Verejnoprávna televízia a rozhlas na Slovensku majú dlhodobo problémy s financiami. Jedným z hlavných dôvodov je (v porovnaní s inými krajinami) nízky poplatok hradený domácnosťami a zamestnávateľmi.

Podľa generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Václava Miku však zvyšovanie poplatkov nie je jediný spôsob zlepšenia finančnej situácie RTVS. “Tých spôsobov zmeny financovania je viacero,“ povedal v rozhovore pre SITA V. Mika. Jedným dychom dodal, že “najlegitímnejšia cesta sú vyššie koncesie.“

V. Mika naopak nepovažuje zvyšovanie podielu zmluvy so štátom za najlepšiu cestu. “Tento názor zastávam jednoznačne, už len preto, že to nie je takzvane voľne meniteľná mena, lebo tieto zdroje nemôžem použiť ani v programe na všetko. Vylúčený je z toho šport, ktorý je veľká položka, vylúčené je z toho spravodajstvo, vylúčená je z toho aktuálna publicistika, vylúčené sú z toho akvizičné projekty všetky a vylúčené sú z toho licencované formáty.“

To teda podľa V. Miku znamená, že zmluva so štátom financovanie programu RTVS nevyrieši. “Už len preto, že dnes môžem povedať – čo môžeme legislatívne financovať zo zmluvy so štátom, a je to vhodné, to financujeme,“ zdôraznil.

Druhou cestou zlepšenia finančných východísk RTVS by podľa riaditeľa média bolo, ak by štát na seba zobral niektoré zo súčasných záväzkov RTVS.

Napríklad by to mohli byť platby za šírenie signálu. Tie podľa šéfa RTVS sú aj v záujme štátu, pretože RTVS plní úlohy Rady obrany štátu a všetko, čo súvisí so zabezpečením informovanosti občanov v kritických situáciách. Na druhej strane to legislatívne nie je úplne čistá cesta, pripustil V. Mika s tým, že v niektorých krajinách je takáto podpora zvyčajná, niekde je zas úplne vylúčená.

Ak by však štát uhradil RTVS náklady za šírenie signálu, stačilo by to. Je to 25 percent z prevádzkového rozpočtu RTVS.

Ďalším spôsobom, ako by štát verejnoprávnej rádiotelevízii mohol prispieť, je uplatnenie neuplatnenej DPH. Je to približne 10 miliónov z celkového rozpočtu. Podľa V. Miku by štát mohol kompenzovať aj časť výpadkov príjmov, ktoré spôsobuje RTVS zákonné znižovanie reklamy vo vysielaní.

Zníženie reklamy vo vysielaní považuje V. Mika za správne, no na druhej strane upozorňuje, že tento výpadok nebol nijako kompenzovaný “z pohľadu štátu alebo nejakých iných príjmov“.

Hlavný zdroj RTVS – úhrady za vysielanie, či ľudovo koncesie, sa desať rokov nezvyšoval a patrí k najnižším v Európe. Základný poplatok je 4,64 eura mesačne na jednu domácnosť. “Väčšina krajín, našich verejnoprávnych kolegov je na tom samozrejme s úhradami za služby a s koncesionármi lepšie a pre väčšinu z nich je to najvyšší príjem,“ zdôraznil V. Mika.

“Plne si uvedomujem, že v tejto ekonomickej situácii na Slovensku hovoriť len tak od pása, že je to legitímne, že na to máme všetky nároky, že je najnižší v Európe, je síce pekné, ale treba na to vytvoriť aj podmienky,“ dodal.

Verí, že aspoň sčasti už podmienky na budúce zvýšenie koncesií vytvárajú. "Náš obsah je bez reklamy, preto vysielame na dvoch programoch, Jednotke a Dvojke dovedna o takmer sedem hodín programu viac oproti komerčným televíziám s tým istým počtom staníc. Náš obsah je žánrovo, formátovo výrazne odlišný od toho, čo ponúkajú komerčné stanice – v rozhlase to je 85 percent, v televízii 55 percent odlišného obsahu. Samozrejme, aj tým, že plníme úlohy vo vzťahu k hendikepovaným občanom, k špecifickým sociálnym skupinám, regiónom a samozrejme aj minoritám a rôznym záujmovým skupinám. Tých argumentov by bolo na jednej strane veľa, na druhej strane je to veľmi senzitívna téma a pochopiteľne, že to tak aj vnímam,“ konštatoval v rozhovore pre SITA generálny riaditeľ RTVS.

Upozornil, že každý si zaplatí za televíznu reklamu pri nákupe tovaru, lebo v jeho cene je premietnutá aj reklama. “U nás to je marginálne. My ako verejnoprávny vysielateľ sme na trhu niekde inde ako sú privátni vysielatelia a nemáme iné príjmy. Najlegitímnejšia cesta sú vyššie koncesie,“ uzavrel V. Mika.