Neexistuje lepšia doba v 21. storočí pre návrat k druhej svetovej vojne ako súčasné roky, kedy sa Európa zmieta v kultúrno-názorovej kríze a súčasne spomína pri 70- či 75-ročných jubileách na nacistický režim a židovské transporty. V čase, keď v médiách dokážu niektorí zástupcovia politiky popierať holokaust a rastie popularita extrémizmu, je dôležité obzrieť sa. Najmä keď sa tvoria v spoločnosti nové názorové základne, ktoré nemajú príliš ďaleko od myšlienok, ktoré razili príslušníci nemeckej armády.
Zhodou okolností ubehlo aj 75 rokov od atentátu na Heydricha, takže nám ho tvorcovia chcú pripomenúť v dramatickej rekonštrukcii, ktorá je prísne rozdelená na dve časti. Polovicu filmu sledujeme životopis Heydricha, v druhej cestu atentátnikov ku kľúčovému aktu 27. mája 1942 a dni po ňom.
Aký bol Heydrich?
V prvej časti budete trochu bojovať s castingom. Jason Clarke je šikovný herec vo vojnových filmoch, no hrať ríšskeho protektora stopercentne nedokáže. Chýba mu vzhľad Heydricha, lepší prízvuk i prejav.
Takto sa pozeráme na naštvaného odhodlaného šéfa RSHA, kam spadalo gestapo či SS. Postupne riešime jeho patálie so ženami, rozchod s armádou i opätovné povolanie v čase, keď sa schyľovalo k vypuknutiu druhej svetovej vojny. A aj nárast jeho nevraživosti voči utláčaným národom, drastické metódy riešenia situácií (streľba do hlavy nie je v tomto filme vôbec výnimočná, rovnako ani verejné popravy) alebo aj spôsoby vydierania či postupné odcudzovanie sa od svojich blízkych.
Niežeby tvorcovia vytvárali profil postavy, aby ste si priamo pýtali povolenie na jeho odstránenie, je to skôr vystihnutie charakteru človeka, ktorý bol jedným z tvorcov finálneho riešenia židovskej otázky.
Na tomto mieste však treba podotknúť, že práve tá nie je riešená do veľkej hĺbky, tvorcovia sa konferencie vo Wahnsee letmo dotknú v jednej scéne, no neskôr upaľujú do Prahy, kde musí nevyhnutne dôjsť k atentátu.
Druhá polovica sa točí okolo Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša, ich výsadok na území protektorátu, prípravu na atentát, jeho exekúciu a nasledujúce udalosti. Skrývanie sa v bytoch i kostole, zdolávanie presily či naháňanie nemeckej jednotky po stopách parašutistov a následnú pomstu v Lidiciach.
Jack O'Connell v úlohe Jána Kubiša Zdroj: Bonton Film
V tom smere je film celistvejší a hoci lepšia znalosť niektorých reálií neškodí, dokážete sa v nich orientovať. Akurát tie postavy nie sú príliš výrazné, spočiatku sa vám môžu Gabčík-Valčík-Kubiš mýliť, kým si zapamätáte, kto hrá koho. Pri nich mal casting jednoznačne lepšiu ruku, dokonca i spievanie československej hymny či civilné scény v Prahe zvládajú zahraniční herci celkom dobre.
Československé dejiny v zahraničnom podaní
Je zaujímavé sledovať, prečo sa európski tvorcovia v krátkom čase rozhodli adaptovať príbeh atentátu na Heydricha už druhý raz. Je dôležitejšia jeho postava a profil, ako sa nám snaží napovedať prvá časť historickej drámy alebo ich fascinuje heroický akt mladíkov, ktorí prileteli jednosmerne zo Škótska na nebezpečnú misiu?
Sledovanie Heydricha, jeho súkromných i verejných hrôz nám pomáha budovať si o ňom patričný obraz, no viaceré historické udalosti sú akceptované skratkovito a spočiatku sa budete ťažko orientovať aj medzi jeho partnerkami.
Príbeh parašutistov je napínavejší a z nášho pohľadu môže vzbudiť istú hrdosť, ako sa z historickej udalosti dokáže vykľuť pútavý európsky film.
Konferencia vo Wahnsee je natočená letmo, civilne, len sa vyratúvajú počty vrátane slovenských Židov, pri ktorých spozorniete. Ale keď sa už chlapci skrývajú v Prahe alebo po atentáte idú prežiť posledných pár dní života, trávite s nimi veľmi napínavé chvíle.
Je to filmovo príťažlivá látka, v ktorej vzniká malý priestor pre romancu, no väčší pre heroické činy. Pre filmového diváka bude finále v kostole pripomínať akčnú strieľačku, no historické zdroje neklamú. Pár chlapíkov skutočne dokázalo hodiny odolávať oveľa väčšej sile armády.
Kruté vypočúvanie člena odboja Zdroj: Bonton Film
Záverečný verdikt
Heydrich je celkom dobre podaná historická látka pre našincov, ktorí sa chcú ponoriť hlbšie do dejín. Je to adekvátna historická dráma, ktorá poteší, vzbudí hrôzu z vojny (scéna z Lidíc je pomerne brutálna) a vráti nás do obdobia protektorátu.
Je zrejmé, že experti v ňom nájdu isté nezrovnalosti a samozrejme, diváci vlaňajšieho Anthropoidu budú porovnávať a pretože tam dostal priestor oveľa väčší atentát a už idú na reprízu, skratky ich zrejme nepotešia. Na druhej strane sa môžu dozvedieť čosi o Heydrichovi.
Film si v každom prípade uhryzol veľa, keď chce na dvojhodinovej ploche rozprávať dva príbehy. Zložené sú celkom dobre, na výbornú historickú klasiku však chýba veľa. Autentickú surovosť, dobré postrehy či solídnu atmosféru mu ale nemožno uprieť. Zvláda veľa potrebného (reálie, napätie), no úplne nevyčnieva nad inými filmami z druhej svetovej vojny za posledných päť či desať rokov. Ak si chcete dopriať lekciu z histórie, nebude to márna návšteva kina.
