Slovenská a česká verejnoprávna televízia naozaj nie sú ľahko porovnateľné. Okrem toho, že obe inštitúcie pracujú s úplne rozdielnymi rozpočtami a nachádzajú sa v absolútne odlišnej situácii, spoločné majú určite druhé okruhy. Spoločný je nielen fakt, že existujú, ale aj fakt, že formát Dvojky a ČT2 sa pohybuje v podobnej rovine.


Kým ešte pred dvoma rokmi bol druhý okruh Slovenskej televízie kanálom, na ktorom sa zvláštnym spôsobom sústredilo všetko druhoradé, kanálom, ktorý začínal vysielať neskoro popoludní a končil pred polnocou a v neposlednom rade aj kanálom, ktorý nemal žiadnu identitu či rešpekt, v súčasnosti je to svojim spôsobom pravý opak. V čom sú však obe tieto stanice, druhý okruh českej a slovenskej verejnoprávnej televízie odlišné, resp. v čom sa navzájom odlišujú v pozitívnom aj negatívnom slova zmysle?


Identita


Jeden z hlavných rozdielov medzi týmito dvoma stanicami je skutočnosť, že každá komunikuje s divákom inak. Pokiaľ Dvojka STV vystupuje ako samostatný okruh, resp. samostatná televízia, ČT2 pôsobí ako súčasť celku, Českej televízie. Prejavuje sa to napríklad odlišnosťou v grafike, či absolútne nezávislou stavbou štruktúry. STV naviac nastavuje vysielanie tak, aby jednotlivé tituly patrili buď jednému, alebo druhému okruhu. V praxi sa to prejavuje tým, že programy Dvojky sa nevysielajú na Jednotke a naopak.


Nový manažment STV však rozdelenie oboch programových „entít“ nedoťahuje dokonca: okruhy sú v pozícii, kedy pôsobia ako samostatné televízie pod názvami Jednotka a Dvojka. STV ako inštitúcia sa dostáva do pozície spoločnosti, ktorá zabezpečuje vysielanie týchto dvoch televízií. Navyše formáty sú produkované pre konkrétny okruh, nič teda nebráni tomu, aby sa aj samotné relácie hlásili k svojmu okruhu, čo by v praxi znamenalo titulky obsahujúce „Dvojka uvádza“, alebo logo konkrétneho okruhu pri mediálnych partnerstvách, mikrofóny s vlastným logom (okrem spoločných formátov, napríklad spravodajstvo), vlastná webstránka a pod. Súčasný stav pôsobí ako započatá, ale nedotiahnutá cesta.


Vedenie ČT navyše používa prvok, ktorý druhému okruhu pomáha dostať jeho relácie do väčšieho povedomia: programy ČT2 promuje na sledovanejšom okruhu ČT1, pričom self promotion má česká televízia logicky farebne odlíšené. V prípade Jednotky a Dvojky (kde však grafika okruhov nie je integrovaná) táto forma propagácie absentuje, pričom by to bol efektívny spôsob. S týmto javom sa dá bežne stretnúť, akonáhle sú televízie v spoločnej sieti, alebo majú spoločného majiteľa. Cez silnejšie okruhy (zväčša pokiaľ nemajú rovnakého cieľového diváka) tak dávajú do povedomia z hľadiska sledovanosti slabšie okruhy, alebo menej sledované televízie. Aby sa zdôraznilo, že ide o program síce tej istej siete, alebo majiteľa, avšak inej televízie, vysielajú sa často tieto promo spoty v rámci reklamných breakov. STV túto možnosť stále nevyužíva.


Prezentácia


Kým Dvojka sa (aj prostredníctvom grafiky) snaží prezentovať ako dynamická, moderná a intelektuálna „city“ televízia, druhému kanálu Českej televízie chýba „štýl“, tým, že nie je profilovaná ako samostatná stanica, jej identita sa stráca v identite Českej televízie ako celku. Formát televízie sa dá istým spôsobom vycítiť z vlastnej tvorby a výberom akvizícií, dôležité komunikačné prostriedky ako štylizované promo alebo identifikačné zvučky ČT2 nevyužíva. V súčasnosti, pri porovnaní s verejnoprávnymi televíziami vo vyspelejších ekonomikách môžeme povedať, že v tomto sa ČT spáva protitrendovo.


Programová štruktúra


Stavba programovej skladby na Dvojke povstala v podstate z ničoho, z STV2 do Dvojky prešlo len niekoľko záujmových magazínov, navyše vysielanie sa rozširovalo postupne na 24 hodín, pričom dnes je to cca 18 hodín denne. Postaviť prehľadnú štruktúru teda nebolo zložité, naviac ak to bolo aj deklarovaným cieľom vedenia. Prehľadnosť štruktúry zabezpečuje aj už spomínaný fakt, že Dvojka nereprízuje tituly z inej stanice. Naopak množstvo hodín denne v štruktúre ČT2 tvoria reprízy z ČT1, vysiela sa nesmierny počet magazínov v plávajúcich oknách. Situácia na ČT2 je naozaj nepríjemná pre diváka, hľadajúceho svoj program. Je spôsobená čiastočne aj tým, že na druhý okruh sa zaraďuje množstvo športových prenosov, programovanie je tiež sťažené 24 hodinovým vysielaním (množstvo viacnásobných repríz). Zároveň však treba dodať, že ponuka titulov vlastnej tvorby ČT2 pre programové minority a záujmové skupiny je omnoho širšia, čiže sa s ňou ťažie manipuluje. ČT si to čiastočne uvedomuje, prehľad zľahčuje napríklad informáciou o čase reprízy, či ďalšej premiéry po skončení relácie.


Naopak programová štruktúra Dvojky, či už popoludní alebo v prime-time je prehľadná a divák si svoju reláciu nájde pravidelne vo svojom čase. V podstate je to ale „z núdze cnosť“, v prípade že by Dvojka produkovala také množstvo titulov, ako ČT2 mala by podobný problém; určite by sa na Dvojke neobjavovali ani umelo natiahnuté relácie.


Profilovanie formátov


Nový manažment STV predviedol výraznú schopnosť vytvoriť silné a divácky atraktívne (akceptované) tituly. Dvojku si diváci najviac spájajú s reláciami Pod lampou, Literárne oko, Metro, alebo Anjeli strážni atď. Posun v prevedení relácií cítiť napríklad na relácii Família, ktorá je jedným z najúspešnejších titulov Dvojky. V podobe, ktorá vznikla ešte pred relaunchingom druhého okruhu vidieť rozdiel oproti „televíznej“ úrovni relácií ako napr. Anjeli strážni alebo Literárne oko. Tieto formáty sú viac – menej všeobecne známe ako tituly Dvojky. Čo sa ČT2 týka, charakteristická je najmä množstvom titulov pre minority, pričom každá z nich je príliš úzka na to, aby relácia bola „profilovým“ titulom stanice. ČT2 teda je postavená na „charaktere verejnoprávnosti“, pričom Dvojka, okrem toho, že sa tiež týmto charakterom prezentuje, má aj výraznejšie vlastné profilové formáty, ktoré sa všeobecne spájajú so značkou Dvojka.


Stavanie do pozície outsidera


Jednou z hlavných nevýhod Dvojky je aj fakt, že manažment, zosobnený riaditeľom televízie Richardom Rybníčkom týždeň čo týždeň dostáva Dvojku do pozície, v ktorej pôsobí ako menejcenná. Takmer v každom vydaní je Dvojka spomínaná ako televízia, o ktorej sa nehovorí, na ktorú sa zabúda. Riaditeľ pritom vychádza skutočne z „faktu“, že sa o Dvojke nehovorí, pritom to nemusí byť pravda: tento súbor stále sa opakujúcich fráz (stále viac a viac ľudí ju sleduje, stále viac a viac ľudí sa o ňu zaujíma) sa používa skôr ako argument proti útokom na „komercionalizáciu“ STV ako takej, zabúda sa však na to, že pokiaľ sa pri Dvojke automaticky spomína, že sa o nej nevie, môžu si tento názor na značku Dvojka diváci osvojiť. Ambíciám Dvojky to však rozhodne nepristane.