Podľa J. Rezníka je súčasný stav nespravodlivý predovšetkým voči poslucháčom a divákom a je úlohou každého riaditeľa RTVS pripomínať, že koncesie treba zvýšiť.

„Otázka je, či sme ako spoločnosť neminuli ten správny okamih, keď bola príležitosť dostať to do stavu trvalo udržateľného rozvoja. Pravdepodobne sa o to budeme musieť pokúšať ako Syzifos znovu a znovu. A raz nejaký Syzifos ten kameň dotlačí tak, že ostane hore a nespadne mu dole. Ale, momentálne je dole,“ načrtol.

Ročný rozpočet RTVS je približne 130 miliónov eur, z toho zhruba 78 miliónov eur získava z koncesií. Je to síce o dva až tri milióny eur viac ako pred pár rokmi, no tento stav nepotrvá dlho. Dôvodom je najmä starnutie populácie a tým zvyšovanie počtu dôchodcov, ktorí platia polovicu – 2,23 eura mesačne.

Príjmom RTVS je aj reklama, z ktorej získava RTVS štyri a pol až päť miliónov eur ročne. Pre verejnoprávny rozhlas a televíziu však platí, že reklama môže tvoriť pol percenta z vysielacieho času a neprerušuje sa ňou vôbec program tak, ako to robia komerčné stanice.

Koncesie podporujú nezávislosť

Napriek tejto bilancii sa aj s ostatnými príjmami doteraz darilo udržať rozpočet vyrovnaný. Mať vyrovnaný rozpočet sa v budúcnosti bez škrtov v programe nepodarí, upozorňuje manažment RTVS.

Podľa J. Rezníka otázkou teda je, či Slovensko chce verejnoprávne médiá platené cez koncesionárske poplatky. V okolitých krajinách, v Maďarsku a Poľsku sa verejnoprávne médiá už financujú cez štát, teda z daní všetkých obyvateľov, a to rôzne, napríklad cez štátny rozpočet, percento z hrubého domáceho produktu a iným spôsobom.

RTVS, jeho predchodcovia - STV a SRo sa pri svojom vzniku začiatkom 90. rokov inšpirovali britským modelom verejnoprávneho BBC. Vo Veľkej Británii je tradícia BBC veľmi silná a pre ľudí je podľa J. Rezníka honorom platiť koncesie pre BBC, a to napriek tomu, že je tam veľmi silný a liberálny súkromný mediálny trh. Keďže sme od BBC prevzali systém fungovania verejnoprávnych médií, „tak by sme sa ďalej mali racionálne rozprávať o tom, či chceme koncesie, ktoré boli roky základom, alebo iný spôsob“, zdôraznil J. Rezník.

„Systém koncesionárskych poplatkov je zložitý, aj administratívne, veľa ľudí to vníma ako daň. No je to systém, ktorý uchováva vyššiu mieru nezávislosti ako iné systémy. Aj iné riešenia majú asi svoje ratio, no keď sú založené na štátnej pokladnici, mám isté obavy. Zažil som, keď rozhlas a televízia mali samostatné kapitoly v štátnom rozpočte. Napriek tomu, že v zákone o štátnom rozpočte sme mali schválené sumy, peniaze za druhý a tretí kvartál sme dostali niekedy koncom decembra,“ povedal k téme pre Denník N.

Bez šarvátok a emócií

O financovaní RTVS sa, ako zdôrazňuje šéf RTVS, treba rozprávať racionálne. „Nechajme bokom politické emócie, nechajme bokom šarvátky, lebo v konečnom dôsledku by sme sa mali snažiť o to, aby získal divák a poslucháč. To by mal byť náš cieľ.“

Otázkou je, ako sa bude dariť RTVS v rokoch 2018 a 2019, v roku 2020 však nastane technologický zlom. Vysielatelia budú musieť odísť z frekvencií, o ktoré sa podľa J. Rezníka pravdepodobne pobijú mobilní operátori na prevádzku sietí 5G a 6G. Mobilný internet v týchto sieťach bude mať takú prenosovú rýchlosť, že každému umožní mať „televízor vo vrecku“.

Dovtedy by sme mali mať vyriešený model financovania, „lebo by sme v ňom mali mať zohľadnené už aj to, čo sa bude diať do budúcna a tam ja vidím príležitosť na odbornú debatu. Bude okolo toho veľa diskusií. Ale v konečnom dôsledku čím informovanejší človek je, tým je väčšia šanca, že tu budeme mať kvalitnú demokratickú spoločnosť a o to by nám malo ísť asi všetkým,“ dodal J. Rezník.