Šéf techniky RTVS Andrej Doležal, ktorý do verejnoprávnej televízie prišiel z Markízy, hovorí, že už stihol preinvestovať na uskutočnených projektoch okolo osem miliónov eur. Avizované uvedenie spravodajstva v HD sa však nekonalo - marcový termín sa ukázal byť ako príliš odvážny.
Obnova RTVS napriek tomu napreduje. Zamestnancov čaká onedlho sťahovanie z administratívnej budovy do nového komplexu zrekonštruovaného zdravotného strediska s 230 kanceláriami. Televízia dokončuje aj rekonštrukciu štúdií MD1 až MD4 a čo chvíľa sa vrhne na prestavbu bloku UTD, odkiaľ momentálne vysiela spravodajstvo.
Pôvodný plán bol od marca spustiť spravodajstvo v HD kvalite, termín sa však posunul. Prečo?
Nestihli sme rekonštrukciu štúdia MD1 dokončiť podľa plánu, keďže išlo o naozaj komplexnú prestavbu. S cieľom dopracovať sa k čo najnižšej cene sme projekt rozdelili na logické celky, ktoré sa súťažili samostatne – grafika, virtuálne štúdio, kamery, obrazová réžia, zvuková réžia, stavba, svetlá, a ďalšia nevyhnutná technika. Pri takomto počte súbežných súťaží je ťažké presne odhadnúť časový priebeh verejných obstarávaní, ktoré trvajú aj niekoľko mesiacov, hoci často konkrétne veci potrebujeme tu a teraz, aby sme riešili aj akútnejšie problémy. Taká je však realita, verím, že správy v HD spustíme najneskôr do konca apríla.
Čo ešte treba dokončiť v MD1?
Rekonštrukcia je prakticky hotová, vzniklo nové virtuálne štúdio, do ktorého sa vráti spravodajské štúdio z bloku UTD, odkiaľ sa vysiela teraz. Prvýkrát vo virtuálnom štúdiu budeme mať aj kamerový žeriav, ktorý umožní dynamickejšie pohľady. Pôvodný priehľad z réžie, z ktorej bolo vidno do štúdia, sme zamurovali, keďže priamy pohľad nie je v dnešnej dobe potrebný. V štúdiu je nové prakticky všetko - od svetiel až po akustickú miestnosť pre komentátora. Problémom boli stavebné úpravy, lebo aj keď ide v Mlynskej doline o kvalitne postavené a navrhnuté štúdiá, majú už svoj vek a tak veľa vecí, ktorých sa chytíte, sa vám rozpadne v rukách. Nebavíme sa totiž len o technologických úpravách, museli sme obnoviť aj energetiku a klimatizáciu.
Štúdio MD1 však má byť len dočasným domovom správ.
Áno, taký je zámer. Vysťahovať spravodajstvo zo súčasného bloku UTD, zrekonštruovať ho a vrátiť naspäť do UTD. Vo virtuálnom štúdiu budú správy, kým prestaviame komplex UTD. V ňom plánujeme upraviť celý dvojposchodový priestor, kde sú tri štúdiá, dolu veľká plocha a bufet. Chystáme tu nový spravodajský komplex vrátane už reálneho, nie virtuálneho štúdia, ktoré verejnoprávnemu spravodajstvu prináleží. Pre redaktorov by mal vzniknúť moderný open space, v ktorom sa vytvorí priestor na prácu a najmä zdieľanie informácií v reálnom čase. Na hornom poschodí plánujeme vybudovať potrebné strižne a audiopostprodukciu. Táto časť televízie je dobre situovaná aj z pohľadu dostupnosti, redaktor vystúpi z auta, prakticky ihneď môže dať nakrútený materiál „nabrať“ a vzápätí ísť strihať. Potom už len odošle zostrihaný príspevok do štúdiového play-outu.
Televízne štúdio MD1 po rekonštrukcii Zdroj: Maňo Štrauch
Spravodajské relácie teda čaká o chvíľu prvé sťahovanie a potom ďalšie. Oba presuny prinesú zmeny aj vo vzhľade relácií?
Keď som do televízie nastúpil, mali sme cieľ čo najskôr zmeniť podmienky v spravodajstve. Dali sme ho teda do 16:9, zmenil sa vizuál i grafika. Určite ste si v minulosti všimli, že Správy mali rôzne farby, od oranžovej až po zelenú. Teraz sa to ustálilo a zjednotila sa aj grafika. Pri najbližšom prechode do nového virtuálu nepredpokladám zásadné zmeny, myslím, že kolegovia rešpektujú budovanie istého diváckeho návyku. Keď ale vo výsledku dostanú relácie po rekonštrukcii UTD reálnu scénu, rátame s novou podobou štúdia s mnohými modernými prvkami. Určite pôjdeme do teplejších farieb, ale nechcem predbiehať, to je už otázka na mojich kolegov z kreatívy a spravodajstva.
Pribudne newsroom, na využitie čaká aj vonkajšie átrium
V čom má byť štúdio, ktoré postavíte v UTD, iné, lepšie?
Máme plochu a zadanie, aby sa na nej dalo vyrábať čo najviac relácií. Trend je pri tom jasný, v nových štúdiách sa scény stavajú „do kruhu“. Pri produkcii natáčate kamery, nie scény. V jednom veľkom priestore tak môžeme mať kulisy Správ, Počasia, Gólov – bodov – sekúnd, prípadne politickej diskusie. Chceli by sme pracovať aj s priehľadom do newsroomu, kde sedia redaktori, aby mal divák pocit, že za informáciami stoja reálni ľudia. Umiestnenie štúdia nám zrejme dovolí spraviť napríklad aj ďalší priehľad do átria, ktoré je situované v tejto časti budovy. Viem si teda predstaviť, že napríklad Večer pod lampou bude naozaj pod lampou – pod holým nebom. Sú to však zatiaľ len plány – uvidíme, čo prinesie architektonická štúdia, samotný projekt, ale najmä konfrontácia s cenovými ponukami.
Keď sa Správy z MD1 odsťahujú do nových priestorov, na čo bude slúžiť virtuál?
Televízia potrebuje virtuálne štúdio na rôzne typy relácií – od detských programov až po publicistiku ako Štúdio Svet, Štúdio v obrazoch. Kvalitné virtuálne štúdio má v televízii svoje opodstatnenie.
Ak odhliadneme od posledných úprav v štúdiu, ako ste pripravení technologicky na prepnutie správ do HD?
Za krátky čas sme v televízii zmenili veľa vecí. A nešlo len o výmenu káblov a prístrojov, ale aj o zmenu myslenia ľudí, ktorí boli roky naučení na iný systém práce. Redaktori spravodajstva majú v súčasnosti k dispozícii štrnásť digitálnych strižní, pripomínam, že ešte pred pár mesiacmi sa tu strihalo lineárne, čo je v dnešnej dobe šialené konštatovanie. Nové strižne vedia pracovať v HD napriek tomu, že nemáme ešte celkom pripravenú infraštruktúru na to, aby sme robili všetko vo vysokom rozlíšení. Moderné televízne postprodukčné pracoviská majú mať zdieľané diskové pole, kam sa surový materiál uloží a redaktor s ním pracuje v ktorejkoľvek strižni, ktorú si vyberie. Nemusí strihať tam, kde si materiál naberie. Tak ďaleko ešte nie sme, v postprodukcii sú súbory zdieľané zatiaľ veľmi jednoducho po sieti, ktorá na prenosy HD videí nemá celkom parametre. Dobrá správa je, že postprodukčný systém sme už pred pár dňami vysúťažili, implementácia však potrvá mesiace.
V Správach RTVS teda budú v HD iba štúdiové zahlásenia a príspevky pôjdu v SD?
Reportáže nakrútené HD kamerami pôjdu v HD, hoci ako hovorím, za súčasných podmienok to bude náročné. Zo všetkých záznamových kamier spravodajskej redakcie sú asi tretina HD kamkordéry. Z nich vyrobíme HD reportáže, ostatné budeme upscalovať. Tomu sa nedá celkom vyhnúť ani v budúcnosti – keď používate archívne materiály, ktoré boli nakrútené v SD, nemáte inú možnosť. Navyše ani všetky agentúrne servisy nie sú v HD, takže znova musíte použiť upscaling.
Miss Universe bude HD premiéra najväčšieho štúdia
Okrem MD1 inovujete aj ďalšie tri štúdiá, v akej ste fáze?
MD2, ktoré bezprostredne susedí s MD1, je už dlhšie vybavené HD technológiou vrátane videoréžie, monitorová stena a ostatný hardvér je však starý a momentálne o 20 rokov pozadu oproti štúdiu MD1. Akékoľvek živé relácie môžeme vysielať aj odtiaľto v HD, no programy, ktoré vyžadujú záznam alebo play-out - púšťanie príspevkov, dokrútok - musia byť v SD. Hneď ako play-out vymeníme, môžeme kompletne vysielať vo vysokom rozlíšení aj zo štúdia MD2. MD3 je už rovnako v HD – od 21. februára, vysielali sme odtiaľ niekoľkokrát O 5 minút 12, nakrúca sa tam tiež Pošta pre teba, takisto s príspevkami, ktoré zatiaľ nemáme na čom v HD odvysielať, hoci nakrútené v HD sú. V HD bude o niekoľko dní aj MD4, naše najväčšie štúdio, odkiaľ sa 14. marca bude vysielať Miss Universe, čo bude HD premiéra „štvorky“. V MD4 nakrúcame aj Milujem Slovensko, živé špeciály 5 proti 5 a bude sa tu vyrábať aj nová jarná šou Čo ja viem ?!. V súčasnosti máme v týchto štyroch štúdiách a prenosových vozoch spolu 37 HD kamier. V HD sme tak mohli vysielať naživo tenisový Fed Cup, Davis Cup, ako aj juniorské majstrovstvá sveta v lyžovaní v Jasnej. Signál sme v HD dodávali aj pre Eurosport, čo bolo donedávna ešte nepredstaviteľné.
Predošlá scéna 5 proti 5 v štúdiu v Mlynskej doline Zdroj: Maňo Štrauch
Čo bude s piatym, takzvaným seriálovým štúdiom?
Nakrúcame tam napríklad Nikto nie je dokonalý a v súčasnosti aj nový formát pre deti Trpaslíci. Je to však priestor bez réžie, pri výrobe asistuje prenosový voz, takže to nie je štúdio v pravom slova zmysle. Perspektívne tam plánujeme robiť ranný magazín, keďže sa k tomu štúdiu viažu aj pekné exteriéry, čo sa dá pri tomto type relácie využiť. Pokiaľ však viem, momentálne máme iné programové priority. Päťku možno využijeme aj na výrobu Dámskeho klubu, keď odstavíme UTD.
Čo sa ešte rekonštruovalo v televízii?
Vybavili sme nanovo strižne aj na kreatívnom oddelení, upútavky už ľudia nemusia robiť na starých „rozheganých“ stoličkách v miestnosti s roztrhaným kobercom. Zdajú sa to byť maličkosti, ale odniekiaľ začať musíme. Ak má byť to prostredie tvorivé a kreatívne, musia mať na to kolegovia aspoň štandardný priestor a vybavenie. Strižne sme zároveň upgradeovali, sú vybavené najnovšími verziami strihacieho softvéru Avid. Strih kreatívcov už prebieha na zdieľanom diskovom poli, sú na ňom aj všetky dabingové pracoviská, kde sme takisto zrekonštruovali šesť štúdií vrátane dvoch na audiopostprodukciu.
V prestavbe je aj pôvodná jedáleň a zdravotné stredisko. Cena za ňu sa zvyšovala až o polovicu. Prečo?
Do pôvodného projektu bolo treba spraviť veľa úprav, keďže po začatí rekonštrukcie sme odhalili potrebu dodatočných prác. Podľa môjho názoru je cena, za ktorú dostaneme tieto priestory, stále výborná a zdôrazňujem – stále nižšia, ako bola pôvodne plánovaná v rozpočte. Bude to kvalitná administratívna budova s 230 pracovnými miestami. Konečne tam budú napríklad zasadačky a projekčné miestnosti s klimatizáciou, kam sa nebudem – na rozdiel od súčasných priestorov vo výškovej budove – hanbiť zobrať návštevy na rokovanie. Netreba zabúdať, že po vysťahovaní energeticky odstavíme výškovú budovu, čo samo o sebe prinesie prevádzkovú úsporu.
Týka sa obnova aj rozhlasu?
Samozrejme, v bratislavskej pyramíde sme podobne ako v televízii rekonštruovali krížový prepojovač, akési signálové srdce celého vysielacieho systému. Vytvorili sme tiež veľký depozitár a vymenili staré diskové pole, ktoré je súčasťou digitálneho archívu. Veľkú časť rozhlasu sme rekonštruovali aj v Banskej Bystrici, kam momentálne sťahujeme televíznu časť. Pristúpili sme tam k realizácii hybridného rozhlasovo-televízneho štúdia: jedna budova, jedno štúdio, synergia rozhlasu a televízie – v malom „regionálnom“ meradle to dáva zmysel. V Bystrici skvalitňujeme aj dabingové štúdiá, ktoré tam majú veľkú tradíciu.
So sťahovaním z Mlynskej doliny nepočítajú
Akú sumu predstavujú investície pod vaším vedením úseku technickej realizácie?
Ak nezahrnieme stavebné investície do zdravotného strediska a v našich ďalších sídlach, samotná nová technika stála okolo osem miliónov eur. Hovorím o zrealizovaných projektoch. Ďalšie projekty sú vysúťažené, čakajú na realizáciu. V potrebách a prioritách máme jasno, avšak implementácia, jej načasovanie a rozsah budú závisieť od dostupných zdrojov. Z hľadiska zmysluplného a obhájiteľného investičného rozpočtu v budúcnosti sa ukazuje kľúčovým dodržať pravidelný každoročný cyklus obnovy majetku. Dobiehanie cyklu investičnej obnovy, respektíve súčasná sanácia havarijného stavu technológií a budov RTVS si vyžaduje násobne vyššie investičné náklady.
Koľko by to mohlo byť?
Sumárne sú reálne a opodstatnené požiadavky RTVS na obnovu majetku vyššie ako 20 miliónov eur bez DPH. Možnosti a obmedzenia investičného rozpočtu však umožnia zrealizovať iba zlomok z toho.
V niektorých priestoroch sa čas zastavil. Rekonštrukcia techniky nejde zo dňa na deň. Zdroj: Maňo Štrauch
Pri veľkých dokončených investíciách a ďalších plánovaných je asi jasné, že RTVS sťahovanie do spoločného sídla nečaká ani v horizonte viacerých rokoch.
Nie je to v tejto chvíli aktuálne a od toho sme sa odrazili. Technika bola a vlastne stále je v havarijnom stave. Nemohli sme ďalej čakať. Navyše si myslím, že vzhľadom na celkovú ekonomickú situáciu krajiny by bolo stavanie nového mediálneho centra v súčasnosti prinajmenšom odvážne. Ak o tom chce niekto hovoriť, musí si najprv spočítať skutočné náklady – nielen na administratívnu časť, ale najmä na produkčné štúdiá – rozhlasové i televízne. Dnes máme v televízii v Bratislave štúdiá, ktoré síce stoja dlho, ale obávam sa, že už také nikto nikdy nepostaví. Najmä nie s takýmito parametrami, ktoré zahŕňajú napríklad špičkové odhlučnenie, veľkosť a výšku. Bolo by to extrémne drahé. Podobne je to pri rozhlasovej budove, kde máme dole výborné koncertné štúdiá, ktoré sotva už niekto vybuduje nanovo. Závidia nám ich mnohí, do rozhlasu aj v súčasnosti chodia nahrávať hollywoodske produkcie, napokon naše rozhlasové štúdio patrí k najlepším svojho typu v Európe.
Sú všetky vynaložené prostriedky racionálne investované? Vlani ste zverejnili zmluvu s Microsoftom, kde ste za obnovu licencií na softvér zaplatili 1,25 milióna eur.
Dokúpili sme 330 licencií, ktoré sme nemali a potrebovali sme ich, keďže sme používali softvérové produkty Microsoftu bez licencie. Predĺžili sme takzvanú software assurance – právo na inštalovanie najnovších operačných systémov a softvérov na pôvodne zakúpené licencie. Ak by sme to nepodpísali, tak všetky staré verzie vrátane operačných systémov a počítačov by sme museli kupovať nanovo. Bol to nevyhnutný krok na ochranu pôvodných investícií. Ťažko sa mi vyjadruje k tomu, či je to veľa alebo málo peňazí za také množstvo softvérovej obnovy, ale uznáte, že obstarávať produkty Microsoftu súťažou by asi nebolo možné, keďže ich má len Microsoft. Zdôrazňujem, že aj rokovacie konanie bez zverejnenia je legitímnou formou verejného obstarávania.
Jednotka HD ide na saletit, Dvojka HD v DVB-T nebude
Aká je situácia s distribúciou programových okruhov k divákom? Dostane sa Jednotka HD aj na satelit?
Je to aktuálna vec, ktorú riešime. Môžem povedať, že áno.
Kedy?
Už čoskoro. Dostali sme ponuku, ktorú sme predbežne akceptovali. Dolaďujeme zmluvné podmienky.
Bude teda dostupná pre zákazníkov Skylinku?
Bude na satelite Astra, teda predpokladám, že áno.
Čo šírenie cez anténu? Mali ste snahu šíriť v DVB-T oba televízne okruhy v HD verzii.
So spoločnosťou Towercom máme zmluvu na celý multiplex, ktorý zákon definuje ako verejnoprávny, čo predstavuje 20 megabitov. Znamená to, že druhý kanál v HD sa nám tam pri zachovaní súčasnej kvality nezmestí. Prehodnotili sme pôvodný zámer „tlačiť“ tam Dvojku v HD na silu. Pôvodne sme síce uvažovali, že znížime kvalitu SD verzií, ako aj kvalitu Jednotky v HD cez menší bitrate a zmenou rozlíšenia z 1080i na 720p, lenže otázka je, čo by sme tým vlastne získali. Stratili by sme dva kvalitné SD kanály a jeden kvalitný HD kanál. Namiesto toho by sme mali dva nekvalitné SD kanály, dva rovnako menej kvalitné HD kanály a prišli o programové služby Slovenského rozhlasu v multiplexe. V DVB-T je drvivá väčšina prijímačov u ľudí stále v SD, teda schopná prijímať MPEG-2, čiže mnohým ľuďom by sme v konečnom dôsledku len znížili kvalitu základných SD verzií. Za súčasného stavu máme aspoň dve kvalitné SD stanice a jeden kvalitný HD kanál, ktorý v DVB-T šírime de facto pre jednu z desiatich domácností.
Má počet divákov prijímajúcich signál terestriálne potenciál rásť?
Vývoj môžem odhadnúť len ťažko. Za posledné roky sa terestriál ako primárny zdroj TV príjmu pre domácnosti ustálil na 10 percentách. Asi je na zváženie, či mal byť v minulosti zazmluvnený celý multiplex a či mala byť zmluva uzavretá na 15 rokov – najmä ak nikto v tej dobe nevedel, ako sa bude vyvíjať terestriálny trh. Ťažko sa to predikuje aj teraz – sotva možno predpokladať, že domácnosti, ktoré sú na dnes na kábli či satelite, ešte niekedy prejdú k terestriálu. Na druhej strane je aj v tejto oblasti vývoj – napríklad nástup DVB-T2. Svoju rolu môže zahrať aj neľahká sociálna situácia ľudí, pre ktorých môže byť platená ponuka operátorov pridrahá. Ale nie je to veľmi pravdepodobné. V každom prípade je DVB-T stále jediná bezplatná platforma na príjem televízneho signálu, aj preto v spolupráci s Towercomom neustále zvyšujeme technické pokrytie. Pokiaľ to medzinárodná koordinácia dovoľuje, zvyšujeme výkon vysielačov, v oblastiach bez verejnoprávneho signálu staviame dokrývače. Pre verejnoprávneho vysielateľa je terestriálne vysielanie potrebou a zároveň nevyhnutnosťou.
Andrej Doležal Zdroj: Maňo Štrauch
Náklady naň sú ale obrovské a každoročne sa zvyšujú.
Áno, šírenie do domácností cez anténu, teda televízne DVB-T a rozhlasové FM vysielanie, nás stojí zhruba štvrtinu celého ročného rozpočtu RTVS. Zo stomiliónového balíka pre celú inštitúciu je to obrovská suma. Na druhej strane sa nám podarilo so spoločnosťou Towercom vyrokovať vo väzbe na platnú zmluvu strop 2,9 percenta, o ktorý sa môže maximálne ročne zvyšovať cena za distribúciu v súvislosti s infláciou. Systémovým riešením by bolo, ak by ťarchu za distribučné náklady verejnoprávneho média prevzal na seba štát – tak, ako je to v niektorých krajinách únie, teda formou nepriamych štátnych dotácií, ale k tomu asi aktuálne nesmerujeme.
Web má muchy, no pracujú na nich
Čoraz viac divákov si televízne vysielanie naladí na webe, vám však nefunguje najmä pri živých športových prenosoch podľa predstáv.
Nesúhlasím s tým, že nefunguje. To, že sme počas minuloročných majstrovstiev sveta v hokeji spravili rekord v streamingu na slovenskom internete, nesvedčí o tom, že by nefungoval. Mali sme vtedy viac ako 40-tisíc paralelných streamov a de facto sme zahltili peeringové centrá. Viac ako 80 percent celého internetového trafficku na Slovensku bol v tom čase náš hokej.
Výpadky ste však zaznamenali, web nešiel načítať a podobná situácia nastala aj nedávno pri olympijských pretekoch biatlonistky Kuzminovej.
Nepopieram problémy, ktoré sme mali. Ukázalo sa, že naša stránka nebola pripravená na taký nápor, preto sme už pred rokom zriadili špeciálnu stránku hokej.rtvs.sk, ktorú sme patrične nadimenzovali. Divácky návyk je však silný – väčšina internetových klientov išla na rtvs.sk a zhodila ju. Vždy sa domovský web pri väčších projektoch snažíme pripraviť tak, aby nápor zvládol a verím, že je vidno, že pre to robíme maximum. Hýbeme sa stále ďalej, na novom webe sme pridali HTML5 prehrávač a doplnili živý stream v HD. Aktuálne migrujeme front-endové servery na inú lokalitu, aby sme ustáli veľa návštev. Minulý rok sme si nasadili latku vysoko, chceli sme majstrovstvá priniesť v HD kvalite aj na webe, čo sa podarilo a tento rok máme rovnako ambiciózne ciele. Mať kvalitný web, ktorý nespadne počas veľkého náporu návštevníkov, je ale len polovica úspechu. Potrebujete mať aj silnú konektivitu a pripravenú Content Delivery Network. Tú máme tiež na dobrej úrovni a ani pri olympiáde nebol problém so samotným streamom, ale s webom, ktorý nedokázal odpovedať na požiadavky používateľov. Migrácia webu prebieha, do MS v hokeji v Bielorusku to určite stihneme.
Čo televízny archív? Budú doň pribúdať relácie rýchlejšie po odvysielaní a zvýši sa aj jeho kvalita?
Musíme ho prebudovať, na čom tiež pracujeme. Obsah síce stále pridávame, ale zmeny CMS (content management system) sú nevyhnutné. To nám potom otvorí ďalšie možnosti, od ľahšieho vyhľadávania až po kvalitnejší obraz.
Bude mať televízia aj vlastnú Hbb TV aplikáciu?
Áno, v princípe je hotová, momentálne ju testujeme v našom internom káblovom rozvode v Mlynskej doline. Nateraz bude ponúkať archív spravodajských relácií. Verím, že operátori zodpovední za retransmisiu budú spolupracovať a službu prenesú až do domácností.
RTVS vlani iniciovala zapracovanie európskej normy R-128, ktorá má optimalizovať hlasitosť vysielania a zamedziť hlučným reklamám. S iniciatívou súhlasili aj komerčné stanice. Je dnes už úroveň hlasitosti v poriadku?
Zaujímavé bolo, že sme nedostávali pokuty za hlasnú reklamu, ale prakticky za tichý film. Reklamy sme vysielali stále v rovnakej úrovni, no niekedy ten istý spot posúdili ako hlasný, čo ovplyvnil program pred reklamou či po nej. Iniciatíva teda vyšla z našej strany a je fajn, že sme sa dohodli. Museli sme nakúpiť zariadenia a merače, ktoré nám umožňujú vysielať podľa normy. Tá pracuje s inou mernou jednotkou, ako je klasický prístup, ide o takzvanú loudness unit. Doteraz sa posudzovala hladina zvuku podľa jej špičkovej alebo strednej úrovne dBFS, ale to presne nehovorilo o charaktere zvuku. Loudness unit je objektívnejšia veličina. Každú reláciu, ktorá ide do vysielania, znormujeme. Ideálne už pri výrobe zvukár jedným okom sleduje, či neprešvihuje hladinu. Ak sa aj do vysielania pošle niečo s vyššou hlasitosťou, aj tam je nástroj, ktorý to dokáže korigovať v reálnom čase. Čiže procesory strážiace hladinu máme na všetkých úrovniach – vo výrobe, postprodukcii aj pri vysielaní.
Do RTVS ste prišli z komerčnej Markízy, je to iný televízny svet?
Určite áno, ale zároveň tu máme oveľa viac výziev. Netajím sa tým, že som do svojho tímu zobral aj päť-šesť ľudí z Markízy, ktorí rozumejú tomu, čo robia, a bez ktorých by to asi nešlo v takomto tempe. V RTVS sme vytvorili nové oddelenie mediálnych systémov, kde pracujú aj mladší kolegovia, ktorí sa do toho doslova „zažrali“. Som s nimi maximálne spokojný, lebo vidím, že robia maximum preto, aby sa technika RTVS a procesy v nej čo najskôr zmenili k lepšiemu. Aj preto verím, že ešte tento rok bez problémov implementujeme spravodajský postprodukčný systém a grafiku. Dokončíme aj rekonštrukciu prenosových vozov, digitalizačnú technológiu v archíve a pustíme sa do ďalších úloh, ktorých tu nie je málo.
