Kedysi ich považovali za brak. Prečo sú dnes seriály silnou témou médií

Žijeme obdobie masívneho sledovania seriálov. Čím to je?

Seriály vždy boli neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry a televízia je len médium, ktoré túto formu rozprávania prebralo. Ono úvodné rozprávkové „kde bolo tam bolo“ môžeme dokonca považovať za predobraz seriálovej znelky. Aj mýty majú povahu príbehov na pokračovanie, napríklad Dvanásť Heraklových úloh.

Seriálom dnešného typu je aj Šeherezáda – príbehy tisíc a jednej noci. I kapitoly v akomkoľvek románe môžeme považovať za časti seriálu. Veď napríklad Pani Bovaryová bola publikovaná ako príbeh na pokračovanie v La Revue De Paris a to isté platí o Troch mušketieroch či Sherlockovi Holmesovi.

I náš život je vlastne seriál, často bez príbehu, len s dejom a so zlým koncom, ale seriál.

Znamená to teda, že seriály tu vždy boli, akurát teraz sa o nich viac hovorí v médiách, takže máme pocit ich väčšieho zásahu?

Ona je to totiž taká trošku umelá žurnalistická téma. Diváci seriály vždy milovali, rozprávali sa o nich, žili s nimi, len to akoby nebolo hodné pozornosti serióznejších médií. Hoci už v osemdesiatych rokoch boli v USA seriály veľkou témou, ktorú neobchádzali ani New Yorker, ani Time. A o dekáde pred tým platilo to isté.

Osobne si myslím a naozaj ide len o moju súkromnú hypotézu, že seriály sú dnes takou silnou témou preto, že v médiách prišlo ku generačnej obmene a mladší ľudia sú podstatne menej elitárski a nemajú so seriálmi problém. Vyrástli na nich a nikdy nepociťovali snobský tlak, že seriály sú čosi, k čomu sa v dobrej spoločnosti nehlásime, lebo je to síce zábavné, ale v zásade ide o brak.

Star Trek Zdroj: Profimedia.cz

Súhlasíte s tvrdením, že seriály dnes kvalitatívne predbehli film?

Nie. Aj keď to je, samozrejme, o čosi komplikovanejšie. Televíziu považujem predovšetkým za médium, film za jeden z umeleckých druhov. Ale mohol by som súhlasiť s tým, že