Akú známku by ste dali roku 2011 z pohľadu vašej funkcie a prečo?
Bol to pomerne ťažký rok – na jednej strane ambícia udržať profil verejnoprávnej Dvojky ako programovej služby pre špecifického diváka a záujmové divácke skupiny počas dňa a večer pre náročného intelektuálne založeného diváka, ktorý vie oceniť kvalitný dokument, klubové filmy a európsku filmovú produkciu, ale aj diskusiu na celospoločenské a všeľudské témy.
Na druhej strane – po troch rokoch profilácie jednotlivých programových služieb STV zanikla športová Trojka. Od leta tohto roku prevzala predovšetkým opäť Dvojka „štafetu“ športového vysielania. Má to pozitívne aj negatívne stránky. Športový fanúšik je vďačný divák a zvyšuje podiel sledovanosti stanice, na druhej strane prenosy zo športových podujatí prirodzene prinášajú so sebou časté programové zmeny.
Okrem toho – zvykáme si na „spoločný dom“ verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Hľadáme a postupne nachádzame programové prieniky. Je to dlhodobý proces, ale napríklad v závere roka a do sviatočného vysielania prinášame viacero spoločných programov – predovšetkým benefičné koncerty.
Takže odpoveď na otázku – Akú známku by som dala roku 2011? – ocenila by som ho známkou 3 – teda v reči pedagógov: dobrý, možno by som pridala ešte aj mínus – teda o niečo menej dobrý :-), aj kvôli nedostatočnej vlastnej propagácii.
Aký bol najpozitívnejší moment pre vašu prácu v posledných 12 mesiacoch, čo patrilo naopak k menej príjemným udalostiam?
K menej príjemným udalostiam patril zložitý rozbeh roka – redukcie v oblasti programu kvôli rozpočtovému provizóriu, množstvo repríz a archívnych programov, ktorým sme sa však snažili dať vo vysielaní istý dramaturgický kontext.
Pozitívny moment bol koniec rozpočtového provizória RTVS a možnosť rozbehnúť niektoré nové projekty v jesennej štruktúre. Osobitne ma teší, že sa nám podarilo uviesť do života občiansku publicistiku – reláciu Občan za dverami, ktorá pomáha riešiť problémy bežných ľudí, ktorí často neúspešne klopú na dvere úradov. Táto relácia si postupne získava dôveru divákov a má stabilné miesto vo vysielacej štruktúre Dvojky. Teší ma, že prinášame na obrazovku najnovšiu tvorbu slovenských dokumentaristov, že aj vďaka podpore Audiovizuálneho fondu a Zmluve so štátom vzniklo niekoľko výnimočných dokumentov, oceňovaných na festivaloch doma i v zahraničí.
Aká udalosť mimo vašej spoločnosti patrila z pohľadu biznisu, v ktorom pôsobíte, k zlomovým / najzaujímavejším / znepokojujúcim?
Negatívne vnímam prijatie zákona o zrušení koncesionárskych poplatkov od roku 2013. Myslím si, že priamy podiel koncesionárov na financovaní televízneho či rozhlasového programu je väčšou zárukou verejnoprávnosti – dokazujú to aj skúsenosti z iných európskych krajín. Okrem iného ma znepokojuje aj odklon spoločnosti od tradičných hodnôt a príklon televízií k „prízemnému“ programovému obsahu, devastujúcemu vkus divákov.
Prognózy vývoja reklamného trhu v budúcom roku nie sú veľmi optimistické. Aký dopad na Vašu prácu môže mať štvrtý rok pokračujúceho poklesu na trhu?
Prirodzenou ambíciou každého tvorcu a vysielateľa je zaujať čo najviac divákov, mať čo najlepšiu divácku odozvu. Som však v tomto ohľade realistkou, pretože Dvojka svojím programovým obsahom neoslovuje tzv. väčšinového diváka. To však neznamená, že chceme robiť „elitársku televíziu“. Dôležitý pri programe Dvojky je úspešný zásah konkrétnej cieľovej skupiny divákov. Osobitne pri „dvojkových“ programoch ma mrzí, že v dnešnej dobe peoplemetrov sa už pri vyhodnocovaní diváckej sledovanosti nehodnotí „koeficient spokojnosti“. Okrem toho, v poslednom čase je badateľný rozptyl divákov a ich záujem o špecializované stanice – či už s dokumentmi o prírode, histórii, hudobné stanice, či filmové kanály. Digitalizácia prináša so sebou oveľa širšie možnosti voľby – konkurencia je skutočne objektívne väčšia ako kedykoľvek predtým.
Prečítajte si ďalšie odpovede v seriáli MEDIÁLNI LÍDRI 2011
