Tvorcovia a herci filmu Utöya 22. júla Zdroj: SITA / AP
Stovky mladistvých si na malom ostrove Utöya neďaleko nórskeho hlavného mesta Oslo užívajú leto a tábor pre dorast Robotníckej strany, keď k nim dorazí informácia o tom, že vo vládnej štvrti metropoly došlo k rozsiahlemu výbuchu.
Účastníci tábora sa snažia dovolať svojim rodičom, ktorí mohli byť v blízkosti miesta explózie, aby sa uistili, že sú v poriadku. Diskutujú o tom, či išlo o nehodu, alebo útok, a kto za ním mohol stáť. Sami sú radi, že sú v bezpečí pokojného ostrova. V tú chvíľu sa v blízkosti ozve streľba.
Tak aspoň vykresľuje začiatok brutálneho útoku snímka nórskeho režiséra Erika Poppeho. V jej centre je mladé dievča Kaja (v podaní Andrey Berntzenovej), ktorá rovnako ako ostatní v prvej chvíli presne nevie, čo sa deje. Veľmi skoro sa ale ukáže, že nejde o cvičenie, ako sa domnievajú niektorí jej kamaráti, a Kaja strávi ďalšie desiatky minút bojom o život.
Jej snahu uniknúť atentátnikovi sleduje kamera po celú dobu z bezprostrednej blízkosti a zdanlivo bez jediného strihu. Sedemdesiatdva minút, teda rovnaký čas ako útok na ostrove v skutočnosti trval, tak divák dianie sleduje akoby očami jedného z ďalších účastníkov tragédie, ktorá si vyžiadala 69 životov. Keď Kaja uteká, beží za ňou aj kamera, keď sa dievča schováva, hľadá si úkryt aj kamera.
Pozornosť odklonili od atentátnika
Celý film, ktorému predchádzali rozsiahle rešerše, je zameraný na obete a ich prežitky - neistotu, napätie, strach, smútok, šok. Vzdialená silueta atentátnika sa na plátne krátko mihne asi až po hodine filmu.
Režisér E. Poppe sa tým cielene snaží vrátiť pozornosť od A. Breivika k jeho obetiam. „Keď ide o 22. júl 2011, zameriavajú sa ľudia skoro stále na teroristu. Ale tým z nášho vedomia mizne spomienka na to, čo urobil, čo sa stalo. To sa nesmie stať,“ povedal na pondelkovej tlačovej konferencii v Berlíne.
Režisér Erik Poppe s predstaviteľkou hlavnej hrdinky, herečkou Andreou Berntzenovou Zdroj: SITA / AP
K spracovaniu témy sa 57-ročný filmár, ktorý snímku vníma aj ako varovanie pred pravicovým extrémizmom, dostal necelých sedem rokov po útoku. „Nakrúcali sme ten film s veľkým rešpektom voči všetkým, ktorí boli tragickou udalosťou priamo zasiahnutí,“ uviedol.
Podľa viacerých Nórov priskoro
Mnohým obyvateľov severskej krajiny sa ale podľa berlínskej spravodajkyne nórskej verejnoprávnej televízie Guri Norströmovej zdá, že film prichádza príliš skoro. Ešte podľa nej od tragédie neuplynula dostatočná doba.
Rozporuplné reakcie dávajú najavo tiež pozostalí, ktorí mali možnosť snímku vidieť dopredu. „Niektorí ho vôbec nechcú vidieť a majú za to, že je príliš skoro. Ďalší si myslia, že to je potrebné,“ povedala nemeckým médiám Lisbeth Kristine Röynelandová zo skupiny na pomoc obetiam.
Do nórskych kín film príde 9. marca. Už túto sobotu bude jasné, či v konkurencii ďalších 18 snímok uspel na berlínskom filmovom festivale.
Breivikov atentát sa do filmovej podoby rozhodol spracovať aj Netflix. Ten vlani do projektu angažoval anglického režiséra a scenáristu Paula Greengrassa. Ten už mimochodom so svojím filmom Zlatého medveďa na Berlinale získal – v roku 2002 za Krvavú nedeľu.
