„Pôvodne mal tú postavu hrať Juraj Herz, ktorého život sa s ňou v mnohých bodoch kryl,“ hovorí M. Šulík o úlohe starnúceho slovenského tlmočníka Aliho Ungára, ktorého rodičia zahynuli počas holokaustu. J. Herzovi sa podľa neho rola veľmi páčila a už ju začínal skúšať, keď mu doktor povedal, že má zdravotné problémy a náročné natáčanie by nemusel vydržať.

„My sme boli dva týždne pred natáčaním a mysleli sme, že to budeme musieť zabaliť. Vtedy myslím práve (producentovi) Rudovi Biermannovi napadlo, aby sme oslovili Jiřího Menzela,“ spomína 55-ročný režisér.

Sám si tým podľa svojich slov nebol sprvu istý, pretože si myslel, že je J. Menzel výrazne mladší než Ungár, ktorý má vo filme 80. „Ale išli sme za ním. On si scenár prečítal, vzal si dva dni na rozmyslenie, a potom do toho doslova skočil po hlave,“ rozpráva M. Šulík.

„Pre neho to bolo veľmi ťažké. Musel sa všetky texty učiť za pochodu, takže večer sedel na izbe a učil sa texty. Ráno to zahral, ​​naobedoval sa a znova sa učil texty. Medzitým sa musel sťahovať, pretože to bol roadmovie, takže my sme každý druhý deň boli na nejakom inom mieste,“ hovorí o natáčaní, ktoré trvalo 37 dní.

Štáb filmu, v ktorom J. Menzel hovorí nemecky a slovensky, od apríla do začiatku júna minulého roka zavítal do Bratislavy, Banskej Bystrice, Žiliny, Bešeňovej alebo Ružomberku. Práve tam asketický tlmočník Ungár spolu s rakúskym bonvivánom Georgom Graubnerom (Peter Simonischek) nakoniec smerujú, keď sa vydávajú po stopách Graubnerovho otca, ktorý bol za druhej svetovej vojny dôstojníkom SS na Slovensku.

Ukazuje sa pritom, ako hlboko osud rodičov poznamenal nielen syna židovských obetí holokaustu, ale aj syna jedného z páchateľov.

Točiť filmy o druhej svetovej vojne a holokauste je podľa M. Šulíka dnes snáď ešte dôležitejšie ako predtým. Rýchlo totiž ubúda priamych svedkov vtedajších udalostí a navyše dnešná doba praje ľahko sa šíriacim klamstvám na internete a sociálnych sieťach.

„Čo sa dnes deje, je to, že sa minulosť znovu začína manipulovať alebo revidovať,“ zdôrazňuje s tým, že ešte pred pár rokmi by si to nedokázal predstaviť.

„My sme to začali písať skutočne s tým, že sme mali pocit, že sa mení politická situácia, ale v priebehu toho, ako sme to písali, nás začali fascinovať tí dvaja ľudia. A uvedomili sme si, že ten príbeh nie je zaujímavý len v tom, že sa stretávajú dve politické tézy alebo dva vyhranené názory na históriu, ale že nás to zaujíma práve cez tých dvoch ľudí, cez tie dva charaktery, ktoré si túžia porozumieť,“ podotýka.

J. Menzelovi, ktorému v piatok v nemeckej metropole udelia cenu Kamera Berlinale, je neskonale vďačný, že rolu prijal a vniesol do nej kus seba samého. „On sa postupne tým tlmočníkom stával, a to ma celkom fascinovalo,“ hovorí M. Šulík, podľa ktorého J. Menzel na začiatku nakrúcania chodil športovo oblečený a pôsobil ako veľmi mladý dôchodca, stále viac sa ale vžíval do role.

„On sa na seba raz pozeral na monitore a rozprával: ‚Ja vyzerám ako môj otecko.‘ On skutočne počas toho filmu kvôli tej postave trochu zostarol. Prijal tú hru na osemdesiatnika.“

Nový slovensko-česko-rakúsky film vznikol v produkcii spoločností Titanic Martina Šulíka, In Film Rudolfa Biermanna a Coop99 Bruna Wagnera. Koproducentmi sú RTVS a ČT.

Realizáciu snímky finančne podporili Audiovizuálny fond a český Státní fond kinematografie. Do slovenský kín ju uvedie spoločnosť Garfield Film 1. marca. RTVS bude film vysielať v slovenskej televíznej premiére po uplynutí holdbacku.