Deň 15.10.2004 sa zapísal do televíznej histórie Slovenska ako deň spustenie „ostrej“ prevádzky peoplemetrov. Spusteniu tohto projektu, ktorý znamená výrazný krok smerom k štandardizácii slovenského mediálneho trhu predchádzalo mnoho rokov, kedy sa sledovanosť zisťovala pomocou tzv. denníčkov.


Počiatky prieskumov sledovanosti sa samozrejme viažu na pôdu Slovenskej, resp. Československej televízie. Denný kontinuálny výskum realizovala ČST Bratislava od roku 1973. Počiatočný panel mal pôvodne charakter piatich, početne rovnako zastúpených sociodemografických skupín, pričom každý mal 100 respondentov. V takzvanom denníčku boli iba vybraté ťažiskové relácie. Vekové zloženie respondentov bolo 15 až 70 rokov.


Ďalší zlom v prieskume by sa dal datovať do roku 1976, vtedy bola metodika DKV prepracovaná a štandardizovaná. V pôvodnom projekte mal panel naďalej 500 respondentov od 15 do 70 rokov. Krok vpred však spočíval v tom, že zloženie vzorky bolo už nastavené tak, aby reprezentovalo populáciu obyvateľov z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, veľkosti bydliska a regiónu podľa aktuálnych štatistických údajov. Panel bol obmieňaný naraz, každé tri mesiace, distribúciu a zber denníčkov zabezpečovali poštoví doručovatelia v roli anketárov. Zabezpečená bola aj rotácia obcí: v jednom roku sa dostali do panelu respondenti zo všetkých okresov a ich veľkostných skupín obcí.


Denníček bol v tomto modeli titulový. Aj tu nastala zmena: obsahoval už zoznam všetkých relácií trvajúcich aspoň 10 minút, ktoré boli zaradené do vysielania prvého a druhého programu ČST na slovenskom okruhu. Úlohou respondentov, okrem zaznačenia sledovaných relácií, bolo určiť spokojnosť s reláciou oznámkovaním „známkami“ 1 až 5, pričom 1 znamenala „veľmi spokojný“ a 5 „veľmi nespokojný“.


V 90-tych rokoch došlo postupne k niektorým zmenám v realizácii DKV, denníčky boli zasielané priamo ako listové zásielky s návratnými obálkami, panel nebol obmieňaný naraz, ale postupne. Od roku 1994 bol denníček bol rozšírený o zahraničné TV stanice, sledovanosť bola značená kombinovane. V 90. rokoch bol panel doplnený aj o deti od 5 rokov, pričom reálne išlo o deti z rodín respondentov.


V roku 1997 sa prestúpilo na bázu zaznamenávania 15 minútových intervalov, čo znamenalo zásadnú zmenu v spôsobe vypĺňania denníku. V tomto roku došlo k podobnému skoku hodnôt vykazovanej sledovanosti, ako sa to v súčasnosti deje nástupom peoplemetrov. Údaje už neboli porovnateľné s údajmi z predchádzajúcich rokov. V tomto čase paralelne pribudol aj denníčkový prieskum agentúry VISIO, rozdiely v týchto dvoch prieskumoch poukázali na ich nepresnosť.


Posledné zmeny v DKV nastali začiatkom tohto storočia, panel bol postupne navýšený na 1000 a v posledných rokoch na 1100 respondentov. Po niekoľkoročných prieťahoch a rokovaniach televíznych spoločností padlo v roku 2003 definitívne rozhodnutie o zahájení peoplemetrového prieskumu na Slovensku. Stalo sa tam takmer 25 rokov po samotnom vzniku tejto technológie, ktorej korene siahajú do Veľkej Británie. Následne na to bola založená spoločnosť PMT, ktorá právne združuje televízne spoločnosti a asociácie. Ako realizátor projektu telemetrického merania sledovanosti bola vybratá renomovaná spoločnosť Taylor Nelson Sofres. Prieskum funguje napríklad 10 rokov Maďarsku alebo 7 rokov v Česku.


Do výskumu je zapojených 800 domácností, čo predstavuje viac ako 2600 respondentov. Jedná sa teda o presnejší prieskum s vyšším počtom respondentov. Panel bol navrhnutý tak, aby reprezentatívne odrážal demografické zloženie domácností, najmä na základe spôsobu príjmu televízneho signálu a vybavenosti televíznou technikou. Rodiny, do domácností ktorých boli peoplemetre TARIS 500 nainštalované, boli vybraté na základe ústnych rozhovorov. Ročne bude TNS obmieňať cca 25% panelu, jedna rodina môže byť jeho členok maximálne štyri roky. Slovensko sa navyše stalo prvou krajinou v Európe, v ktorej je meranie televíznej sledovanosti zabezpečené technológiou GPRS, realizovanej prostredníctvom spoločnosti Orange. Zároveň je však jednou z posledných krajín, ktoré sledovanosť merali podľa peoplemetrov.


Prínosom pre slovenský televízny trh je hlavne zjednotenie „meny“, čo sa sledovanosti týka a tým aj štandardizácia televízneho trhu na Slovensku. Nový spôsob merania sledovanosti na báze zisťovania v reálnom čase umožní televíziám pristupovať k tvorbe televízie a k programovaniu úplne odlišným spôsobom.


Za pomoc pri vzniku textu autor ďakuje Odboru mediálneho výskumu a informácií Slovenskej televízie.