Ministerka sa chce stretnúť so signatármi petície, ktorú podpísali stovky umelcov. Tí však už skôr spochybňovali, či stretnutie má význam. Ľ. Laššákovú vyzývali, aby si premyslela, či má na takýto významný post.

„Obsahom by mali byť praktické záležitosti, teda ako by aj oni mohli pomôcť tej slovenskej kultúre,“ povedala Ľ. Laššáková k plánovanému stretnutiu.

Herci, režiséri, filmári, spisovatelia, ale aj výtvarníci podpísali petíciu proti novej ministerke kultúry. Premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) prostredníctvom nej žiadali, aby navrhol na tento post človeka, ktorého by si mohli vážiť. Ľ. Laššáková nastúpila do rezortu po Marekovi Maďaričovi (Smer-SD), ktorý odstúpil po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Ľ. Laššáková tiež v stredu informovala, že novým generálnym tajomníkom služobného úradu ministerstva kultúry sa stane Kamil Peteraj. Vláda ho do funkcie vymenovala na stredajšom zasadnutí. Funkcie sa ujme vo štvrtok.

K. Peteraj nahradí doterajšiu šéfku služobného úradu Emíliu Kršíkovú, ktorú vláda v stredu odvolala z funkcie. Návrh na výmenu predložila ministerka kultúry. K. Peteraj podľa nej preukázal splnenie zákonných predpokladov na výkon funkcie.

K. Peteraj je synom známeho textára Kamila Peteraja. „Je to človek, ktorý sa celý život pohyboval v oblasti kultúry a má výborné manažérske vzdelanie, takže určite to využijem,“ zhodnotila ministerka.

Na rokovanie vlády predložila Ľ. Laššáková akčný plán realizácie Stratégie rozvoja kultúry na roky 2018 – 2020. Dokument schválila vláda. Obsahuje 45 definovaných úloh a krokov v rámci šiestich strategických oblastí.

Nosnou časťou dokumentu je aj legislatíva, ktorá umožní adresný a efektívny sponzoring kultúry a umenia. Medzi opatreniami, ktoré by mali v horizonte najbližších troch rokov prispieť k nastaveniu funkčného systému financovania kultúry, pripomínajú autori dokumentu aj vznik akvizičného oddelenia Fondu na podporu umenia (FPU), ktorý by umožnil zbierkotvorným inštitúciám a umeleckým telesám využívať diela či nástroje, ktoré by si zo svojho rozpočtu nemohli dovoliť.

Ministerstvo by malo takisto pripraviť legislatívnu úpravu oprávňujúcu zahrnúť náklady na nákup umeleckého diela do výdavkov znižujúcich daňový základ.

Medzi opatreniami systematickej podpory pôvodnej umeleckej tvorby chce ministerstvo ešte v tomto roku iniciovať vyhlásenie roku 2020 za Rok slovenského divadla.

V oblasti zachovania a sprístupnenia kultúrneho dedičstva by mala byť do konca roka 2019 pripravená projektová dokumentácia rekonštrukcie historickej budovy SND v Bratislave, na konci budúceho roka by mal byť tiež realitou centrálny depozitár archeologických nálezov Pamiatkového úradu SR a do roku 2020 zasa do prevádzky uvedený jednotný pamiatkový informačný systém PAMIS.

Časť stanovených úloh v schválenom akčnom pláne sa venuje i oblasti výchovy a vzdelávania v oblasti kultúry. V tejto súvislosti sa spomínajú aj opatrenia na zvýšenú ochranu maloletých divákov a poslucháčov audiovizuálnych mediálnych služieb a platforiem na zdieľanie videí. Do konca roka 2019 má v tomto zmysle pripraviť rezort návrh zákona.

Výzvou pre ministerstvo je tiež podporiť v rozhlase a televízii výrobu programov zameraných na zvýšenie úrovne ovládania a používania slovenčiny. Za vhodnú možnosť považuje napríklad súťažno-zábavný program pre žiakov základných a stredných škôl.

Informácie zamerané na zvýšenie úrovne ovládania a používania slovenčiny s dôrazom na mladú generáciu chce ministerstvo poskytovať aj prostredníctvom TASR. „Agentúra bude vo svojich servisoch i na webových sídlach prinášať pravidelné informácie o významných predstaviteľoch slovenskej kultúry, slovenského jazyka a literatúry,“ približujú zámer autori dokumentu.

„V akčnom pláne na roky 2018 až 2020 sme pristúpili hlavne ku konkrétnym bodom. Ide o to, aby sa vytvorili zákonné podmienky na to, aby napríklad aj pre podnikateľov bolo zaujímavé pracovať pre kultúru,“ uviedla Ľ. Laššáková po stredajšom rokovaní vlády.

Pripomenula, že podmienky akčného plánu by chceli dostať do praxe. „Predstavujem si to tak, že na úrovni kultúrnej verejnosti, ale aj samospráv, budú pravidelné debaty, kde prinesieme tieto informácie. Bude to zlepšenie podmienok na ochranu kultúrneho dedičstva i ochranu národných kultúrnych pamiatok,“ povedala ministerka kultúry.