Televízna sezóna 2024/2025 sa naplno rozbieha. Počas prvého septembrového týždňa sa postupne objavili na obrazovkách komerčných staníc premiérové programy a rozhorel sa súboj o priazeň slovenského publika. Kým Markíza sebavedomo vhupla do boja o diváka bez noviniek a vrátila všetky svoje etablované hity a uspela, televízia JOJ je v inej pozícii. Po ťažkej jari, keď výraznejšie ťahala za kratší koniec oproti Markíze a borila s podstatne nižšími výsledkami, do najdôležitejšej jesennej sezóny vstúpila aj s novinkami.
V tomto prípade jej program môže pôsobiť atraktívnejšie, keďže to na publikum chce vyskúšať aj s novými formátmi. Pravdou však je, že jej dlhodobo rozbehnuté tituly typu Nemocnica alebo Talent sa dlhodobo trápia s priemernými až podpriemernými číslami a televízia nutne potrebuje hit, ktorý by jej vystrelil nahor. Divácky zvyk je pre televízie tou najdôležitejšou esenciou úspechu, hoci sa ťažko dá predvídať a ešte ťažšie je ho vytvoriť. Publikum má čoraz viac obsahu, viac platforiem, z ktorých si môže vybrať, čo si pozrie, že pre televízie je veľkým riskom priniesť novinky, kým jej fungujú zabehnuté formáty. Preto má Markíza v tomto smere ďaleko väčšiu strategickú výhodu počas nadchádzajúcej jesene.
Ako to už býva, televízia mieni, divák mení a tak môže kedykoľvek prekvapiť svojou preferenciou a nájde si cestu ku kvalitnému programu. Jeden taký Jojka spustila v sobotu večer. Na obrazovky sa dostala vzťahová miniséria s názvom Príliš veľa lásky. Stanica konečne pochopila, že trend krátkych seriálových variácií na Slovensku je čoraz silnejší. Dôkazom sú úspešné markizácke seriály Klamstvo alebo Zrada. Tie bez problémov prekračovali 500-tisícovú sledovanosť a boli jasným signálom, že Slováci si začínajú zvykať na náročnejšie projekty s pridanou hodnotou. Oceňujú filmovú podobu, komplikovanejší dej, hlbšie charaktery, herecké výkony a zvládnu aj kontroverznejšie zápletky. Časy, keď televízie museli nakrúcať len ľahšie konzumovateľné seriály sú – našťastie – preč. Posledné sezóny priniesli trend mixu rôznych programov, kde sa s úspechom etablovali minisérie, ktoré už dlhé roky dobýjajú svet.
O čom je Príliš veľa lásky?
Všetko nasvedčuje tomu, že najnovší jojkársky počin sa pripojí so cťou ku konkurenčnému markizáckemu zoznamu špičkových minisérií. O čom nový seriál vôbec je? Marek delí svoj život medzi Bratislavu a Brno kvôli pracovným povinnostiam, alebo to tak aspoň vyzerá. V skutočnosti svoje dni trávi udržiavaním troch rôznych životov, ktoré bežia paralelne: milujúceho a oddaného manžela a otca dvoch rodín a zároveň milenca tretej ženy, ktorá nedávno vstúpila do jeho tajného kruhu lásky. Navzájoim o sebe netušia, až do jedného osudného dňa, kedy sa všetky tri jeho starostlivo choreografované vzťahy chaoticky pretnú a jeho vlastný život zostane visieť na vlásku...
Napriek maximálnemu úsiliu Mareka udržať svoj dvojitý život v tajnosti a jeho dve rodiny oddelené od seba, osud má iné plány. Keď sa cesty jeho dvoch dospievajúcich dcér na univerzite skrížia, Sofia a Karin zistia, že majú rovnakého otca – a že Marek má tiež milenku – čím sa spustí sled udalostí, ktoré obe rodiny rozbijú na márne kúsky.
Osud potom zasiahne ešte raz, keď sa Marek stane účastníkom hroznej dopravnej nehody, ktorá privedie všetky tri ženy v jeho živote na to isté nemocničné oddelenie. Ak Marek prežije, dokáže mu niektorá z nich odpustiť? Bude s ním vôbec niekto v kontakte? Dokáže obnoviť narušené vzťahy s členmi rodiny alebo zostane odmietnutý a sám?
Súdiac podľa prvých dvoch ej odvysielanej epizódy, Jojka našla naozaj skvelý a originálny námet, ktorý svojou univerzálnosťou môže naozaj zaujať diváka naprieč celým spektrom. Vzťahové drámy boli a vždy budú ťahúňom. Keď sa k tomu pridá kontroverzný doplnok v podobe polyamórie, nemôže to skončiť zle.
Príliš veľa lásky zaujme na prvý pohľad. Tvorcovia sa rozhodli dať novému seriálu zaujímavú vizuálnu podobu. Kamera sa hrá s jednotlivými postavami, sú brané z rôznych uhlov, akcentujú na blízke snímanie tvárí postáv. Pričom úmysel je jasný, aby sa detailne ukázalo herecký um jednotlivých protagonistov, ktorí sú vystavení ťažkým scénam, dialógom. Predsa len k dokonalému zážitku patrí aj neverbálny prejav. Netradične snímanie je doplnené podmanivou, jednoduchou, ale o to viac údernejšou hudbou. Všetko je to efektne doplnené monológmi Romana Luknára (najlepšieho priateľa hlavnej postavy), ktoré podsúvajú divákom náročné otázky, dilemy a nútia ich rozmýšľať nad nepredstaviteľnými životnými peripetiami.
K vynikajúcemu vizuálu sa, ruka v ruke, pripojil nápadito spracovaný príbeh a jeho herecké prevedenie. Od začiatku seriál ponúka komplexne vyskladané charaktery. Hlavný hrdina, teda skôr antihrdina, je natoľko morálne rozorvanou postavou, že divák si nevie vybrať, či mu má prejaviť pochopenie alebo ho odsúdiť. Iritujúci charakter je pevným základným stavebným kameňom celého príbehu. Jeho neuveriteľné mentálne pochody, vnímanie reality a vzťahov len burcujú emócie. Je to magnet pre diváka, ktorý s neuverením počúva a vníma osobnosť hlavnej postavy. O vzťahových anomáliách sa číta v časopisoch, veľmi ťažko sa môže veriť tomu, že niečo také môže existovať. A ono to existuje.
Kasting jednotlivých postáv vyšiel na absolútnu jednotku. Kráľ, Norisová, Schneiderová, Nesvačilová, Luknár, Krajčovičová, Sipos predvádzajú skvelé výkony. Z ich prejavu “smrdí”, v tom najlepšom slova zmysle, človečina, uveriteľnosť, pričom každá rodina má svoje vnútorné príbehy, ktoré sú neraz toxické, čo je len skvelou ukážkou tradičnej rodiny. Tá dostáva v tomto seriáli poriadne na frak. Vďaka civilnému hraniu jednotlivých hercov sa na diváka prenáša potrebná emócia, cítiť úprimnú lásku Norisovej a Schneiderovej, ktoré veria "svojmu" mužovi, pričom diváka čaká naozaj zážitok, keď sa všetko prevalí a herci budú musieť dať zo seba všetky emócie. O to atraktívnejšie pôsobí celý dej, keďže v sebe skrýva obrovský potenciál do ďalších epizód. Nuda nie je na programe dňa.
Verdikt
Príliš veľa lásky ponúka od prvej minúty naozaj ideovo premyslený a naplnený dej. Každá scéna má význam, pointu, pričom celý dej je umne prepletený a postupne sa celá pavučina vzťahov, klamstiev, ale aj morálnych dilem rozmotáva. Prvá epizóda nenudila, mala spád, hlavu a pätu a pritom to bola len malá ochutnávka toho, čo bude ďalej. Naozaj skvelý výber hercov je doplnený o ich autentické stvárnenie, radosť vnímať jednotlivé postavy. Scenár sa na nič nehrá, nemusí byť v ňom vata, keďže je k dispozícii len osem častí. Samostatnou kapitolou je príbeh. Konečne je tu ďalšia kontroverzná téma, ktorá sa nebojí ísť s kožou na trh.
Jojka v tomto prípade trafila klinec po hlavičke. Príliš veľa lásky má všetko, čo má mať moderný slovenský seriál. Ťažko sa hľadajú čo i len najmenšie chybičky. Seriál má jednoducho všetko. Zahraničný námet sa tak podarilo adaptovať s gráciou. Fungujú dialógy, príbeh, herci, vtiahnutie do deja, emócie – pozitívne či negatívne.
Príliš veľa lásky je jeden z najlepších seriálov Jojky za posledné roky, ak nie je vôbec najlepší. Toto je cesta, ktorou by sa mala aj Jojka uberať, hoci rada experimentuje s rôznymi žánrami, pričom častokrát tvrdo narazila na vlažné prijatie. Chce to ešte viac takýchto seriálových spracovaní, aj napriek tomu, že sú produkčne veľmi náročne realizovateľné. Slovenská seriálová tvorba si zaslúži tento posun vpred a našinci vedia nakrútiť kvalitné počiny, o tom niet pochýb.
