o slovníku nehovoriac. Pohľad na rozzúrenú Noru Mojsejovú, ako sa hnevá na Miláno, všetkých okolo a celý svet, ale hlavne nie sama na seba, že nakúpila samé nezmysly za pol milióna musel pohnúť skutočne každým a dokonca aj mňa donútil naplno si uvedomiť, ako som šťastný, že sa na takýchto ľudí nemusím pozerať vo svojom okolí, ale iba v televízii. Priestor v médiách si dokáže zaplatiť každý, nechcem analyzovať aké pohnútky k tomu vedú Mojsejovcov, o tom sa už toho popísalo dosť, opýtam sa iba, prečo sa tam nikdy nedostali svojou vlastnou prácou, či už v hudobnej, alebo finančnej sfére?


Fenomén reality shows na Slovensku kulminuje a televízie sa už iba predháňajú v tom, ktorá dokáže diváka viac zaujať a výtĺcť z tejto vlny čo sa len dá. A ako kdekoľvek na svete, aj u nás žnú úspechy. Mojsejovci sú doposiaľ najkontroverznejšou u nás vysielanou variáciou formátu reality show, dokonca dá sa hovoriť v intenciách strednej Európy. Sám som zvedavý, či a kam to náš televízny trh posunie a či latka nevkusu už nebola položená povážlivo nízko. Zaujímavý je aj fakt, že celá show sa odohráva pod logom televízie Markíza, ktorá svojho času „odmietla formát SuperStar, pretože nepatrí do formátu rodinnej televízie akou Markíza je.“ Naozaj si ale diváci môžu spolu s Mojsejovcami v idylickej rodinnej atmosfére povedať „Spolu nám to ladí“?