Ivan Kočner: Starí Reportéri by sa mali vrátiť

Slovenská televízia má nového šéfa publicistiky, dokumentaristu Ivana Kočnera. Ten sľubuje návrat investigatívnych príspevkov do Reportérov, ale aj vznik relácie podobnej českému Kotlu či Situ na Markíze. Chce, aby ľudia v RTVS cítili pri práci slobodu. Do RTVS sa prihlásil sám.

Čo bude najzásadnejšia zmena v publicistike na jeseň?

Najzásadnejšia zmena je, že Reportérov chceme kreovať ako reláciu, ktorá sa bude skutočne venovať najdôležitejším kauzám, ktoré hýbu touto spoločnosťou. Mala by to byť skutočne investigatívna relácia, ktorá bude postavená zvyčajne na dvoch investigatívnych reportážach, výnimočne len na jednej. Našou inšpiráciou je v tejto chvíli česká relácia Reportéři ČT. A chceme s nimi rozšíriť spoluprácu - že tam budeme chodiť aj na stážové pobyty a budeme sa inšpirovať ich systémom práce, pretože tí českí Reportéri sú robení metódou dokumentárneho snímania. Je dobré ponúknuť takúto dokumentárnu pridanú hodnotu.

Naposledy boli Reportéri "občianskou publicistikou", vy do nej chcete vrátiť investigatívu - kedy by táto zmena mala prebehnúť?

Od septembra, preto sme vytvorili aj novú publicistickú reláciu Občan za dverami, ktorá sa bude venovať témam, ktoré sú postavené na problémoch jednotlivca.

Kto bude tvoriť tím Reportérov?

Tímlíderkou pri Reportéroch aj pri relácii Občan za dverami je Katarína Začková. Keďže sama robí aj reportáže, tak externým dramaturgom hlavne pri Reportéroch bude Róbert Kotian. To personálne obsadenie ostane také, aké je. Juraj Mravec, Peter Janků, Ivan Brada a Katarína Začková. Budeme spolupracovať aj s nejakými externými redaktormi, ktorí pracovali v privátnych televíziách. Máme informácie, že majú záujem.

Kto?

Zatiaľ nie sú uzatvorené dohody. Je to v rovine predbežného jednania. Oslovujeme ich postupne s tým, že chcem perspektívne, aby sa vrátili tí ľudia, ktorí tvorili najzaujímavaješie investigatívne reportáže v časoch, keď Reportéri mali sledovanosť 20 percent, a keď to bola výkladná skriňa publicistiky.

Problémom Reportérov v predchádzajúcom období bola ich prepiata kontrola zo strany vedenia, údajne len preto, aby zamedzili pokutám. Výnimkou neboli ani reportáže na objednávku. Budete mať aj vy nejaký kontrolný mechanizmus na Reportérov?

Prechádza to cez naše právne oddelenie. Pred finalizáciou je prítomný právnik, s ktorým konzultujeme veci.

A je tam aj niekto z vedenia?

Dramaturg a ja.

Ak by tam bola hrozba žaloby, tak to zastavíte?

Určite nie. Právnik je tam kvôli tomu, aby jedna aj druhá strana mali priestor, aby fakty boli vyargumentované a aby sme cítili oporu v zákone. Nie je tam cenzorský zásah.

Keď už ste spomínali Českú televíziu, nechcete priniesť do RTVS niečo príťažlivejšie a živšie z politickej publicistiky? Napríklad ako je relácia 168 hodín na ČT s moderátorkou Norou Fridrichovou, kde ČT má odvahu ironicky kritizovať kroky politikov.

Uvažujeme nad takýmto formátom, ktorý bude vtipnou formou glosovať udalosti týždňa, je to na pomedzi spravodajstva, publicistiky a zábavy. Znamená to, že v televízii sa musia dohodnúť tri zložky, kde sa to bude vyrábať a aký tím to poskladá. Zatiaľ nie je v jesennej programovej štruktúre, pretože to stojí a padá na tíme a moderátorovi, ktorý nemôže byť len nejakým verklíkom, ktorý si to odrecituje. ČT má zohratí tím.

V Českej televízii je aj relácia Máte slovo, (v minulosti Kotel na TV Nova) kde politik či politici sú pod paľbou otázok moderátorky Michaely Jílkovej, za prítomnosti divákov. Niečo podobné mala v minulosti Markíza ako Sito, ale aj STV - zrušený Ring. Nad takýmto formátom sa nezamýšľate?

Uvažujeme aj nad takýmto formátom a budeme sa snažiť ho spustiť čo najskôr. Mal by to byť formát, kde bude prítomné publikum, bude sa to natáčať v televíznom štúdiu a bude to večerná diskusná relácia na tému, ktorá nie je práve aktuálnou, ale predstavuje istý spoločenský fenomén. Jednou z prvých tém, ktorú by sme tam chceli zaradiť, sú busty slovenských činovníkov, ktoré pribúdajú v tejto krajine.

Ak už poznáte témy, vyzerá to, že to bude čoskoro.

Chceme na moderátora urobiť casting. Tiež to stojí a padá na moderátorovi, ktorý musí byť doma v tej téme, a je veľmi ťažké nájsť moderátora, ktorý vie udržať diskusiu v akomsi tempe, vie prítomných hostí aj trochu provokovať a vtiahnuť do divácky atraktívnej diskusie a zároveň je argumentačne podkutý a neprekvapí ho nejaký argument diskutujúceho, ktorý stojí na hlinených nôžkach. 

Prekvapilo vás niečo v RTVS, keď ste tam došli?

Nemyslím si, že by ma niečo prekvapilo. Pred približne desiatimi rokmi som pre televíziu robil. Bolo to obdobie, keď bol šéfredaktorom redakcie publicistiky a dokumentu Mário Homolka, čo si myslím, že bolo jedno z najlepších období pre dokument a publicistiku. Potom nastalo obdobie akéhosi obmedzovania výroby a návrat socialistických spôsobov do televízie. Bolo to obdobie, ktoré vyhnalo veľa ľudí mimo televízie. Tá naša generácia dokumentaristov, medzi ktorých sa tak trochu aspoň vekovo a z hľadiska toho, že som vtedy končil školu, radím aj ja – to je Šulík, Kerekeš či Škop - nerobili interne vyrábanú publicistiku a dokumenty. Robili - keď tak - koprodukčné produkty s STV a aj tie sa tam dostávali ťažko.

Čo ste robili tých 10 rokov?

Venoval som sa rozvoju vlastnej živnosti a vlastnej firme. Robil som aj dokumenty, nebolo ich veľa, ale o to viac času som na ne mal. Napríklad dokumenty Pred nami potopa, Po nás potopa, v poslednej dobe tri Geny, ktoré vyrábala pre STV Trigon production, dramaturgicky cyklus Moja misia.

Známy nielen v televíznej brandži je váš brat Marián. Radí vám pri práci?

Nie. S bratom sa už roky nestýkam. On bol spravodajca, on s dokumentom neprišiel do kontaktu. Je veľmi dávno vonku z televíznej praxe aj brandže. Myslíte, že by takéto spojenie bolo dobré, ak by mi on radil? Projekt, ktorý som ja urobil a s ktorým som sa prihlásil do konkurzu, som urobil sám. O tom, že robím projekt a že sa hlásim do STV, vedela len moja žena. Ani moji najbližší kamaráti o tom nevedeli, ktorí mi mohli radiť a mohli mi pomôcť s projektom. Ale povedal som si, ak to mám skúsiť, tak mi nikto ďalší predsa nemôže radiť. Ak to naštartujem tak, že budem mať radcov na začiatku, tak im budem povinný niečo vracať. Lebo za radu musí prísť satisfakcia. Nemusíte mi veriť, ale takto to je.

Prečo ste sa prihlásili na post šéfa publicistiky? Kvôli skúsenostiam s dokumentmi, ktoré majú najbližšie k publicistike?

Áno. Publicistika je v podstate taký televízny medzižáner, ktorý vznikol z dokumentu práve pre televízne prostredie. Ale je veľa publicistických formátov, ktoré využívajú dokumentárny žáner.

Vzorom vám je ČT?

Určite. Myslím si, že ČT predstavuje jeden veľmi zaujímavý fenomén pre verejnoprávne televízie v regióne Európy vôbec.

Kam by ste chceli publicistiku v RTVS doviesť?

Ja by som chcel, aby ľudia, ktorí budú robiť pre STV alebo robia publicistické alebo dokumentárne programy sa v STV cítili slobodne, aby slobodne prinášali na obrazovku témy, ktoré sú dôležité nie len pre nich, ale pre túto krajinu.