Čo si myslíte o zrušení Reportérov?

Nerozumiem jednej veci – keď sa už rozhodli pre tento rok, prečo ho nespravili na konci roka. Reportérov sme vysielali 18. decembra, cez sviatky bola prestávka a relácia išla aj 8. a 15. januára. To rozhodnutie potom pôsobí ako strieľanie od boku, že to nemali pripravené. Považujem to za mocenský zákrok, nech sa už sa to skrýva za potrebu čohokoľvek. Viem si predstaviť, že relácia by pokračovala do leta, za ten čas by ľudia z oddelenia výskumu prišli na to, čo treba robiť inak a v lete je dosť času dať hlavy dokopy a urobiť zmeny na základe výstupu z analýzy. To by som považoval za korektnejšie v porovnaní s tým, čo urobili teraz.

Je v RTVS politický vplyv?

Nemôžem to vylúčiť. Predošlé vedenie sa potýkalo s tými istými vecami a bolo nám v prípade problému nápomocné. Samozrejme, ak niekto spôsobí „prúser“, nemôže nás televízia z neho vysekávať za každú cenu. Ale ak to je nátlak a snaha zvonku, je dôležité, aby vás vedenie podržalo. Teraz sme už takúto istotu nemali.

To, že Reportéri končia, ste sa dozvedeli až na januárovom stretnutí s Jaroslavom Rezníkom?

Áno, bolo to prvé stretnutie redakcie s generálnym riaditeľom. Trvalo to možno trištvrte hodiny, ale pozeral na hodinky a odišiel skôr. Potom sme diskutovali už len so šéfom spravodajstva a publicistiky Jurajom Rybanským.

Prezentovali konkrétne výhrady voči relácii?

Rezník na úvod povedal, že má na stole kopec sťažností voči Reportérom a že sa rozhodol, že pozastaví reláciu a poskytne ju oddeleniu výskumu a vývoja, ktoré povie, čo sa s tým formátom dá robiť. Neviem, čo všetko sa takým výskumom dá zistiť, niečo asi áno. Považujem to ale za úhybný manéver, lebo na otázku, ako dlho bude skúmanie trvať, odpovedal, že nevie, koľko to oddeleniu zaberie času. Za seba povedal, že do roka a do dňa.

Bavili ste sa o konkrétnych sťažnostiach? Viete, ktoré reportáže sú problém?

Nedozvedeli sme sa nič viac k detailom sťažností či kritike relácie. Nepreberali sme merito problému, pár výhrad sme sa dozvedeli až z oficiálneho stanoviska RTVS, ktoré šlo poobede médiám. Korektné by bolo, aby sme sa s tým najprv zoznámili my a prebrali to a aj sa prípadne mohli obhájiť. Takto to ostalo veľmi všeobecné, v jednom mechu. A hlavne sťažnosť sama o sebe nie je dôkaz viny.

Asi máte odhad, ktoré reportáže boli najpálčivejšie a mohli byť dôvodom na sťažnosti.

Relácia je tak stavaná, že sa sťažnostiam nevyhne. Ale na to, aby sme sa bavili, či je sťažnosť relevantná a kde je pravda, by sme museli vedieť, o čom je reč, voči čomu sa kto sťažuje. Či namieta voči dezinterpretácii faktov alebo niečo inému a tak ďalej. Ak sú voči relácii sťažnosti, prípadne sem-tam žaloba, hádam sa to nestáva príchodom nového manažmentu. Predošlé vedenie tu bolo päť rokov a Reportérov nechalo žiť. Problémy sa riešili za pochodu. To je rozdiel.

O reportáži o Matici, ktorá čelila kritike matičiarov, nebola reč vôbec?

To bola jediná konkrétna vec z toho stretnutia. Padla otázka, prečo je v novinách Matice stanovisko RTVS a zmienka o tom, že všetci sme omylní a že ak prídeme na to, že bola urobená chyba, budeme konať. Autorku reportáže zaujímalo, či je v poriadku takáto submisívnosť televízie v čase, keď sme ešte vec neprediskutovali ani interne a ani to nekopírovalo to, čo sama napísala ako svoje videnie vo vzťahu k sťažnosti zo strany Matice. Je to tiež dôkaz nekorektnosti. Ale táto sťažnosť bola len čerešnička na torte, sama o sebe nezamávala Reportérmi, o tom som presvedčený.

Vašu reportáž o odovzdávaní ocenení pedagógom Právnickej fakulty vlani licenčná rada vyhodnotila ako jedinú neobjektívnu, ale ohradili ste sa.

Nie som si istý, či to rozhodnutie bolo v poriadku, nie som s ním uzrozumený. Nepovažoval som za potrebné pýtať sa troch ocenených, kvôli ktorým cenu vrátili iní traja ocenení, do akej miery sa cítia byť zodpovední za to, že boli súčasťou komunistického respektíve mečiarovského režimu. V tom som nevidel zmysel. Ak by som tušil, že to je napadnuteľné, neodignoroval by som to, ale nenapadlo mi to ani vo sne, pretože hlavný respondent bol dekan fakulty. A jeho som sa pýtal, koho a prečo ocenil. A keď traja ľudia ceny vrátili, tak som sa ich pýtal, prečo ich vrátili. Mal som sa podľa tohto kľúča pýtať ocenených, prečo cenu dostali? Vtedy by to bolo v poriadku a vyplnil by sa tým priestor? Neviem sa ale k tomu vyjadriť bližšie, lebo nepoznám detaily z rozhodnutia rady.

Pozerali príspevky z Reportérov právnici?
V prípade potreby áno. Hlavne, ak prišla vyhrážka typu – toto odvysielate a budeme vás žalovať.

Zasahovalo vedenie RTVS do tém v Reportéroch, prípadne do spracovania?

Nie.

Nemali ísť Reportéri po najväčších kauzách, aktuálnych veciach?

Ak sú výhrady voči relácii, že mohla mať na viac alebo že nereflektovala veľké aktuálne kauzy, čiastočne je to namieste. Ale nie preto, že by boli na stole témy a niekto by sa postaral, že ich robiť nebudeme.

Prečo teda Reportéri neotvárali najzávažnejšie témy?

Je to o tom, ako tá relácia bola nastavená. Vyzerala inak, keď vznikla, potom prechádzala turbulenciami, mala aj isté politické ambície, teda zasahovať aj do týchto sfér. Potom sa to nejak utriaslo a ja som k nej prišiel v tejto podobe. Možno ten záber mohol byť širší, hlbší, ale nebola taká „objednávka“.

Čo to znamená?

Nazvime to potreba. Keby by bola, prišiel by niekto a povedal – toto je päť tém, ktoré treba robiť, dôležité veci, ktoré treba pokryť.

Prečo ste ich nevybrali sami? Hovoríte, že vám do výberu nikto nezasahoval.

Každý z redaktorov si vyberal také témy, ktoré považoval za prínosné. Personálne obmedzenie je, že nie každý sa môže venovať ekonomickej či politickej téme a podobne, ale to je bežné. Nám v redakcii celkovo chýbali ľudia na to, aby sme mohli robiť ešte väčšie veci a viac tém. Téma potrebuje zhruba mesiac, väčšia aj viac. Šesť redaktorov znamená, že príspevok musíte dodať aspoň raz za tri týždne. Zišlo by sa nám viac redaktorov, ale aj dramaturg, helferi, človek s tipmi na témy plus pokojne aj šéf, niekto, komu by tá relácia „patrila“. Nič z toho sme nemali, pribudol len Tomáš Mrva, ktorý pôsobil ako editor. Ak by tam bol dramaturg, mohol by povedať: pozrite sa, tieto témy sa dejú, toto týždeň dal a ideme sa im venovať. Ak by sme my povedali, že nejdeme, až vtedy by som mohol mať pocit, že som nerobil niečo, čo som mal. Vtedy by to bol problém na mojej strane. Teraz mám skôr opačný pocit – že napriek všetkému som do relácie priniesol veľa tém, ktoré boli dôležité a potrebné.

Žiadali ste od vedenia nových ľudí?

Náznak riešenia sme sa dozvedeli bohužiaľ až ex post od Lukáša Dika, ktorý pomenoval v médiách až po svojom odchode, že uvažovali o pozastavení investigatívy, aby nabrala ľudí aj témy. Ale neurobil to, a tak si to ďalej žilo svojím životom. Predošlý manažment nakopol spravodajstvo, čakal by som to aj pri našej relácii. Neskôr prišlo nové vedenie, pán Rybanský sa pýtal, či máme nápady, čo by tej relácii pomohlo. Spísali sme to, ale nič sa nedialo, nebola o tom debata. Na poradu redakcie prišiel raz asi na desať minút. Potom prišlo až k stretnutiu s pánom Rezníkom, kde som sa s ním ja osobne videl prvý raz, a kde oznámili, že Reportérov stopnú. Lukášovo vyjadrenie bola tak trochu medvedia služba, lebo súčasné vedenie mohlo povedať, že už to tu bolo pomenované predošlým manažmentom.

Nezisťovali ste, prečo teda RTVS nezáleží, aby Reportéri riešili vážnejšie kauzy? Pre porovnanie netreba ísť ďalej ako k investigatíve Českej televízie. Bol tlak na to, aby ju RTVS robila v „utlmenejšom“ móde?

Neviem to posúdiť. Lukášovo vnímanie bolo, že výber tém by mal byť vo výbave redaktorov. S tým súhlasím, ale tiež hovorím, že ak by to prišlo od niekoho, kto by formát zastrešoval a povedal – toto chcime, tak by sme to chceli. My by sme chceli aj sami, len sme na to nemali podmienky, o ktorých som hovoril. Preto nemám problém priznať, že relácia mala svoje rezervy, ale netreba zabúdať kto ju zarobí a za akých okolností. Uvidíme, akí budú Reportéri, keď sa vrátia a ako budú mať nastavené mantinely.

V stanovisku RTVS sa písalo, že Reportéri nespĺňajú nároky moderného investigatívneho formátu, čo pôsobí ako gól do vlastnej brány.

Lenže aké nároky?

Televízia komunikovala, že nároky, aké má mať relácia tohto typu.

Nekonkrétne. Vedel by som sa k tomu vyjadriť, kebyže som konfrontovaný s tým, čo sa vyčíta našej práci, výstupom. Buď by som sa obhájil, alebo nie. Ale takto nemám ani voči čomu.

Čo to pre vás znamená, že verejnoprávna televízia nebude mať samostatnú investigatívnu reláciu?

Pre mňa osobne to, že sa nebudem môcť podieľať na vylepšovaní stavu spoločnosti. Nech sú kritiky aké sú, istú službu tá relácia plnila. To je nie všeobecný kec, ale spätná väzba, ktorú som často dostával. Nie je to ľahká práca, napokon v minulosti som odišiel z Markízy a vtedy som mal pocit, že už investigatívu nikdy robiť nebudem. Keď som ale dostal ponuku od Lukáša Dika a uvedomil som si, že tá robota nie je márna, napríklad aj kvôli ľuďom, ktorým pomôžete, šiel som do toho znova. Pocit potrebnosti mi dobíjal batériu.

Paľba v Markíze bola spravidla ostrejšia ako Reportéri. Mohla za to aj iná doba?

Určite čiastočne áno. Paľba bol jednooký kráľ medzi slepými. Nikto z nás v tom nebol doma, všetci sme s touto publicistikou, niektorí s novinárčinou ako takou, začínali. Z pohľadu slobody tvorby ale nevidím rozdiel medzi Paľbou a Reportérmi.

Investigatíva v „Ruskovej“ televízii sa robila rovnako ako v „Rezníkovej“?

V Rezníkovej nie, v Mikovej. V Rezníkovej sa nerobí...

Prečo si komerčné televízie už netrúfajú na relácie tohto typu?

Majú na to veľa dôvodov, hlavne ekonomických. Jožo pozná Fera, Fero pozná Pištu a Pišta vie niečo ovplyvniť. Za každou témou sú pomyselní známi, je to potom náročné spracovať vôbec tú reláciu. To je všeobecná rovina, pragmatická dovnútra televízie je – čo mi bolo vysvetľované aj pri zastavení Paľby – že ak je televízia žalovaná na určitú sumu, bez ohľadu na to, ako súd dopadne, musíte riziko platenia zahrnúť do rozpočtu na ďalšie roky. Čiže ten milión eur alebo viac tam televízia musí mať k dispozícii. To je problém. K výbave verejnoprávnej televízie ale tento typ relácie patrí.

V RTVS ste skončili?

Bol som externý človek, čiže mňa už riešiť nemusia. Ľudí z Reportérov presunuli do Občana za dverami, ale ja som nič neurobil, nikoho som nezabil, aby som musel riešiť kompromis takéhoto typu. Bez ohľadu na to, že relácia zameraná na občiansku publicistiku má svoje kvality. Pri takomto silovom riešení nenachádzam dôvod, aby som bol s niekým naďalej vo vzťahu alebo sa s ním pokúsil komunikovať. Druhý rozmer je, že moja doména je v investigatívnej publicistike.

Ako sa k záležitosti postavia kolegovia, ktorí boli tiež podpísaní pod listom Rade RTVS?

Za nich neviem povedať. Na rozdiel odo mňa sú interní zamestnanci. Otázka je, či budú chcieť robiť občiansku publicistiku.

Váš celkový pohľad na momentálny vývoj v RTVS?

S príchodom nového vedenia som do zrušenia Reportérov nebol konfrontovaný. Ale nasadenie ľudí, ktorí prišli z postov hovorcov, teda tých, ktorí už v profesnej výbave nemajú tú „čistotu“, ktorú mali, než išli na tie posty, tak to je signifikantné, nie je to v poriadku. Nehovorím o tom prvý. Juraj Felegi preto z televízie odišiel, bolo to preňho za čiarou a s tým nemožno než súhlasiť.

Vlani pri preberaní novinárskej ceny ste v ďakovnej reči naznačili, že si v RTVS želáte naďalej Miku a nie Rezníka. Beriete koniec Reportérov osobne?

Nemôžem to nebrať osobne, aj keď voči mne neboli pomenované konkrétne veci. Viem, že som neraz pichol do osieho hniezda, takže niečo v pozadí týchto krokov bude, nielen vôľa pána Rezníka. Pomerne často z našich reportáží vyplýval apel, aby sa s vecami v spoločnosti niečo robilo. Napríklad pri Mečiarových amnestiách. Človek nemusí pomenovať konkrétneho politika, ale je zrejmé, že s odkazom napokon niekam smeruje. Žijeme tento verejný priestor, ktorý nie je v poriadku.