Televízia JOJ prináša na obrazovky novú minisériu, ktorá kombinuje romantiku, drámu i diplomatické vzťahy. Novinka Lásky v Istanbule, ktorá si už podmanila divákov na streamovacej platforme JOJ Play, teraz mieri do hlavného vysielacieho času televízneho programu.
Miniséria vznikla v spolupráci s produkčnou spoločnosťou NUNEZ NFE. Producentka Oľga Núñezová vysvetľuje, prečo si tvorcovia zvolili Istanbul: „Vždy nás lákalo nakrútiť film alebo seriál, v inom prostredí ako na Slovensku, ale so slovenskými hercami. Orientálna atmosféra Istanbulu bola pre nás mimoriadne atraktívna.“
Natáčanie v Turecku bolo logistickou výzvou, ale výsledok stál za to. Dvojmesačné nakrúcanie prebiehalo v historických štvrtiach, luxusných diplomatických priestoroch aj v rušných uliciach mesta. Istanbul im poskytol kulisy, aké by na Slovensku nenašli.
Ako vznikla myšlienka natáčať seriál v zahraničí?
Vždy nás lákala predstava nakrútiť seriál alebo film mimo Slovenska, ale zároveň s našimi hercami a celým kreatívnym tímom. Istanbul bol pre nás úplne prirodzenou voľbou – mám k nemu osobne veľmi blízky vzťah. Je to miesto, kde sa stretáva Európa s Áziou, kde sa spája modernosť s históriou, a kde výhľady na Bospor nesú výnimočnú energiu. Tá orientálna atmosféra nás úplne očarila a inšpirovala.
Keď sme začali pracovať na námete pre minisériu, napadlo nám, že práve Istanbul by mohol byť tým pravým miestom, kde sa príbeh bude odohrávať. A keďže už dlhodobo máme výborné vzťahy s jednou tureckou koprodukčnou spoločnosťou, všetko si tak nejako sadlo – nápad, miesto aj spolupráca.
Jojka štartuje romantiku v Istanbule: Všetko o postavách, zápletkách a veľká galéria
Prečo ste sa rozhodli nakrúcať práve v Istanbule?
Istanbul je dnes významným filmovým centrom, kde sa každoročne realizujú stovky filmových a televíznych projektov. Svoje projekty tam nakrúcajú aj popredné streamovacie platformy ako Netflix či Disney, často s medzinárodnými hviezdami a v spolupráci s vysoko profesionálnym filmovým zázemím. Povedali sme si – prečo nespojiť výnimočné prirodzené filmové kulisy tohto mesta, skúsený turecký štáb a náš kreatívny tím s hereckými osobnosťami zo Slovenska?
Istanbul slovenskému publiku nie je neznámy – vďaka obľúbeným tureckým seriálom si k nemu mnohí diváci vytvorili vzťah. My sme ho však chceli predstaviť z inej perspektívy – prostredníctvom nášho vlastného príbehu odohrávajúceho sa na slovenskej ambasáde a predovšetkým cez skvelé herecké výkony našich hercov.
Aj keď to nebola úplne naša prvá zahraničná skúsenosť, bolo to prvé komplexné nakrúcanie mimo Slovenska – od prvej až po poslednú klapku. Pre mňa osobne to bola veľmi inšpiratívna spolupráca.
V čom bolo toto natáčanie iné?
Určite bolo teplejšie – ale vďaka vetru od Bosporu zároveň aj príjemne svieže. Čo ma však skutočne prekvapilo, bol vysoký počet mladých ľudí v produkčnom tíme. V Turecku je silnejší generačný mix, čo pôsobilo veľmi osviežujúco. Zmena bola aj v ponímaní času – tridsať minút pre nich znamenalo hodinu a stále to bolo "v poriadku". A nerozumeli, čo nás na tom tak vyrušuje.. 😊
Čo nás veľmi príjemne prekvapilo, bola ich ochota – snažili sa nám vo všetkom vyjsť v ústrety. Ľudia sa usmievali aj v stresových momentoch, čo výrazne prispelo k pozitívnej atmosfére. Veľmi silno na mňa zapôsobil aj fakt, akí hrdí boli miestni členovia štábu na to, že sa ich kultúra objaví v slovenskej televízii. Ich nadšenie bolo skutočne nákazlivé.
Kto bol na nakrúcaní zo Slovenska?
Zo Slovenska sa na nakrúcaní zúčastnil režisér s asistentom, hlavný kameraman, výkonný producent a samozrejme naši herci. Zvyšok štábu – od maskérskeho tímu cez kostýmy až po technické profesie – bol turecký. A práve pri technickom tíme bolo cítiť rozdiel najviac – turecké produkcie sú zvyknuté pracovať s omnoho väčším počtom ľudí. Bolo zaujímavé sledovať aj rozdiely vo vizuálnom cítení – ich prístup k líčeniu, stylingu či práci s farbami bol oveľa odvážnejší a do projektu to vnieslo inú estetiku.
Zo začiatku ma zmiatla ich komunikácia – keď sa medzi sebou rozprávali po turecky, mala som niekedy pocit, že sa hádajú. Ich jazyk je veľmi expresívny, plný energie a emócií, takže to tak mohlo pôsobiť. Ale veľmi rýchlo som pochopila, že to je len ich prirodzený spôsob vyjadrovania – vášnivý, ale nie konfliktný.
A čo ma naozaj prekvapilo – keď som mala odlišný názor na nejaký výkon a vyjadrila som sa k tomu kriticky, myslela som si, že sa so mnou už nikdy nebudú rozprávať. Bolo to však práve naopak – o chvíľu by vás pozvali domov, pohostili vás a správali sa ako najlepší priatelia. Tá ich pohostinnosť, otvorenosť a srdečnosť ma úplne dostala.
Čo bolo najväčšou výzvou?
Najväčšou výzvou bolo určite zladiť dynamiku veľkomesta s naším natáčacím plánom. Istanbul je nádherný, ale veľmi živý – neustály ruch ulíc, hustá doprava, veľké množstvo ľudí. Bolo náročné nájsť pokojné a použiteľné lokácie, ktoré by zároveň nestratili tú autentickú atmosféru, ktorú sme chceli zachytiť.
Ďalšou výzvou bolo samotné logistické zvládnutie takého mesta – presuny štábu, vybavovanie povolení, technické zázemie... V Istanbule máte aj o polnoci pocit, že je dopravná špička. (úsmev)
A v neposlednom rade – jazyková bariéra. Nie všetci členovia miestneho štábu hovorili po anglicky, takže v mnohých situáciách nás zachraňoval Google Translate, ktorý sa stal takmer neoficiálnym členom tímu.
Napriek týmto výzvam sa nám však podarilo zachytiť presne tú energiu a emóciu, akú sme si predstavovali – a to najmä vďaka výnimočnej práci režiséra Ivana Holuba, kameramana Juraja Chlpíka, výkonných producentov Mareka Vozára a Nikolety Juhászovej, asistentov Romana Janecku a Erika Núñeza. A, samozrejme, profesionálnemu prístupu našich hercov.
Ako ste vyberali lokácie, kde ste natáčali?
Bolo to jedno veľké dobrodružstvo. Do Istanbulu sme prišli s jasnou predstavou, kde chceme točit, ale veľmi rýchlo sme zistili, že niektoré veci tu fungujú inak, než sme zvyknutí. Turci sa často milo usmievali a hovorili: „Toto sa u nás takto nedá, na tomto mieste je úplny zákaz točenia...“
Napriek tomu sme ich dokázali presvedčiť – a napokon sme nakrúcali aj na miestach, kde sa bežne netočí ani pre miestne produkcie. Miesta, na ktorých sme točili, boli napr. Hagia Sofia, Modrá mešita, v podzemnej cisterne Binbirdirek, v uličkách Grand Bazaaru, pred Egyptským bazárom, pri veži Galata, v meste Bursa pri hodinovej veži, v Pamukkale, v Denizli, v antickom meste Hierapolis, atď.
Boli sme odhodlaní ukázať slovenskému divákovi z Istanbulu čo najviac – nielen známe miesta, ale aj tie menej objavené zákutia, ktoré majú neopakovateľnú atmosféru. Veľkú zásluhu na tom mal náš režisér, kameraman aj celý tím, ktorí do toho dali maximum a neustále hľadali spôsoby, ako posunúť projekt ešte ďalej.
Koľko času ste v Turecku strávili?
Pred samotným natáčaním prebiehala zhruba dvojmesačná príprava, a samotné nakrúcanie potom trvalo ďalšie dva mesiace.
Je veľký rozdiel, keď niekde strávite intenzívne dva mesiace bez toho, aby ste sa večer vrátili domov. Boli sme skoro stále spolu – pracovali, smiali sa, občas si aj ponadávali (úsmev), a spoznávali Istanbul úplne inak, než keby sme prišli len na víkendový pobyt. Po týždni sme tam už fungovali ako jedna filmová rodina so všetkým, čo k tomu patrí.
Je finančne náročnejšie natáčať v zahraničí ako na Slovensku?
V tom čase to bolo o niečo jednoduchšie – nakrúcali sme ešte pred voľbami, takže finančné podmienky boli o niečo priaznivejšie. Dnes by to už bolo určite náročnejšie, aj kvôli zvýšeným nákladom, napríklad na ubytovanie či dopravu.
Čo sa týka samotného štábu a technických profesií, ceny boli v Turecku porovnateľné so Slovenskom.
Aká to bola vaša osobná skúsenosť pracovať v inej krajine?
Moji tureckí priatelia mi počas nakrúcania hovorili, že dúfajú, že sa môj vzťah k Istanbulu po tejto pracovnej skúsenosti nezmení a budem sa sem stále chcieť vracať. A hoci, samozrejme, prišli aj náročnejšie chvíle, dnes si na ne už ani nespomeniem. Naopak, okamžite by som sa tam vrátila. Bolo to úžasné, obohacujúce, vzrušujúce...
Išli sme tam s tým, že sa chceme profesne od Turkov niečo naučiť – a napokon to bolo o vzájomnom učení sa. Bolo skvelé vidieť, že na „pľaci„ aj mimo neho medzi nami panoval rešpekt – bez ohľadu na to, odkiaľ kto pochádza, akým jazykom hovorí, zázemie či skúsenosti. Som vďačná, že som mohla spoznať skvelých ľudí, z ktorých sa stali priatelia. Bolo to naozaj jedno veľké dobrodružstvo.
Budú Lásky v Istanbule pokračovať?
Lásky v Istanbule nekončia, no osudy našich hlavných postáv sa presunú do Tunisu. A čo sa tam stane? To si zatiaľ nechám pre seba. 😉
