Fenomén Slow TV: Prečo ľudí baví pozerať na idúci vlak a horiaci kozub

Austrálsky The Ghan patrí k legendám vlakovej dopravy. Prvá súprava vyšla na koľaje už v roku 1929 a dodnes ponúka cestujúcim nevšedné zážitky. Vlak dlhý 774 metrov jazdí na trase Darwin – Adelaide a za 54 hodín prekoná 2 979 kilometrov od severného pobrežia kontinentu na juh. Austrálska verejnoprávna televízia SBS sa preto rozhodla cestu jedného z najdlhších osobných vlakov zdokumentovať v rámci trojhodinového dokumentu.

Nepotrebovala sa na to nijako zvlášť pripravovať. Do vlaku nainštalovala celkovo 12 kamier - od miesta pre rušňovodiča až po jedálenský vozeň, ktorými snímala (bez reklamných prestávok) nádherné scenérie prírody s textom, ktorý vysvetľoval históriu európskych, čínskych a afgánskych imigrantov na území, ktorým vlak prechádzal.

Na prvý pohľad extrémne nudný program, ktorý televízia vysielala v nedeľu večer sa stal v Austrálii hitom. Pre televíziu sa jazda vlakom stala najsledovanejším programom za posledných 12 mesiacov, čo potvrdil programový riaditeľ SBS Marshall Heald. Prvú hodinu programu sledovalo 436-tisíc divákov (meranie prebehlo v piatich najväčších mestách Austrálie) a stalo sa 12. najsledovanejším programom počas dňa v celej krajine.

Diváci na dokument reagovali protichodne. Niektorí boli nadšení, pretože si pri programe oddýchli a jazda vlakom im robila doma upokojujúcu kulisu, iní program kritizovali, pretože im pripomínalo „sledovanie uschýnania farby“. Mimochodom na Youtube môžete skutočne nájsť 10-hodinové video z minulého roka, na ktorom pomaly schne sivá farba. Momentálne má video vyše 207-tisíc vzhliadnutí.

Úspech relácie televíziu prekvapil a do budúcnosti plánuje s fenoménom takzvanej „slow TV“ pracovať. „Sme radi, že toľko divákov objavilo návykové a hypnotické vlastnosti pomalého televízneho vysielania (Slow TV) a budeme pokračovať v ďalšom hľadaní nápadov v rámci tohto štýlu,“ povedal M. Heald. Plánuje odvysielať napríklad 17-hodinovú verziu.

Nápad z Nórska

Myšlienka na realizáciu „pomalého“ vysielania vznikla v roku 2009 v nórskej verejnoprávnej televízii NRK. Jeden z kolegov televízneho producenta Thomasa Helluma sa pokúsil natočiť program, ktorým chcel popísať nemeckú inváziu do Nórska z roku 1940. Lenže výročie sa blížilo a na realizáciu projektu už nebol dostatočný čas.

T. Hellum spoločne so svojimi kolegami preto prišli s nápadom. Rozhodli sa pre zachytenie cesty vlakom. Trať medzi metropolou Oslo a prístavom v Bergene bolo možné absolvovať za viac ako sedem hodín, čo bola aj dĺžka dokumentu.

„Mali sme štyri kamery. Tri z nich boli namierené von do nádhernej prírody a keďže vlak prechádzal cez 160 tunelov (vtedy bola na kamere tma) umožnilo nám to vysielať niečo z archívu o invázii,“ vysvetľoval princíp T. Hellum.

Experiment, ktorý sami tvorcovia vyhlásili „za nudný, pretože je nudný“ mal divácky reach 1,2 milióna ľudí, pričom počet Nórov je porovnateľný so Slovenskom. Program mal obrovský zásah aj na sociálnych sieťach. Jeden starší pán sa priznal na Twitteri, že sa natoľko zahľadel do dokumentu, že náhle vstal a omylom vrazil do garniže. Myslel si, že je v stanici a chcel si vziať kufor. 

Výletná loď, ktorá spojila Nórov

Nórsky tím postupne realizoval niekoľko ďalších programov. Už neboli nahrané vopred, ale boli vysielané v reálnom čase. Najväčším úspechom bol výlet loďou popri pobreží. Cesta okolo celého nórskeho pobrežia je dlhá 2 700 kilometrov. Loď vozí náklad (poštu) a pasažierov už od roku 1893.

Zaistenie takéhoto prenosu bola technologická výzva. Na lodi bolo použitých 11 kamier. Niektoré boli zavesené na špeciálnych konštrukciách, iné boli schopné zabezpečiť detailné zábery na niekoľko kilometrov vzdialené objekty. 

Nakrútený materiál putoval bezdrôtovým pripojením do podpalubia, kde sa striedal tím strihačov. Priamy prenos trval takmer 135 hodín a zamestnal 23 ľudí. Na konci cesty sa s posádkou prišla pozdraviť samotná nórska kráľovná a diváci na pobreží loď vítali transparentami a pozdravmi. Jeden chlapec držal veľký transparent, v ktorom odkazoval, že bude zajtra meškať do školy. V škole mal byť o ôsmej, ale prišiel až o deviatej. Poznámku nedostal, pretože jeho učiteľ sledoval program, kde transparent zazrel.

Program spojil celé Nórsko. Ľudia chceli