Mediálne/7: O cigánskych zverstvách a slobode slova

V Maďarsku dostal prvý celoštátny denník Magyar Hírlap pokutu od štátneho regulátora NMHH ovládaného nominantmi vládneho Fideszu, ktorý sám presadil výrazné rozšírenie kompetencií pri kontrole toho, čo médiá publikujú. Pokuta nebola pomstou pravicovej strany ľavičiarom – dostal ju pravicový denník za komentár Zsolta Bayera, ktorý v januárovom článku Rómov označil za zvieratá.

Populistický text kritizoval agresívne výčiny Rómov... teda „významnej časti“ rómskej populácie, ktorá kradne a zmláti čo uvidí, a keď sa jej niekto postaví na odpor, vraždí. Aby Bayer zas nevyznel, že hádže všetkých do jedného vreca, pripomenul víťazstvo sympatického rómskeho speváka Gergőa Oláha, ktorý vlani vyhral maďarský X-Factor. Potom sa však vrátil k hlavnej téme, skupine kriminálnikov, pri ktorých v komentári Bayera hral prím jeden faktor – že sú Cigáni.

Na to, že text označil „významnú časť“ jednej národnostnej skupiny za primitívne zvery, bola pokuta v podstate na pousmiatie. Podstatnejšia však nie je výška finančnej sankcie, ale otázka, či by politicky kreovaný orgán vôbec mal mať právomoc pokutovať za názor, nech je akokoľvek kontroverzný či hlúpy.

Maďarská prvotina je extrémna v tom, že mediálna rada sankcionovala tlač – spolu s internetom „dosiaľ“ miesto slobodného vyjadrovania, ktoré mohli limitovať najmä hrozby komplikovaných súdnych sporov. V mnohých krajinách, vrátane Slovenska, sa rýchle sankcionovanie obsahu politickými radami udomácnilo iba v elektronických médiách z rôznych, medzičasom zastaraných dôvodov (obmedzené frekvencie, väčší dosah).

Úroveň vyspelosti spoločnosti však nemôže byť daná stupňom aktivity politických cenzorských úradov pri hodnotení toho, čo je a čo nie je prípustný názor, ale vytvorením čo najmenej obmedzujúcich podmienok pre šírenie plejády rôznych názorov, ktoré si môžu navzájom oponovať.

Bayerov komentár bol úplne o ničom a nestojí za to uvažovať o obmedzovaní šírenia takýchto názorov, ktoré sú v podstate nevinné, pokiaľ nevyzývajú k trestnej činnosti a nešíria lži. Najlepšia cesta na paralyzovanie rasistických komentárov je ich ignorovanie alebo likvidácia lepšími argumentmi.

V skratke

YouTube tiež skúsi cestu spoplatneného obsahu. Videoserver patriaci Googlu predstavil päťdesiatku platených kanálov, ktorých cena sa pohybuje od jedného do ôsmich dolárov mesačne. Na prvý pohľad pôsobí content značne nízkonákladovo – v čase, keď televízie aj kábloví operátori sprístupňujú svoj obsah v on-demand archívoch, bude musieť Google prísť s kvalitnejším obsahom, hodným extra platby.
Facebook bude zrejme ešte viac zaplienený komerčnými odkazmi. Medzi bannery, „page suggestions“ a „sponsored stories“ by mali podľa The Financial Times pribudnúť aj videoreklamy. Facebook medzičasom čoraz viac obmedzuje šírenie nezaplatených príspekov od priateľov a stránok, ktoré si používatelia likeli dobrovoľne. Z najväčšej sociálnej siete sa tak stáva najväčšie skladište reklamného spamu.
Televízny operátor Digi TV uviedol HD boxy – za lákavú cenu, no zatiaľ s nulovým využitím. Predstavenie HD kanálov akosi mešká. Tomu sa nehovorí dobrý timing.

Reklama – neprepínať

Štátna (verejnoprávna, whatever) agentúra TASR uviedla celkom originálnu kampaň na svoj spravodajský server Teraz.sk. Reklama je napriek tomu iritujúca - z dôvodu, že štátom dotovaná organizácia promuje web, ktorý používa správy, za ktoré ďalšie firmy (a paradoxne štátne organizácie) platia peniaze. Európska komisia vo viacerých krajinách zatrhla médiám verejnej služby online produkty, ktoré si ukrajovali z online tržieb súkromných (=nedotovaných) médií, vystavených poklesu príjmov z printu. Viac o kampani sa dočítate tu.