Momentálne pracujete na Mini Talent Show. Táto šou nevyzerá, že ju vysiela televízia vo finančných problémoch.
Televízia možno problémy má. Formu či vizuál vyrobíme my - Jam Film. A nás sa kríza netýka. STV participuje tak, že poskytne štúdio, svetlá, kamery.
Výsledku zrejme škodí, že prvá časť Mini Talent Show sa nakrúcala deň pred vysielaním.
Je to dané možnosťami televízie. Musel som sa prispôsobiť mnohým veciam, ak som chcel, aby to vôbec uzrelo svetlo sveta. Nezostávalo nič iné, ako nakrúcať deň pred vysielaním. Bohužiaľ, možno na úkor kvality. Nehovorím, že Mini Talent Show je katastrofa, ale ja mám iné kritériá. Keď to bude chodiť ďalej, za pár týždňov to dozrie.
Tvorovia túto debatu zväčša ukončia tým, že ako jediná tu s normálnym časom na prípravu pracuje Joj.
Polepšili sa až teraz. Aj tam som rozbiehal projekty za tri týždne, napríklad Ovládač. Bohužiaľ, na Slovensku sa tak vyrába. Manažmenty zle odhadujú, dva mesiace pred štartom sezóny sa všetci zbláznia a chcú nové formáty. Z mojich projektov mal možno čas na prípravu len Celebrity Camp. Považujem ho za dobrý, no absolútne zlyhal manažment a nasadenie. Kolektívne rozhodovania sú smrť pre všetky televízie. Modré z neba sme na začiatku vyrobili za šesť týždňov, Mojsejovcov za štyri. Tak to je, zábava sa u nás robí na kolene.
Výborne zvykne vyzerať aj OTO. Tam zrejme STV tiež nemá veľký podiel na výsledku.
STV to síce produkuje, máme však s nimi gentlemanskú dohodu, že obsah, scénu, scenár, kreatívu a vizuál robia profesionáli, nie marketingové riaditeľky. V Markíze to totiž väčšinou bolo tak, že najlepší režiséri a scenáristi sú ľudia z manažmentu. Ja si vždy nastavujem mantinely, každý sa má venovať svojej profesii. Pokiaľ ju zvláda, samozrejme.
Pre vás neplatí, že objednávateľ určuje, ako to vyzerá konečný produkt?
To neodmietam. Ale musíme si vyjasniť pozície. Na začiatku potrebujem zadanie. Je veľmi dôležité, v televíziách je málo ľudí, ktorí vám ho vedia dať. Potom je to o tvorivosti. Preto nemôžme meniť parametre počas realizácie, to sa nedá. Zvlášť pri týchto časovo krátkych priestoroch.
Čiže v STV máte, paradoxne, dobré podmienky.
Áno, lebo v STV to nechajú robiť profesionálov. Vedia, že nám môžu dôverovať, overili si to za pár rokov spolupráce. Mam rád pravidlá a profesionálny pristup. Samozrejme, všetko konzultujeme, nie je to nejaká scenáristická anarchia, nevoláme si do programov kamarátov. V prvom rade mi záleží na kvalitnom obsahu a peknom výstupe.
Pracovali ste aj v Česku. Tiež je tam systém nastavený v neprospech kvality?
Nova vždy plánovala dopredu. Už teraz majú natočené štyri seriály, ktoré ležia v poličkách a len rozmýšľajú kedy ich nasadia. My dokážeme robiť všetko rýchlo, oni zas potrebujú pokoj, tú svoju “pracovnú“ frekvenciu. To znamená, že nerobia viac ako osem – desať hodín denne. Ľudia vám zrazu povedia - dnes mi padla, čau. Na to som nebol zvyknutý. Má to však svoje výhody, keď je čas na prípravu, tak sú lepšie výsledky, všetci sú pokojnejší, je menej nervov, stresov, kriku.
Čím to je, že česká produkcia vyzerala byť donedávna o pár levelov nižšie než slovenská?
Možno mentalitou, možno tým, že u nás sa skôr dostala k slovu mladšia generácia. Ja všelijaké skrútené čierne plachty, pletivá plotu a veľké 3D polystyrenové písmenká nepovažujem za kvalitnú scénu. Som presvedčený, že remeselne a televízne sme ďaleko lepší ako Česi. Sme progresívnejší a kreatívnejší.
V Česku pôsobiaci slovenský režisér Roman Petrenko v jednom rozhovore na mladú slovenskú generáciu nadával.
To je jeho názor. Český trh vývoj ešte čaká, no musia tam prísť mladší. To, čo teraz v kreatívnej zložke funguje v západných krajinách, príde k nám - dajme tomu - o tri roky. Do Česka takýmto tempom o päť. Podľa toho, ako sú nastavení. Napriek tomu, že pri výrobách sme možno na polovičných číslach, ďaleko rýchlejšie sa približujeme kvázi západným produkciám.
Celebrity Camp stál ale dosť, nie?
Stál 60 miliónov korún plus-mínus.
To je menej ako SuperStar.
Ďaleko menej. To len médiá narozprávali, že to stálo sto miliónov. Nestálo. Na to, ako sa to prezentovalo, že sa produkovalo 10-tisíc kilometrov od Bratislavy so stočlenným štábom a 26 celebritami je to veľmi ale veľmi málo.
To niekto robil zadarmo?
Vlaste áno, boli sme kúzelníci. Dokážeme robiť rýchlo, veľmi rýchlo pritom kvalitne, dá sa povedať, relatívne lacno. Niekedy sa to však nedá. Veľká šou potrebuje významné investície do techniky a to sa často podceňuje. Stojím si za tým, že scéna je kľúčovým prvkom relácie.
Úspech formátu predsa nezávisí od scény.
Nie tak úplne, o úspechu hovorí obsah. Okrem grafiky však pri štúdiovej výrobe tvorí 50 percent relácie práve scéna. Keď je krásna, tak celý program sa vám zdá krásny. Keď je dobrý obsah a škaredá scéna, tak si poviete - no dobre, zaujímavé. Ale väčšinou ľudí ohúrite scénou. Viď SuperStar. Povedzme si pravdu - nie je to žiadny objav, podobný formát Slávici na ulici sa robili v Markíze v roku 1997. A je to vlastne skoro to isté, len 500 percent margetingu, sučasné možnosti a zabalené do úplne iného obalu. A 25-násobne výpravnejšie. Obsah tu už vždy v nejakej forme bol, musíte tomu iba dať lepší obal a predať to.
V časoch Slávika ste ešte nebol režisér.
Začínal som v STV v roku 1995, rozbiehal som Ráno STV s Janou Prágerovou či Alfonzom Šuranom. Po trištvrte roku som odišiel do Telerána, pol roka som tam robil redaktora, potom dramaturga, aj v iných reláciách. Mimochodom, veľmi nešťastný job, lebo som nevedel, čo taký dramaturg vlastne robí. Myslím, že to v Markíze nevedia doteraz. Vypisoval som papiere, žiadanky a titulkové listiny.
Na čom ste ako dramaturg pracovali?
Monarch vtedy vyrábal reláciu Bzzz! s Petrou Bernasovskou, Maya robila absolútne katastrofálnu Skrytú kameru. Na to som sa už nevedel pozerať. Tak som si povedal, že keď to nikto nevidí a nikomu to nevadí, tak si to napíšem, vymyslím a zrežírujem sám. V roku 1999 vznikol Jam Film a keďže Marek Lachkovič bol kamarát, tak som s ním začal spolupracovať a postupne aj režírovať. Aj v Markíze som potom začal režírovať nejaké veci. Najprv to šlo ťažko, lebo som mal iné názory, ako vtedajšia šéfredaktorka Judita Gembická. Napokon sme sa dohodli, že budeme dodávať relácie na kľúč. Režíroval som Je to možné?!, Vilomeniny a odvtedy som pracoval vždy len na kľúč. Je to efektívnejšie a všetkých nás to stojí menej nervov.
Prečo je interná produkcia u nás o prehnaných nervoch?
Napríklad Markíza prešla na kolektívne rozhodovanie, oni majú teraz takú novinku, že si sadnú na porade a všetci do toho začnú rozprávať – celý manažment, všelijaké oddelenia a takto vznikajú v televízii relácie. A to nejde. Nemá to pána, hlavu a pätu. Nech povedia svoj názor, to je v poriadku, ale veľa vecí je nerelevantných, laických. Na to predsa máme focus groups, keď je na to čas, samozrejme. V Markíze vznikli podľa mňa dobré veci len vtedy, keď do toho nikto nezasahoval, keď boli kľúč. Naríklad Modré z neba, absolútne autonómna výroba mimo Markízy, Mojsejovci, ktorí mali megaúspech. Televíziu stáli 60 miliónov korún, za ktoré dostala 33 epizód!
Takže Mojsejovci boli tak drahí, ako Celebrity Camp?
Presne tak. A v tom boli už aj výhry.
Modré z neba prišlo po konci Vilomenín. Zámer pokračovať?
Keď sme videli, že Vilomeniny začínajú stagnovať a pomaly tam niet koho zavolať, tak sme začali vymýšľať nový formát. Vilo prišiel s návrhom: Poďme plniť sny. Tak sme s Adrianou Kronerovou vystavali formát Modré z neba. Našli sme tomu formu a televízia bola spokojná. Adriana už mala veľa skúseností, robili sme spolu mnoho relácií, už sme vedeli, čo funguje na divákov, čo nie. Išli sme na úplne čistý priestrel: emotívne, dojímavé, slzy, striedanie veselých snov s kvázi „dojákmi“. Bol to totálny kalkul. Vznikol model, ktorý zafungoval od prvého dielu a funguje dodnes. A myslím, že ešte bude.
Markíza nemala z vášho pohľadu na vývoji žiadny podiel?
Nevedela, čo sa vyrába. My sme im to museli vysvetliť, ubezpečiť, dokonca niektorých ľudí aj prehovárať, že to bude dobré. Upokojili sa, až keď videli prvú reláciu.
Čo sa teda stalo, že Modré z neba už nerobíte vy?
Ide o neprofesionálne správanie a zlyhanie niektorých ľudí v televízii. Je to osobná vec medzi nimi a Jam Filmom. Musíme to nechať na právnikov, aby určili, kto má pravdu.
Markíza tvrdí, že ste sa nedohodli na peniazoch.
Radšej to nebudem podrobne komentovať, musel by som zopár ľudí uraziť . Naopak, my sme sa s televíziou dohodli, dokonca sme im zlacnili reláciu navýšením stopáže na 90 minút, čo televízii umožňuje nasadiť tri reklamné brejky. Tým pádom ich mala stáť približne 2,4 milióna korún. S tromi brejkami im to za epizódu vychádzalo lacnejšie ako teraz, platia nejakých 2,2 milióna za 80 minút, ale nemôžu tam dať tretí brejk, takže to majú drahšie. Prečo sa tak rozhodli, vedia len oni. Ale určite nie je pravda, že sme sa nedohodli.
Tak kde je problém?
Pán Maxa mi tri dni na to zavolal, že pán Rozboril to so mnou vyrábať nechce. A že on to bude vyrábať sám. Mne nezostávalo nič iné, len povedať - dobre, ale treba vyriešiť autorské práva, grafiku a podobne. Tvrdil mi, že vizuál radšej vymenia. Teraz nejaká sekretárka dáva stanoviská, že to urobili kvôli obsahu. Maxa potom ešte skúšal ponúkať všelijaké "bartrové" dohody, no toto je pre mňa principiálna vec.
Ak vám teda Markíza zobrala formát neprávom, nie je problém vo vašich zlých zmluvách? Mali ste ošetrený ten námet?
Námet nemusíte mať ošetrený. Chrániť sa dá podľa autorského zákona iba konkrétne dielo. Hovorí tiež, že autorom diela je režisér, scenárista, autor hudby, dialógov. Ale toto teraz rozoberať netreba, na to je neskoro.
Videli ste Modré z neba po septembrových zmenách?
Pozrel som si prvý diel, zaujímalo ma, ako to odvysielajú. A so skromnosťou na duši si myslím, že je to horšie.
Keď iná stanica v rámci CME adaptovala Susedov, tak Andy Kraus povedal, že je to ich právo, lebo mali kúpený celý formát. V tomto prípade to bolo inak?
Markíza si autorský zákon vykladá po svojom, ako jediná televízia ho prestala dodržiavať a bolo by dobré, aby im dal už niekto po nose. Budem sa veľmi snažiť. Nemôžu nakladať s autorskými vecami ako chcú, pokiaľ sa to nerieši v zmluvách. Keď si vykúpia práva, licencie, potom si s tým formátom môžu robiť, čo chcú. Manažérsky zlyhali. Ako vysvetlenie situácie mi pán Maxa odkázal, že som si mal lepšie postaviť zmluvu. Udivuje ma jeho bohorovnosť a spôsob komunikácie.
Išli by ste za súčasných okolností do nejakej spolupráce s Markízou?
Pokiaľ Markíza nevyrieši Modré z neba, tak s ňou spolupracovať nebudem.
Ani keby šlo o dobrý biznis?
Pre nich bude dobrý biznis čo najskôr vysporiadať Modré z neba.
- Reakcia TV Markíza na tento rozhovor: Modré z neba nie kalkul
Jeffo Minařík patrí medzi najznámejších slovenských televíznych režisérov. Špecializuje sa predovšetkým na šouprogramy. V televízii začínal ako redaktor STV v roku 1995. Po práci na prvom raňajkovom vysielaní na Slovensku - Ráno STV - prešiel do začínajúcej Markízy, do obdobného projektu Teleráno. Do konca deväťdesiatych rokov pokračoval na interných pozíciách, prelomom bolo vyprodukovanie a zrežírovanie veľkej Milénium Dance Party. Neskôr pokračoval už ako režisér v práci na niekoľkých televíznych fenoménoch: Vilomeniny, Je to možné?!, Mojsejovci. Má za sebou odskok do Česka - pre Novu pracoval na reality šou Big Brother. Menej úspešným, ale veľkým projektom bol Celebrity Camp. Je spoluatorom a pravidelným režisérom "oscarového" konceptu odovzdávaní cien OTO od roku 2004. Minulú sezónu pracoval na jednej z najúspešnejších šou Markízy Modré z neba, tento rok na jednej z divácky najúspešnejších relácií STV Mini Talent Show.