Slovenská televízia odvysiela na Dvojke v nedeľu 26. januára o 20:10 hod. štvrtú epizódu dokumentárneho cyklu Textári, ktorý odhaľuje tvorivé procesy a životné príbehy najvýznamnejších textárov slovenskej hudobnej scény. Prostredníctvom osobných príbehov a zobrazenia tvorivých procesov legendárnych textárov umožňuje divákom objaviť, ako vznikali piesne, ktoré už desaťročia sprevádzajú celé generácie Slovákov.
Humorista, ktorý Slovákom nastavoval zrkadlo
Štvrtá epizóda Textárov prinesie príbeh Milan Lasicu, vďaka ktorému si diváci pripomenú neopakovateľný talent jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov. Hoci sa mnohým jeho texty zdajú satirické, on sám to odmietal. Snažil sa o tvorbu textov s humorom, pretože celý život sa stretával so satirou bez humoru, čo neznášal. To bol aj dôvod, prečo sa stal pre politický režim nepohodlný – jeho humor bol totiž nejednoznačný.
Dokument Textári ponúkne divákom ukážky z Lasicových legendárnych dialógov s Julom Satinským, ukážky piesní, ktoré otextoval a pohľad do jeho súkromia cez autentické rozprávanie dcéry Hany i spolupracovníkov. Lasica je predstavený nielen ako komik, ale aj ako melancholický autor a mysliteľ, ktorý vo svojich textoch zanechal kus svojho srdca.
Milan Lasica bol humorista, dramatik, textár, herec, spevák, ale aj filozof života, ktorý cez humor reflektoval život na Slovensku. Jeho texty neboli len vtipné – boli zrkadlom, v ktorom Slováci mohli spoznávať sami seba. Lasica cielene nastavoval ľuďom zrkadlo, no robil to tak, aby neurážal a umožnil im zasmiať sa na sebe. Pieseň často zakončil nečakanou pointou, čím dal poslucháčom príležitosť zamyslieť sa nad sebou. Možno aj preto jeho texty zľudoveli, no nikdy nestratili svoju hĺbku.
Milan Lasica dokázal s vážnou tvárou podávať vtipné myšlienky. Jeho texty vynikali nápadom, gradáciou, pointou a remeselnou zručnosťou. Zatiaľ čo poslucháči obyčajne spoznajú interpreta piesne, autora hudby už menej a textára iba výnimočne, v prípade Milana Lasicu to bolo naopak. Jeden z jeho prvých piesňových textov bol text o muche. Napísal ho preto, že povojnový éter zapĺňali banálne piesne o vzťahu muža a ženy, a on cítil, že túto tému treba rozšíriť.
Textárom sa stal úplnou náhodou, keď ho básnik Rudolf Skukálek oslovil, aby písal recenzie o piesňových textoch. Pri tej príležitosti sám skúsil napísať piesňový text a tak sa namiesto recenzenta stal textárom. A to, čo nie je jednoznačné, je často považované za nebezpečné. Ako textár sa preslávil v spolupráci s Júliusom Satinským a Jaroslavom Filipom, s ktorými vytvoril nesmrteľné diela, napríklad album „Bolo nás jedenásť“. Ich tvorba dokázala pobaviť široké masy a zároveň medzi riadkami upozorňovala na dôležité spoločenské problémy. Ich humor bol inteligentný a nikdy sa neuchyľovali k lacným vtipom.
Myšlienka vytvoriť dokumentárny cyklus o textároch sa zrodila v hlave Ľuboša Zemana a inšpiráciou pre vznik celej série bola aj kniha o textárstve, ktorú napísal Vlado Puchala. Dramaturgicky celý projekt zastrešil Robert Valovič, ktorý vysvetľuje: „Textári nie sú len o mapovaní kariér, ale najmä o odhaľovaní kreatívnych procesov jednotlivých textárov. Každý diel preskúma rukopis daného autora, jeho inšpirácie a príbehy, ktoré viedli k vzniku ikonických textov. Práve tieto texty sú mostom medzi generáciami, ktorý dokáže prežiť nápor času a zachovať si svoju aktuálnosť.“
Každý diel série Textári je venovaný jednému z najvýznamnejších slovenských textárov, ktorých dielo prekročilo hranice času a stalo sa súčasťou života viacerých generácií a zároveň aj slovenským kultúrnym dedičstvom. Sú medzi nimi Kamil Peteraj, Boris Filan, Ľuboš Zeman, Milan Lasica, Ján Štrasser, Daniel Hevier, Peter Uličný, Martin Sarvaš, Jozef Urban, Vlado Krausz.
Zábery z epizódy Textárov o Milanovi Lasicovi si môžete pozrieť v galérii.
