Už len pár hodín a Slovensko
bude mať svoj prvý
verejnoprávny, viacmenej digitálny, širokouhlý,
kde-tu aj high-definition športový
kanál. Nadšenci olympiády s káblovým,
so satelitným či s IPTV príjmom televízneho signálu sa môžu tešiť na sedemnásť
dní nonstop vysielania športových
zápasov z komunistickej Číny.
Počas
nasledujúcich sedemnástich dní však musí športová redakcia už horlivo pracovať aj na poolympijskom programe.
A majitelia vysielacích práv na slovenské
športové ligy musia ešte horlivejšie
spracúvať manažment STV pri rokovaniach
o ich cene. Vďaka vyplatenej dotácii na športový kanál a reálnej vízii ďalších desiatok miliónov eur od ministerstva
kultúry športové zväzy nemusia mať obavy, že by v televízii nebolo čo vysávať.
Trhu sa neoplatí. Potrebujú diváci
na Slovensku vôbec lokálny športový
kanál? Na trhu sa dosiaľ takýto nezrodil a v ponuke káblových či satelitných
operátorov je dostatok zahraničných
staníc. Pravda, divácky dopyt
po športovom vysielaní existuje aj na slovenských TV kanáloch. Odhliadnuc
od takých perál ako medzinárodné futbalové alebo hokejové šampionáty, dokážu aj iné športy alebo domáce zápasy
prilákať zaujímavý počet divákov. Napríklad Formula 1 či tenisový Fed Cup boli pre Dvojku STV udalosti, ktoré pritiahli k obrazovkám vyše stotisíc ľudí a vyrobili nadpriemerné trhové podiely, ktoré sa, i keď len výnimočne, priblížili aj výsledkom prvého okruhu STV či TV Joj. Podobné publikum mávajú aj zápasy
domácej futbalovej ligy.
Súvisiaci text:
• Líder z Trojky nebude
Životaschopnosť domácej športovej stanice znižuje niekoľko faktorov. Jedným
z najdôležitejších je otázka pokrytia.
Trojka STV bude pri svojom štarte pokrývať len okolo 60 percent domácností,
keďže v terestriálnom priestore, ktorý stále patrí k významným spôsobom
príjmu TV signálu, na nové projekty
nie je priestor. Nižšie pokrytie znamená
aj nižšiu dodávku ľudí, ktorí si pozrú reklamu, a teda o to menšie inzertné príjmy. Zanevrieť na ne môže Slovenská
televízia istená verejnými zdrojmi, nie však komerčný subjekt s nákladným športovým projektom.
Šancu na vznik nového TV kanála znižovali
do minulého roka aj prísne obmedzenia
krížového vlastníctva. Súčasní
súkromní vysielatelia do schválenia zákona o digitálnom vysielaní pred vyše
rokom nesmeli byť majetkovo previazaní
na žiadne iné celoplošné médium. Založenie tematického kanála je pre existujúcu televíziu výrazne výhodnejšia akcia ako vybudovanie nového projektu určeného pre obmedzenú cieľovú skupinu
na zelenej lúke.
Najdôležitejší faktor, ktorý musel dosiaľ
odrádzať od investovania do slovenskej
športovej stanice, sú vysoké náklady na výrobu záznamov. Ak by sa nová športová televízia chcela zamerať výlučne na zahraničné akvizičné športy,
nemala by žiadnu konkurenčnú výhodu
oproti iným tematickým kanálom. V ponuke väčšiny domácich televíznych operátorov sú stanice ako Eurosport či Galaxie, ktoré majú českých, často aj slovenských, komentátorov vzhľadom na existujúci, aj keď peoplemetrami nezmeraný
záujem tunajších divákov.
Slovenský športový kanál sa môže odlíšiť
predovšetkým výrobou záznamov slovenského športu, ktoré musí vyrobiť vo vlastnej réžii. STV chce len za štyri mesiace po skončení olympiády minúť na výrobu domácich záznamov tri milióny
eur. V tejto sume, ktorú jej v prvom polroku poskytlo ministerstvo kultúry, nie sú započítané náklady na zahraničné
športy a nákup práv na domáce ligy. A tie sú najväčším odpudzovačom vzniku
súkromného športového TV kanála.
Dotácie od koncesionárov. Slovenské športové zväzy boli dlhé roky
navyknuté na atraktívny príjem z rozpočtu
Slovenskej televízie. Napríklad predajca vysielacích práv slovenského
futbalu Šport Progress dostával začiatkom
tejto dekády v prepočte podľa
konverzného kurzu ročne až milión eur za domácu ligu spolu s kvalifikačnými
zápasmi.
Cena sa pritom vzťahovala
len na možnosť vpustiť na štadióny produkčný tím a odvysielať zápas. Výrobu
záznamu platila opäť televízia. Spor o výšku ceny za vysielacie práva sa jednorazovo
vyostril v roku 2005, keď vtedajší
manažment STV odmietol za licenciu
zaplatiť a futbalová liga jednoducho
nebola. Kožená lopta sa síce pred dvomi rokmi opäť vrátila na obrazovku, ale už za viac než štvornásobne nižšiu cenu.
Obdobný vývoj cien bol aj pri slovenskej
hokejovej lige. Ak v roku 2005 STV zaplatila za licenciu na jednu sezónu
podľa konverzného kurzu približne 700-tisíc eur, o rok neskôr cena spadla na symbolických 33-tisíc eur.
Len na krátko. Minuloročný riaditeľ STV Radim Hreha podľa vlastných slov vykompenzoval
krátkodobý výpadok príjmov
Slovenského zväzu ľadového hokeja
a vlani televízia zaplatila za práva desaťkrát viac.
Vydierateľní. STV sa vracia do starých koľají. Po dvojročnom vyrovnanom
hospodárení sa v Mlynskej doline
od vlaňajška opäť stalo zvykom končiť
rok v stomiliónovej strate. A tradíciou
sa opäť majú stať aj bývalé sumy za vysielacie práva na exkluzívne slovenské
ligy.
Na minulotýždňovej tlačovej konferencii,
na ktorej vedenie STV predstavilo odpočítavanie pri štarte Trojky, sa intendant
okruhu Gabriel Kollár nevedel vyjadriť o výške cien za licencie. Pretože
STV mesiac pred štartom bežného
vysielania neuzavrela zmluvu zatiaľ so žiadnym slovenským predajcom vysielacích
práv. Verejnoprávni manažéri len prisľúbili, že domáce ligy na Trojke určite budú. Preto nepriamo vylúčili, že by sa nedokázali dohodnúť s majiteľmi športových licencií na cene.
Výlučne športovo zameraný okruh je, samozrejme, pod oveľa väčším tlakom priniesť ligové zápasy ako všeobecne zameraná Dvojka STV. Je len na rokovacích
schopnostiach súčasných manažérov,
či dokážu pri príliš rozšafných požiadavkách športových zväzov povedať
nie.
Podľa informácií TRENDU toho schopní
zrejme nebudú. Napríklad suma za dvojročný kontrakt na futbalovú ligu
sa má podľa predbežných rokovaní pohybovať okolo 2,3 milióna eur – len za vysielacie práva bez nákladov na výrobu.
Tie dotuje štát, ktorý na výrobu osemnástich zápasov tento rok poskytol
na základe žiadosti STV štvrť milióna eur. Štátna pomoc však nesmie putovať na licencie, ktoré televízia, počítajúca s tohtoročným deficitom najmenej šesť miliónov eur, musí zaplatiť z vlastného.
Pri spočítaní výrobných nákladov a maximalistických
cien za licenciu môže jeden
futbalový zápas stáť STV viac než jeden diel Slovensko hľadá Superstar, ktorý má, pravda, neporovnateľne väčšie
publikum a tým aj tržby z reklamy.
Výnosnosť športových zápasov sa znižuje
aj tým, že reklamné podmienky si často diktujú majitelia vysielacích práv. Televízia napríklad nedostáva ani korunu
za sponzorské odkazy vysielané okolo reklamných brejkov.
No v televízii
po novom niekedy aj dobrovoľne zanevrú
na príjmy z reklamy. To bol prípad Eura 2008, na ktoré STV do poslednej chvíle nemala zabezpečené vysielacie práva. Televízii sa pri rokovaniach s majiteľom
práv Sport Five nakoniec podarilo
stlačiť cenu, ale s jedným háčikom – reklamný čas dostala pod svoju kuratelu
športová organizácia.
Rokovania o licenciách sa netýkajú len futbalu a hokeja. STV chce vyrábať záznamy aj z iných, menej zaujímavých, športov – z hádzanej, basketbalu či volejbalu.
Ani pri týchto ešte televízia neuzavrela
dohodu. Riaditeľ STV Štefan Nižňanský na minulotýždňovej tlačovke
nechcel odpovedať na otázku, či je alebo nie je ochotný platiť za vysielacie práva. Uviedol len to, že dohoda sa určite
nájde.
Športovci z menej zaujímavých disciplín pritom nie sú vo veľmi výhodnej rokovacej
pozícii. O ich zápasy je ešte menší
divácky záujem ako o mainstreamové športy. A preto môžu byť radi, že STV na vlastné náklady pôjde nakrútiť ich stretnutia, čím navyše zadarmo zviditeľní
sponzorov.
