Towercom tento týždeň slávnostne ukončil najväčšiu fázu slovenskej televíznej digitalizácie. Po zapnutí šírenia DVB-T z najväčšieho slovenské vysielača Kamzík v Bratislave dokáže digitálny signál prijímať takmer každý. Výsledok prechodu DVB-T po slovensky? Státisíce domácností to vôbec nezaujíma. Na digitál prešli ináč – zakúpením satelitu.
Pokles záujmu o anténové vysielanie v dôsledku prechodu na DVB-T je prirodzený, najmä tam, kde má terestriálny príjem veľmi silné zastúpenie. Na Slovensku ho pred menej než piatimi rokmi využívala aj polovica domácností (koľko ich je v súčasnosti, vedia iba objednávatelia peoplemetrov z prieskumu TNS, ktorí to zverejniť nechcú).
Prechod na digitálne vysielanie však nebol vymyslený ako marketingový prostriedok pre zakúpenie satelitného kompletu, ale práve pre obnovenie zmysluplnosti terestriálneho príjmu - jeho „renesancii“ v 21. storočí. Efektívnejším využívaním frekvencií sa malo vytvoriť viac priestoru pre starých a prípadne aj nových vysielateľov. A uvoľnené kmitočty by sa mali využiť pre nové, najmä dátové služby.
Slovenský výsledok? Počet hráčov na televíznom trhu v terestriálnom priestore je a aj bude rovnaký ako predtým (vypnutím signálu Ta3 v oblasti Bratislavy bude vlastne ešte nižší). A frekvenciami sa mrhá tak, ako asi v žiadnej inej krajine. Keďže STV aj komerčné televízie si od Towercomu objednali DVB-T v štandarde MPEG-2 (= maximálne päť programov na multiplex, miesto osem a viac pri MPEG-4), komerčný multiplex sa okamžite zaplnil Markízou, Joj a ich tematickými stanicami. Bitka sa môže strhnúť už iba o posledné voľné miesto.
Ešte väčšia „tragédia“ je verejnoprávny multiplex, vylobovaný za čias Radima Hrehu v STV. Vďaka zmluve medzi Towercomom a Štefanom Nižňanským platí dnes už RTVS z veľkej miery iba za digitálny vzduch – z piatich voľných miest využíva Slovenská televízia od dnešného dňa dve, pre Jednotku a Dvojku. Zákon zakazuje, či už RTVS alebo Towercomu, prenájom voľného miesta vo verejnoprávnom „muxe“ súkromným subjektom. Towercom tak má iba jedného klienta – STV. Niet lepšieho zákazníka, ako chráneného štátom.
Z pohľadu Towercomu išlo o rozumnú stratégiu. Miesto toho, aby sa snažil silou-mocou zatraktívňovať DVB-T pre (prevažne ekonomicky slabšie) domácnosti, ktoré mu za túto službu aj tak nikdy platiť nebudú, systematicky budoval svoj oveľa perspektívnejší B2C biznis – satelitný Skylink. A digitálny prechod prispôsobil objednávateľom – komerčným televíziám.
Tie sa rozhodli odsúvať prechod na DVB-T, čo však bola napokon krátkozraká stratégia. Ak by celý switchover podporovali už od samého začiatku (teda pred piatimi rokmi), veľká časť domácností by bola prešla na digitálne terestriálne vysielanie a dnes by satelity neriešila. Konkurencia satelitných operátorov aj ceny kompletov boli v tom čase na úplne inej úrovni ako v súčasnosti. DVB-T by preto bola bývala tá najvýhodnejšia alternatíva.
Obava televízií pred vstupom nového hráča bola vtedy rovnako neopodstatnená ako v súčasnosti. Veľké plnoformátové televízie už niekoľko rokov nevznikajú takmer nikde, a už vôbec nie na tak malých trhoch, ako je Slovensko.
Odďaľovaním procesu si Markíza, Joj aj STV sami uškodili. Vyše štvrť milióna zákazníkov Digi TV, vyše pol milióna (!) majiteľov kariet Skylinku a ďalšie desiatky tisícov klientov CS Linku, Magio Satu a UPC Direct môžu zadarmo či za poplatok sledovať desiatky TV kanálov. Odsúvanie digitalizácie neposilnilo pozíciu slovenských staníc, ale sledovanosť balíka „ostatných“ a českých kanálov v peoplemetroch, ktorým sa darí čoraz viac. Digitalizácia teda pre divákov nakoniec predsa len dopadla úspešne – väčší výber, HDTV, nové služby... iba terestriálna digitalizácia nakoniec skončila vďaka parabolám extraterestriálne.
