Čo mala byť najprv iba verejná diskusia vyústilo v dôležité oznámenie Telekomunikačného úradu SR o spôsobe prideľovania digitálnych frekvencií lokálnym televíziám. Hlavnou témou dnešného seminára, ktorý zorganizoval úrad, bolo, či by sa mestským televíziám mali frekvencie prideľovať priamo – ak o to požiadajú, alebo prostredníctvom výberových konaní. Po debate s lokálkami podpredseda úradu Juraj Michňa zrazu vyhlásil, že žiadne výberové konania nebudú a frekvencie bude úrad prideľovať individuálne jednotlivým žiadateľom.

Prideľovanie všetkých frekvencií v tendroch zaviedol bývalý predseda úradu Branislav Máčaj, ktorý stanovil jedno kritérium – cenu. Dôvodom podľa neho bolo stransparentniť proces prideľovania kmitočtov.

Lokálne televízie lobovali proti výberovým konaniam, keďže sa obávali, že frekvenciu by mohol dostať konkurent, ktorý by im následne mohol znemožniť terestriálne šírenie v digitálnom štandarde. Existujúcim lokálnym staniciam zákony pri prechode na digitálne vysielanie negarantujú miesto v DVB-T multiplexoch, čo by pri zaradení do veľkých multiplexov bolo pre ne navyše finančne neúnostné. Prevádzkovanie vlastných digitálnych sietí je preto pre mestské televízie jedinou možnosťou, ako si aj po prechode na digitál zabezpečiť terestriálne šírenie.

Úrad po dnešnom vyhláseni začne prideľovať frekvencie na základe individuálnych požiadaviek. To môže znamenať, že frekvencie získajú tí, čo o ne skôr požiadajú. Keďže vo väčšine miest vysiela iba jedna lokálna televízia, mestské televízie sa vo väčšine prípadov teoreticky nemusia báť o stratu frekvencie v prospech konkurencie.

Proti lokálnym televíziám hrajú dva fakty. Zástupcovia Telekomunikačného úradu SR dnes uviedli, že pre lokálne TV kanály regulátor nebude koordinovať hľadať digitálne frekvencie. Malé televízie si preto kmitočty musia hľadať samy, čo môže byť finančne pomerne náročné. Navyše, začiatkom tohto roka požiadala o asi tri desiatky frekvencií nitrianska spoločnosť Avis. Ak od úradu získa povolenie pre niektorú frekvenciu, s ktorou počítala lokálna televízia, tej sa tak znížia šance, že si digitálne vysielanie bude môcť zabezpečovať sama.

Na rozdiel od veľkých televízií lokálni vysielatelia majú práve tú výhodu, že môžu prevádzkovať svoj vlastný multiplex, keďže ide o šírenie signálu na malom území. Pri celoplošných televíziách sa prepojenie medzi vysielateľom a operátorom DVB-T zakazuje. Cieľom bolo zabrániť, aby televízia prepojená na operátora mohla konkurentovi brániť pri vstupe do digitálneho multiplexu.