Z. Hanzelová z RTVS: Ak by prišiel zásah do mojej práce, odchádzam

Ako ste sa dostali k práci spravodajcu RTVS?

Do RTVS som prišla z Ta3, prijali ma ešte za bývalého vedenia Miloslavy Zemkovej. Po troch mesiacoch som bola tesne po voľbách preradená do rozhlasu a keď prišlo nové vedenie, vrátila som sa späť do televízie.

Sledovanosť aj dôveryhodnosť Správ RTVS sa zvyšuje. Čo boli hlavné zmeny, ktoré k tomu prispeli?

Pamätám si, keď som prišla v roku 2012 z Ta3 a sadla si prvýkrát do strižne v Mlynskej doline. Počas strihania som vyšla von, zavolala kamarátke a zo zúfalstva som sa jej rozplakala do telefónu. Strihať na videopásky, to bol čistý stredovek. To bola tá prvá a zásadná zmena – prešli sme na normálne technológie 21. storočia. S tým sa zrýchlilo tempo v ktorom pracujeme, aj pohoda redaktorov. Niekomu sa to môže zdať ako malý krok, ale bola to u nás totálna revolúcia.

A čo sa týka obsahu?

Za seba vnímam, že najslabšie články redakcie odišli. Príchodom Lukáša Dika sa to vyčistilo od ľudí, ktorí buď novinárčinu nechceli, alebo vôbec nevedeli robiť. Zostal síce mladý tím, ale ľudia, ktorí to robia so zápalom a dokážu aj novinársky rozmýšľať. Druhá vec je, že sa mimoriadne zlepšila klíma – viem to posúdiť aj s obdobím pred tým – ľudia sú slobodnejší, sebavedomejší. S tým súvisí aj ambícia robiť to lepšie, priniesť témy, ktoré rezonujú. Veľa diskutujeme o robote aj s kolegami po práci. Bavíme sa medzi sebou, čo mohlo byť lepšie, čo bolo zle, čo treba nabudúce zmeniť. Toto všetko prispieva k tomu, že sme jeden tím, ktorý veľa premýšľa nad svojím smerovaním.

Príchodom Lukáša Dika sa to vyčistilo od ľudí, ktorí buď novinárčinu nechceli, alebo vôbec nevedeli robiť.

Kto najviac formuje spravodajstvo RTVS?

Ja som presvedčená, že tón vždy udáva vedenie. Či sú ľudia spokojní, či cítia podporu, či majú pocit, že sa o veciach môže diskutovať. Druhá vec je, že firma môže mať aj najlepšieho šéfa na svete a dobrých manažérov, ale ak pre neho nebudú robiť šikovní a lojálni ľudia, nepomôže to.

Prispel k vyššej sledovanosti aj fakt, že ostatné televízie ponúkajú viac bulvárnych správ a ľudia nemajú veľmi na výber?

Myslím, že aj v komerčných televíziách robia naši kolegovia stále vynikajúcu robotu. Je ale pravda, že si to radšej pozriem na druhý deň a preskočím všetky nehody a vraždy. Na druhej strane, tento trend krimi správ je už dlho a ľudia sa k nám vracajú postupne až posledné roky. Logicky to znamená, že to robíme lepšie ako pred tým.

Aké sú rezervy spravodajstva RTVS?

Otvárame málo vlastných tém a náš tím je veľmi mladý. Napríklad ja mám 28 rokov a som u nás pomaly už seniorský redaktor. Je pravda, že som začala veľmi skoro a v spravodajstve robím ôsmy rok, ale zdá sa mi to na seniorstvo veľmi skoro. Máme šikovných mladých a zapálených reportérov, ale tie skúsenosti človek jednoducho nepreskočí. Vidím to aj na sebe, dnes sa pozerám na množstvo vecí úplne inak ako pred tromi, štyrmi rokmi. Musíme byť teda realisti a nemôžeme žiadať od ľudí po dvoch rokoch, aby boli ako Oľga Baková, ktorá má roky odrobené v teréne a robí to dnes všetko tak, že by jej reportáž mohla odvysielať ktorákoľvek veľká svetová televízia.

Zdroj: Maňo Štrauch

Venujete sa politike, ale občas aj investigatíve. Má podľa vás investigatíva v RTVS dostatočný priestor?

Ak by som sa našla v investigatíve, nebol by problém presunúť sa do Reportérov. Ja sa v tom až tak zatiaľ nevidím a robím ju len občas a popri práci v spravodajstve. Mám na to objektívne málo času, moderujem správy, aj v rozhlase a nedá sa robiť všetko. Ak ale chcem a mám chuť, vždy môžem tému spracovať do Reportérov a dostanem na to od šéfa aj čas. Rezervy, samozrejme, vidím, otvárame málo tém, ktoré by hýbali spoločnosťou. Ľudia našich Reportérov porovnávajú často s Reportérmi ČT. Ten rozdiel je naozaj veľký, ale stále treba myslieť na to, že majú podstatne viac peňazí, väčší tím, dlhšiu tradíciu a viac skúseností.

Máme šikovných mladých a zapálených reportérov, ale skúsenosti človek jednoducho nepreskočí. Vidím to aj na sebe, dnes sa pozerám na množstvo vecí úplne inak ako pred tromi, štyrmi rokmi. 

Cítili ste niekedy nátlak zo strany politikov, či už priamo alebo cez nadriadených, v súvislosti s pripravovanou reportážou?

Ľudia mi to často nechcú veriť, ale nie necítila. Robím väčšinu politických reportáží, robievam konfliktné problémové témy a nikdy sa mi to nestalo. Nad mojimi textami sedíme vždy s editorom a niekedy sa radíme aj s Lukášom Dikom. Jediné, čo riešime, je, aby to bolo „nepriestreľné“ a čisté. Ak by potom aj niekto mal problém, v reportáži je jednoducho len pravda. Čo by namietal? Nerobím si ilúzie, že si kvôli mne môj šéf nevypočul rôzne telefonáty, ale ku mne sa to nikdy nedostalo a tak to má byť. Novinár, ktorý na konci dňa tú reportáž píše, musí byť úplne slobodný.

Určite ste mali ponuky aj z komerčných televízií, prečo zostávate práve v RTVS?

Nebudem klamať, že ponuky nemám. Zrejme by ma aj lepšie zaplatili. Vidím obrovský potenciál vo verejnoprávnom médiu. Venujem sa systematicky témam ako sú napríklad Rómovia, na ktoré by som v súkromnom médiu mala menší, ak vôbec nejaký priestor. Navyše, vďaka RTVS sa zo mňa stáva všestranný človek v médiách – jeden deň moderujem diskusiu v rozhlase, ďalší deň správy v televízii a potom si stále ešte „reportérčim“. Ak chcem venujem sa investigatíve, moderovala som volebnú noc, veľa cestujem po svete, bola som niekoľko týždňov s utečencami, ale aj v Srebrenici. Nikde inde mi zatiaľ nevedia poskytnúť tak veľký priestor a tak široký záber skúseností.

Prečo sa nepodarilo do spravodajstva pritiahnuť viac kvalitných ľudí? Po príchode nového vedenia RTVS rokovala napríklad s niektorými redaktormi Markízy, ale neprestúpili.

Zo začiatku tomu nikto neveril. Máme bohužiaľ tragickú históriu politických riaditeľov. Doteraz ani jeden jediný riaditeľ v histórii Slovenskej republiky nevydržal celé funkčné obdobie. Verím, že Václav Mika toto zlomí a vydrží do roku 2017. Bohužiaľ, ak u nás teraz aj je dobrý riaditeľ a má za sebou solídne výsledky, nikde nemá záruku, že v tom dobre začatom projekte môže aj ďalej pokračovať. To vidíme práve v týchto týždňoch. S tým súvisí aj to, že zatiaľ u nás neexistuje kontinuita práce. Doteraz vždy, keď sa u nás zmenil riaditeľ, často sa zmenili aj editori, moderátori, kľúčoví redaktori. Znamená to, že ak k nám príde niekto z dobre plateného, stabilného média, nemá záruku, že o dva roky neskončí na ulici.

Je dostatočná garancia nezávislosti v RTVS?

Nemyslím, že zákony sú úplne zle nastavené. Problém je, že ľudia si zvykli na to, že televízia slúžila politikom a dnes vôbec nežiadajú, aby to bolo inak. Ak to potom stojí len na ministrovi, je to veľmi krehká nezávislosť. Problém je ale aj vo financovaní. Ľudia z nás stále chcú mať Českú televíziu, ale nerozumejú, že v týchto podmienkach je to nemožné. Česká televízia má vyššie koncesie a dvojnásobný počet ľudí, ktorí ich platia. Nemení sa každé dva tri roky celý tím, kvalitní ľudia ako Daniel Takáč, Martin Veselovský, Daniela Drtinová, Michal Kubal, Václav Moravec, Marcela Augustová, to sú ľudia, ktorí v Českej televízii robia alebo robili dlhé roky. Navyše, stále sme finančne závislí od zmluvy so štátom. Nie je to takto dlhodobo udržateľné, ak to myslíme s verejnoprávnymi médiami vážne.

Zdroj: Maňo Štrauch

Neobávajú sa redaktori, že nezávislosť pominie, keď sa vymení riaditeľ? V súčasnosti sa špekuluje o odchode Václava Miku.

Nemôžem hovoriť za kolegov, odpoviem teda za seba. Posledné týždne o tom premýšľam častejšie. Nie som fanúšikom hysterických gest, ani Smeru sme zo začiatku neverili a čakali čo príde a dopadlo to dobre. Ak sem teraz ktorákoľvek z politických strán dosadí riaditeľa a príde zásah do mojej, okamžite dávam výpoveď. Osobne by mi to bolo veľmi ľúto, ale som v týchto mesiacoch pripravená kedykoľvek odísť.

Ľudia z nás stále chcú mať Českú televíziu, ale nerozumejú, že v týchto podmienkach je to nemožné. ČT má vyššie koncesie a dvojnásobný počet ľudí, ktorí ich platia. 

Na miestach reportérov je v RTVS málo starších, skúsených ľudí. Je to problém celej slovenskej žurnalistiky alebo špecificky RTVS?

Ja to pozorujem vo všetkých redakciách. U nás trocha viac, pre už skôr spomenuté dôvody, ale vo všeobecnosti je to tak všade. Starší už majú aj svoj život a odmietajú pokračovať v tempe, ktoré dnes majitelia médií pre reportérov nastavili. Kladiem si tiež tú otázku, že čo budeme robiť, keď sa nám narodia deti. Sme s partnerom obaja novinári (partnerom Z. Hanzelovej je redaktor Markízy Michal Kovačič, pozn. red.) a minimálne jeden z nás sa tej práce určite bude musieť vzdať. Ďalší faktor je aj to, že reportér veľmi nemá kam ísť vyššie. Človek chce stúpať, posúvať sa ďalej, ale na Slovensku ste reportér a reportérom aj zostanete po 15 rokoch. Stále budete chodiť po tlačovkách, hrabať sa v centrálnom registri zmlúv a čaká vás to zrejme celý život. Neexistuje nejaký rebrík, po ktorom by ste stúpali a chápem, že to veľa ľudí po tridsiatke unaví.

Prečo doma nemáte televízor?

Je to taký paradox, keďže obaja robíme v telke, ale zistili sme, že je to neproduktívny žrút času. Správy vždy vidíme ešte v práci. Keď o siedmej dostrihám, vždy si pozriem aj prvých 15 - 20 minút. Doma potom pozeráme už len filmy, ktoré stoja za to, alebo sa rozprávame a čítame si. Ja som bola k tomuto kroku trocha skeptická, ale sme v práci tak obklopení televíziou, správami a informáciami, že na konci dňa je super, keď od toho vieme vypnúť.

O RTVS, posune jej spravodajstva, ale aj o aktuálnom dianí okolo sporu v koalícii pre koncesionárske poplatky sa viac dočítate v aktuálnom vydaní týždenníka TREND. 

TREND 35/2016