Slovenská televízia to s rannými magazínmi nikdy poriadne nevedela. Akási objednávka na jeho vysielanie tu vždy bola, preto sa po vzniku samostatnej STV vždy podľa finančnej situácie alebo preferencií manažmentu ranné magazíny objavovali a mizli. Prvým bolo Ráno STV z roku 1996, spúšťal ho riaditeľ Jozef Darmo a tváre ako Jana Prágerová, Viliam Stankay a Alfonz Šuran. Ďalší v poradí sa dokonca zásadne zapísal do histórie STV, išlo totiž o Dobré ráno, Slovensko z produkcie štúdia Beta a riaditeľa Kubiša. Dlho sa neudržal, STV od roku 1999 až 2004 ranné vysielanie nemala, opäť boli problémom financie.
Ranný magazín
V štruktúre od: 01/2004
Stopáž: 120 minút
Produkcia, formát: STV
Riaditeľ Rybníček spustil reláciu v podstate bez názvu, Ranný magazín znie skôr ako podtitul. Skúste nájsť dobrú reštauráciu s názvom Reštaurácia. Tretí ranný magazín STV dal odpoveď na finančné problémy s rozbiehaním raňajkových magazínov, Rybníčkov model bol jednoducho low-cost. Hodinovú reláciu utiahol jeden moderátor za stolíkom, ktorý v 15-minútových cykloch opakoval blok správ a servisných informácií. Deväťdesiat minútovú reláciu utiahol jeden moderátor za stolíkom, ktorý v 30-minútových cykloch opakoval blok správ a servisných informácií.
Všetko sa to dialo v priamom prenose vo virtuálnom štúdiu v čase, kedy sa radšej hlavné spravodajstvo nahrávalo vopred, pretože s technológiou nikto nevedel poriadne pracovať. Tak aj Ranný magazín vyzeral, scéna bola občas nakľúčovaná vyššie ako je štúdio reálne postavené, moderátorka či moderátor sa ponárali pod grafiku, občas mizli, prípadne zmizlo štúdio a polovica relácie sa vysielala spred zeleného plátna. V ideálnych podmienkach sa toto malo diať pol roka vopred a vysielať sa malo do steny.
Provizórna relácia s provizórnym názvom nevedela, čím chce byť. Nízkorozpočtová exekúcia a spravodajsko - servisný ráz bol zjavne menej skutočná predstava tvorcov a viac z núdze cnosť. Tvorcovia neustále prichádzali s prvkami, ktoré vybočovali z koľají pôvodného tematického nastavenia, postupne prichádzali hostia, rubriky, ďalší moderátori. Minulý rok pribudlo štúdio a Ranný magazín sa dostal do klasickej podoby, akú poznáme z obdobných formátov u nás i v okolitých krajinách - moderátorská dvojica, správy, šport, počasie, hostia, reportáže, dopravný servis, rubriky, klipy, detský kútik.
Benchmark v ranných magazínoch je od roku 1996 u nás nemenne Teleráno. Keď chcela svoj magazín etablovať JOJ, jej RaňaJOJky prišli s lacnejšou verziou raňajok Markízy. Ratingy sa pohybovali okolo nuly, divákov aktivita televízie JOJ vôbec nezaujímala. Pred rokom a pol na to išla s ešte menším rozpočtom, vytvorila moderovaný zostrih včerajšieho spravodajstva so štipkou aktuálneho servisu. Dnes sú Ranné noviny TV JOJ dvojkou na trhu. Či už je ich podiel za konkrétny deň 16 alebo 20 percentný, aspoň tesný náskok pred Ranným magazínom STV existuje.
Situácia je teda taká, že Teleráno je silne etablovaný, známejší, farebnejší a tak isto formátovaný konkurent z Markízy a Ranné noviny JOJ lacný ale výkonný spravodajsko - bulvárne orientovaný formát. Jednotka sa snaží o kópiu formátu Telerána. Výsledok je 50 k 16 v percentách podielu v prospech Markízy. Tvorivá snaha pracovať na formáte v STV určite je, cítiť ju zo spôsobu, akým sa magazín vyvíja. Koniec-koncov, po postupnom preformátovaní zo spravodajského magazínu podiel na trhu stúpol. Avšak už dlhšiu dobu stagnuje.
Je drahé a zbytočné vytvárať verejnoprávnu alternatívu kopírovaním komerčnej konkurencie bez toho, aby bolo televízii úplne jasné, čím sa chce odlíšiť. V čom sa odlíšiť od Telerána dá, aj by sa z pozície verejnoprávnej televízie malo, je kvalita. Teleráno má svoju štruktúru, zväčša dobrých moderátorov, vyberá zaujímavých hostí, pôsobí sviežo. Na druhej strane však ako celok pripomína vysielanie po bombovom útoku na Záhorskú Bystricu, kde moc nad vysielaním prebral neorganizovaný štáb pobehujúcich ľudí. To je šanca pre STV.
Ak existuje objednávka na raňajkovú televíziu, STV má ako verejnoprávna televízia dve možnosti. Buď postaviť spravodajsko-servisný ranný magazín, alebo tematicky širokospektrálny, o ktorý sa teraz pokúša. Na prvý model teraz v kvalitnej podobe nemá, jej redakcia spravodajstva potrebuje ešte veľa spieť, zrieť a rásť vo všetkých smeroch. Tematicky širokospektrálny magazín, o ktorý sa snaží teraz však stále nie je dobrý.
Pre kameramanov STV je scénou aj oblasť mimo scény.
Ranný magazín Jednotky má často dobré témy, ako aj moderátorov. Vysielaný je však z potemnelého bordového štúdia snímaný roztrasenou kamerou, cez šedý koberec je poťahaných množstvo káblov, kamera sníma viac priestory mimo scény ako pred ňou a niektorí hosťujúci spravodajskí či športoví redaktori by nemali nikdy moderovať. Jednotka tak ako jej konkurencia buď nepochopila, alebo nedotiahla do konca základnú funkciu ranného vysielania - zobudiť a informovať diváka, nech si zapne vysielanie na akýkoľvek desaťminútový úsek pred odchodom do práce počas celej stopáže. Túto "prácu" nevykoná reportáž o fosílnych palivách. Technické provizórium či nejasnosti vo formátovaní však robia tak dobrý Ranný magazín, ako to umožňuje súčasná situácia v STV.
Ak sa STV dostane do fázy, do ktorej sa chce dostať - stavanie vlastného digitálneho spravodajského kanálu, formátovanie magazínu do viac spravodajskej polohy bude pre STV efektívnejšie. Ranný magazín pripraví spravodajská stanica STV a poskytne ho Jednotke. Tá bude môcť zdieľať vysielanie na dvoch kanáloch. Navyše televízia odprezentuje význam a kvalitu spravodajského kanálu celej diváckej obci, keďže digitálnu stanicu nebude mať k dispozícii každý koncesionár. Cesta širokospektrálneho magazínu teda môže byť zo strategického hľadiska krátkozraká, aj keď spomenuté riešenie určite nie je jediné. STV sa vybrala na cestu posilňovania súčasného formátu, pre magazín hľadá ako moderátorov dvojičky, mení personálne obsadenie dramaturgie. Aby však svoju prítomnosť ranné vysielanie Jednotky obhájilo, potrebuje Markíza odrezať z podielu ďalšie tri až štyri percentné body. Veľa šťastia.
Poznámka: Oprava na základe komentárov v diskusnom fóre 23. marca 2007.
