Nečakajte žiadny historický film, ktorý pojednáva o tom, čo sa dialo, ako a prečo. Hlavnou témou drámy Koniec sveta sú vzťahy – medziľudské vzťahy vyobrazené na veľmi krehkom a postupne sa budujúcom vzťahu dedka (Miroslav Krobot) a jeho vnuka Tondu (Vojtěch Veverka). Režisér Bohdan Sláma, ktorý má na konte Českých levov za filmy Baba z ľadu, Šťastie a Dedinský učiteľ, prináša na filmové plátna svoj pohľad na osudový rok 1968.
Miroslav Krobot patrí medzi najvýraznejších českých hercov. „Téma života za „totality“ sa mi zdá v českej kinematografii dosť spracovaná, ale rola deda ho originálne presahuje vrátane jeho šľachtického pôvodu, spôsobu myslenia a hlbokej osobnej skúsenosti s niekoľkými politickými zriadeniami,“ hovorí o Krobot o dôvodoch, prečo sa rozhodol rolu prijať.
O malom Vojtěchovi sa už teraz hovorí ako o veľkom českom talente, ktorý by pred sebou mohol mať sľubnú budúcnosť. Rolu dostal vďaka náročnému konkurzu. „Urobili sme veľký konkurz, na ktorý sa prihlásilo tri tisíc uchádzačov a z tých sme postupne selektovali,“ približuje výber detského predstaviteľa režisér Bohdan Sláma. „Vnímal som ako zázrak, keď sa na konkurze objavil Vojta, ktorý má kúzlo, je herecký talent a má inteligenciu potrebnú na zvládnutie náročnej roly,“ dodáva.
Výrazným slovenským prínosom vo filme je Zuzana Mauréry, ktorá stvárňuje hostinskú Blaženku, ktorá má s dedom romantický vzťah. Ponuku prijala najmä pre tému, ktorú film spracováva: „Je to film o hodnotách a medziľudských vzťahoch. A na tom to všetko stojí aj dnes naprieč všetkými režimami, o tieto hodnoty a postoje sa dá vždy oprieť.“
Z ďalších slovenských hercov sa vo filme predstavia Zuzana Konečná a Daniel Fischer v menšej úlohe otca malého Tondu. Jeho rodičia sa vydávajú v lete 1968 na výlet do Paríža a svojho chorľavého syna nechávajú na chalupe pod dozorom jeho dedka (Miroslav Krobot), svojrázneho potomka ruských šľachticov. Ich prázdninové súžitie zmení noc na 21. augusta.
Scenár k filmu napísal Ivan Arsenjev (Krajina v tieni, Moja afgánska rodina), ktorý v ňom využil množstvo vlastných spomienok, skúseností a pocitov, ktoré mu ostali z detstva. „Aj keď som mal v roku 1968 iba 7 rokov, zažil som počas okupácie veľa silných situácií, ktoré ma potom ovplyvnili na celý život. Veľmi som prežíval aj to, že väčšina mojich kamarátov emigrovala, a keď sme sa po prázdninách stretli v škole, bola nás iba polovica,“ hovorí scenárista.
Priznáva, že téma v ňom veľmi dlho zrela a nevedel, ako ju uchopiť. Napokon pochopil, že cestou sú práve ľudskosť a medziľudské vzťahy. „Náš film nie je o okupácii. Tá v ňom iba vytvára akési dramatické pozadie. Koniec sveta je skôr krehký vzťahový film, v ktorom hrá veľkú rolu detský svet. Väčšinu času sa odohráva v nádherných Jizerských horách a je v ňom popri dramatických situáciách množstvo humoru a poézie. Je to film, ktorý sa snaží povedať niečo o sile rodiny a o bolesti, ktorú spôsobí jej strata, o predávaní životných múdrostí a odvahe čeliť nepriazni osudu,“ vysvetľuje Arsenjev.
O mimoriadnej dôležitosti filmu je presvedčený aj jeho režisér Bohdan Sláma: „Tento film by mohol pomôcť deťom a mladým dospelým emočne prežiť dejinný okamih, ktorý dodnes určuje podobu našej spoločnosti.“
Snímka koniec sveta už mala pred pár dňami premiéru v českých kinách a jej poetiku približujú niekde medzi Pelíšky a Obecnú školu či Po strnisku bosý. V slovenských kinách bude mať premiéru 26. septembra, do kinosál ju prináša distribučná spoločnosť CinemArt SK.
Zábery z filmu si môžete pozrieť v galérii.
