Nový audiovizuálny zákon mení podmienky pre dabing. Paragrafy sú namierené najmä proti češtine vo vysielaní televízií. Reakciou na nárast výroby slovenského dabingu zrejme nebude viac investícií, ale šetrenie a horší slovenský dabing.
Slovenskí Simpsonovci. Súkromné televízie majú už teraz v licenčných podmienkach stanovené, akým podielom musí byť vo vysielaní zastúpená slovenčina. Markízu, Joj a verejnoprávnu STV okrem toho od nového roka limituje aj zákon 343/2007. Po novom musia stanice buď dabovať všetky zahraničné akvizície do slovenčiny, alebo ich vysielať v pôvodnom znení so slovenskými titulkami.
Winnetou sa bude môcť naďalej vysielať po česky, ale ak by napríklad Slovenská televízia zmenila súčasný postoj voči Simpsonovcom a predsa zakúpila ďalšie série, mala by s nimi problém.
Výnimkou sú české snímky a tituly, ktoré pred nadobudnutím účinnosti zákona už boli na obrazovkách odvysielané s českým dabingom. V praxi to znamená, že taký Winnetou sa bude môcť naďalej vysielať po česky, ale ak by napríklad Slovenská televízia zmenila súčasný postoj voči Simpsonovcom a predsa zakúpila ďalšie série, mala by s nimi problém. I keď k nim existuje dabing z ČT, nemožno ho použiť. Všetko nové a doposiaľ neodvysielané sa musí nadabovať. „V prípade dokupovania práv k starším sériám, ktoré sme vysielali v češtine, bude na zvážení, či nenadabovať radšej všetko do slovenčiny,“ tlmočí postoj televízie Joj vedúci oddelenia shippingu a dabingu Branislav Mitka. Inak to môže zmiasť divákov. „Zákon by mal byť benevolentnejší a umožniť používať v ďalších sériách rovnakého seriálu české znenie.“ Nová legislatíva sa azda najviditeľnejšie dotkla Zúfalých manželiek na Jednotke. Druhá séria jednoducho nemohla byť v češtine, i keď hovorkyňa STV Želmíra Habánová tvrdí, že „ich dabovanie do slovenčiny priamo nesúviselo s týmto zákonom.“
Pomsta Rybníčkovi. V dôvodovej správe k audiovizuálnemu zákonu, ktorý zmenu nebadane zaviedol, sa k zmene neuvádza nič. No píše sa o tom v programovom vyhlásení vlády. Rozšírením podielu vysielania audiovizuálnych diel s dabingom v slovenskom jazyku chce kabinet Roberta Fica utvoriť podmienky na „oživenie domácej audiovizuálnej kultúry“. Paragrafové znenie pripravoval tím pod vedením bývalej šéfky sekcie médií a audiovízie Zuzany Mistríkovej: „Po tom, ako v čase Richarda Rybníčka začala Slovenská televízia nakupovať diela s českým dabingom a dokonca zadávala výrobu dabingu do Čiech, došlo k ohrozeniu poslednej ako-tak fungujúcej časti audiovizuálneho priemyslu,“ hovorí. Táto norma mala byť záchranou a priniesť výhody v podobe väčšieho komfortu pre spotrebiteľa či kultivácie slovenčiny u detí.
Po tom, ako v čase Richarda Rybníčka začala Slovenská televízia nakupovať diela s českým dabingom a dokonca zadávala výrobu dabingu do Čiech, došlo k ohrozeniu poslednej ako-tak fungujúcej časti audiovizuálneho priemyslu.
Pre šéfa markizáckeho dabingu Braňa Hronca je však zámer vlády nejasný. „Domnievam sa, že išlo o výsledok loby hereckej obce, síce s dobrým úmyslom nakoniec trafili klinec poriadne vedľa.“ Viceprezident odborovej profesijnej organizácie Herecká obec Slovenska Jozef Švoňavský síce akékoľvek angažovanie popiera, zato však zmenu víta. „Je to dobrá záležitosť z hľadiska ochrany jazyka. Zákonom Slovensko napĺňa aj záväzky, ktoré má voči organizácii UNESCO.“ Naša krajina sa totiž pridala k Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov. Jazyková rozmanitosť sa v preambule označuje za základ kultúrnej diverzity ako takej. „Čeština je zrozumiteľná, no je to jazyk cudzieho štátu.“ Český dabing mal podľa Švoňavského výlučne ekonomický efekt a navyše bral robotu našim hercom. Napriek tomu, že aj podfinancovaná STV musí teraz viac investovať do dabingu, v Mlynskej doline normu vítajú. „Slovenská televízia považuje nový audiovizuálny zákon za zmysluplný,“ tvrdí hovorkyňa Habánová. Naopak, TV Joj to podľa slov Mitku nevníma ako šťastný krok.
Slepý dabing. Kinodistribútori môžu naďalej uvádzať zahraničné premiérové filmy v češtine. A namiesto slovenského dabingu im postačia titulky. „Teoreticky by sme aj my mohli všetky novo nakupované akvizičné tituly len otitulkovať, prípadne použiť podľa poľského modelu len tzv. voice-over dabing. Lenže nie sme v Škandinávii, alebo v Poľsku, kde je na toto divák zvyknutý a berie to ako samozrejmosť,“ hovorí si Mitka z TV Joj.
Slovenský divák je podľa neho náročný a titulkovanie by nebol ochotný akceptovať, aj keď pomáha pri pasívnom zdokonaľovaní sa v cudzích jazykoch. „Toto je možné realizovať len vo veľmi dlhodobom časovom horizonte, ak vôbec.“ Plnoformátové televízie pri súčasnej legislatíve a nastavení konkurenčného prostredia musia dabovať do slovenčiny, i keď sú na konci dabingového reťazca. Ešte pred nimi sa nachádza napríklad videodistribúcia a káblové pay-TV. Ak by aj tieto články museli vyrábať slovenské znenie, podľa odhadov televízie Markíza by stúpol objem dabingu ročne minimálne o 2 500 hodín. „Rozbehol by sa obchod so slovenským dabingom a profitovali by v podstate všetci.
Je dosť možné, že sa televízie dostanú do situácie, keď kvôli zvýšeným požiadavkám na množstvo dabingu budú musieť tlačiť na zníženie cien.
Ak skutočne niekomu išlo o zvýšenie objemu slovenského dabingu na tomto trhu, potom je táto úprava absolútne nekompetentná,“ tvrdí Hronec. Zuzana Mistríková do pôvodne navrhovaného znenia zakomponovala čiastočné prerozdelenie nákladov aj na home entertainment: „Ale v parlamente – z iniciatívy ministerstva kultúry – došlo k úprave.“
Realita po slovensky. Vplyv zákona na zvýšenie objemu výroby dabingu zatiaľ nemožno presne určiť, odhady Markízy hovoria ročne zhruba o 400 hodinách. „Jednoznačne čakáme, že bude viacej roboty. A to najmä pre regionálne štúdiá,“ verí za hercov Švoňavský. Televízia Joj podľa Mitku už teraz zaznamenala určitý nárast nákladov: „Je dosť možné, že sa televízie dostanú do situácie, keď kvôli zvýšeným požiadavkám na množstvo dabingu budú musieť tlačiť na zníženie cien.“
Štúdiá budú v konečnom dôsledku nútené vyrábať viac, ale s rovnakými príjmami. „Pre nás je však kľúčové zachovanie kvality vyrábaných dabingov. Ak by mala klesajúcu tendenciu, sme pripravení nahradiť dabingové štúdio iným,“ upozorňuje Mitka.
Markíza odmieta investovať do dabingu viac peňazí a ak bude treba, plánuje pohnúť cenami smerom nadol. Hronec naznačuje, kde asi začne: „Hercom sa doteraz na ich honoráre nesiahalo ani v prípade, že všetky ostatné zložky produkcie išli dole.“ Švoňavský však nepovažuje takúto argumentáciu za korektnú, keďže televízie im napríklad prestali vyplácať tantiémy za opakované vysielania filmov či seriálov. „Platy síce neklesali, ale na druhej strane sú rovnaké od roku 1992. Z dabingu dobre žijú desiati herci, ostatní prežívajú.“ Otázku, či pristúpiť alebo nepristúpiť na prípadné zníženie honorárov, si podľa neho musí zvážiť každý herec sám, Herecká obec Slovenska sa však v každom prípade bude znižovaniu brániť.
