Teletext je doplnková informačná služba prevádzkovaná televíznymi vysielateľmi. Zahŕňa v sebe, okrem iného, aktualizované spravodajstvo z domova, zo sveta, športu či ekonomiky, televízny program či špecifické samostatné „magazínové“ oddelenia (kultúra, cestovanie, relax...) a mnoho ďalších súčastí.
História teletextu má svoje korene v sedemdesiatych rokoch. S ideou vysielania digitálnych informácii prostredníctvom dovtedy nevyužívaných častí terestrického televízneho signálu prišla britská BBC. Tá po dlhom období experimentov a testov napokon v roku 1972 ohlásila svoj teletextový systém nazvaný Ceefax. Po testovacej prevádzke v rokoch 1973-1974 sa oficiálneho uvedenia dočkal 23. septembra 1974 v rozsahu 30 strán. Vyvinutý bol britskou BBC, ktorá hľadala možnosti, ako najvýhodnejšie poskytnúť možnosť programových titulkov pre nepočujúcich. Ide o prvú teletextovú službu na svete. Ostatní vysielatelia si túto myšlienku čoskoro tiež osvojili. Organizácia Independent Television Authority následne ohlásila svoj vlastný systém ORACLE a televízne vysielanie sa tak rozšírilo o ďalšiu informačnú dimenziu.
Ceefax možno nájsť ako súčasť vysielania programov BBC 1 a BBC 2, BBC News 24 poskytuje špeciálnu verziu Ceefaxu, zameranú na spravodajstvo. Servis prvýkrát pomenovaný ako Teletext nahradil systém Oracle v roku 1993 na programe Channel 4.
Teletextové stránky sú vysielané prostredníctvom skrytej časti terestrického televízneho signálu (vertical blanking interval), ktorý je následne dekódovaný televíznym prijímačom. Stránky teletextu sú dostupné prostredníctvom navolenia trojmiestneho čísla, titulná stránka sa vo väčšine prípadov nachádza na pozícii 100. Na dekódovanie teletextu sú v dnešnej dobe uspôsobené takmer všetky druhy televíznych prijímačov. Nie je to však jediná možnosť, ako sa k službe teletextu dostať. Napríklad teletext TV Markíza je dostupný aj prostredníctvom internetu (www.teletext.sk), nie je to však jav typický. Na dôvažok toho, teletext je najužitočnejší zväčša práve vtedy, keď prístup na internet nemáme.
Častým argumentom proti teletextu je jeho pomalosť a nevzhľadnosť. Všetko je to dané limitovanými možnosťami terestrického televízneho signálu, ako aj zobrazovacích schopností televíznych prijímačov súčasnej generácie. Mnoho užívateľov si myslí, že zvolením konkrétnej stránky, by sa im táto mala okamžite zobraziť. Navolením trojmiestneho kódu si však túto stránku iba objednajú a musia počkať, kým ju prevádzkovateľ odvysiela, pretože ten nemá presne ako vedieť, ktorú stránku si užívateľ vyžiadal. Vysielané sú teda všetky stránky naraz v akejsi dátovej slučke. Po navolení konkrétnej stránky, televízny prijímač čaká, kým bude odvysielaná, aby ju mohol dekódovať a prezentovať na obrazovke. Preto platí, čím má teletext viac stránok, tým dlhšie treba čakať na jej zobrazenie. Tento problém čiastočne riešia moderné televízory, ktoré majú zabudovanú internú pamäť. Do nej si natiahnu množstvo týchto stránok, medzi ktorými sa dá potom pohybovať bez nutnosti čakania.
Napriek tomu, že teletext užívateľovi neponúka práve vizuálny zážitok, je stále hojne využívaný a obľúbený. Obsahuje totiž aktuálne informácie, predpoveď počasia či televízny program, k jeho využívaniu nie je potrebná technická zručnosť a najmä, je bezplatný. Populárna je aj vec tak banálna, ako možnosť pozrieť si aktuálny presný čas.
Opustime v tejto chvíli všeobecné informácie a pozrime sa, ako prebiehal vývoj teletextu na Slovensku a v akej podobe ho poznáme dnes:
Slovenská televízia (STV) – STV Text
História teletextovej služby STV má svoje korene ešte v časoch Československej televízie. „Teletext bol zavedený 1. mája 1988 ako technológia VGE a jeho hlavnou náplňou bol program, počasie a správy, teda rubriky, ktoré sú aj dnes nosnými a aj najsledovanejšími rubrikami. V 90. rokoch sa začala používať novšia generácia (1.5 a 2.5) teletextových generátorov od spoločnosti F.A.B. Tá priniesla vyšší komfort divákom a zároveň výrazne zefektívnila prácu redakcie,“ povedal pre Mediálne.sk Ján Ďarmati z redakcie teletextu STV. Teletextom sú vybavené oba okruhy STV, Jednotka aj Dvojka. Teletext Jednotky STV je prevedený v základných farbách červenej a žltej, obsahuje sekcie správy, počasie, ekonomika, šport, TV program, kultúra, magazín (ktorého súčasťou je napríklad aj jazyková poradňa), cestovanie, inzercia a tipovanie. Spravodajstvo je preberané z agentúry SITA. Teletext Dvojky STV má podtitul Blesk. Obsahuje značne zredukované množstvo informácii, zachované je najmä spravodajstvo a TV program, dôvodom je omnoho vyššia rýchlosť načítania stránok. Na rozdiel od Jednotky, jeho základnými farbami sú modrá a zelená. „V decembri 2004 bola pôvodná technológia nahradená českým systémom PHOEBE NEO, nad ktorým bol vybudovaný redakčný systém umožňujúci automatizované spracovanie dát. Redakcia teletextu bola v roku 2003 podstatne zoštíhlená, a preto prvoradou úlohou po zavedení nového redakčného systému bolo zefektívnenie prípravy obsahu teletextu. Zjednodušili sme vzdialený prístup do teletextového systému tak, aby sme mohli využiť aj externých dodávateľov obsahu,“ pokračuje Ďaramti. Popri mnohých grafických relaunchoch STV sa obmieňala aj obsahová podoba teletextu, rozširoval sa jeho obsah a vznikali nové služby. „Najviditeľnejšie boli zmeny v programovej rubrike. Rubriku sme rozšírili tak, aby bolo možné priniesť viac informácii o vysielaných programoch. Na úvodnej strane tejto rubriky divák nájde informáciu o práve vysielanom programe a programe nasledujúcom, a to pre oba okruhy - Jednotku aj Dvojku. Rozšírili sme aj obsah rubriky Počasie o súčasný stav počasia na Slovensku aktualizovaný každú hodinu. Spustili sme on-line SMS Chaty, čo mnohí diváci ocenili najme pri súťaži Slovensko hľadá SuperStar. Prostredníctvom služby je možné zapojiť sa do on-line diskusie priamo na teletexte. Využívajú sa SMS správy a príspevok sa na obrazovke, teletextovej strane, zobrazí v priebehu niekoľkých sekúnd,“ vymenúva Ján Ďarmati. V súčasnosti teletext prevádzkuje spoločnosť KID, a.s., niekdajší prevádzkovateľ teletextu Markízy.
TV Markíza – m-text
Teletext televízie Markíza bol spustený 1. júna 1997. Prevedený je dlhodobo vo farbách žltá, modrá a zelená. Je členený do sekcii, správy, počasie, šport, TV program, kultúra, spektrum (horoskopy, detský klub...), ekonomika, cestovanie, auto-moto, info3v (špecifická rubrika venujúca sa informáciám z oblasti vedy a IT technológii) či relax (ide o reklamy na audiotexové služby). Spravodajstvo je preberané, rovnako ako pri STV, z agentúry SITA. „Za najvýznamnejšie novinky a vylepšenia považujeme zriadenie flashových stránok 111 – aktuálne správy a 333 – aktuálny TV program, ide o strany, ktoré sa objavia na obrazovke takmer okamžite po zvolení ich čísla na ovládači, ďalej sú to SMS chaty, možnosť aktualizácie vlastných stránok online cez internet, skryté titulky...,“ tvrdí obchodný zástupca pre m-text Daniel Vysoký. Populárne sú už spomínané SMS chaty, ktoré na m-texte prevádzkujú obaja mobilní operátori. Často sa tu však aj počas dňa vyskytujú nevhodné príspevky, kvôli ktorým napríklad museli podobnú službu v Česku pozastaviť. Prevádzkovateľom je spoločnosť STS, s.r.o.
TV JOJ – JOJtext
Najmladším fungujúcim teletextom disponuje televízia JOJ. Tá s jeho spustením dlhú dobu otáľala, napokon ho začala prevádzkovať po 42 mesiacoch od štartu televízie, 16. septembra tohto roku. Základnými farbami JOJtextu sú červená, modrá a žltá. Rozdelený je do sekcii správy, počasie, snehové podmienky (špeciálna zimná samostatná podsekcia), šport, TV program, kultúra, magazín (hory, zdravie, veda...), cestovanie, VyVolení (sekcia venovaná rovnomennej reality show, aktuálnym novinkám z diania a pod.) a technické informácie o TV JOJ. Spravodajstvo je preberané z TASR. Prevádzkovateľom je spoločnosť System ProMedia, s.r.o. „Dnes má teletext k dispozícii viac ako 90% divákov. Je to pre nich neplatený zdroj informácii v prvom rade o programe televízie a potom o množstve iných oblastí života,“ tvrdí hovorca TV JOJ Ľudovít Tóth. Teletext je svojou podobou usvedčený z toho, že je na trhu najmladší. Jeho grafická podoba je nejednotná a napríklad na titulnej stránke kopíruje štruktúru úvodnej stránky teletextu Markízy.
Jedinou z významnejších televízii bez teletextu tak ostáva spravodajská TA3. Tá v prvé dni svojho vysielania prevádzkovala pokusné teletextové vysielanie o dvoch stránkach s logom a adresou televízie. Dnes vyhlasuje, že teletext momentálne nepatrí medzi priority TA3.
Teletexty všetkých slovenských televízii majú, až na drobné rozdiely, podobný obsah. Ťažiskom sú aktuálne informácie z rôznych sfér ľudského záujmu, predpoveď počasia a televízny program. Špecifikami m-textu boli dlhú dobu spomínané SMS chaty, tie už však zaviedli aj STV a JOJ. Teletexty STV a TV JOJ však na rozdiel od Markízy zverejňujú aj televízne programy konkurencie. Zvlášť užitočnou je možnosť takzvaných skrytých titulkov, ktoré si môže nepočujúci divák aktivovať práve prostredníctvom teletextu.
Teletexty sú komerčnou službou s vlastnou inzerciou. Nebolo tak tomu ale od začiatku. „Teletext pre STV po technickej a obsahovej stránke pripravuje KID, a.s. Práve rentabilita služby bola dôvodom na presunutie prípravy teletextu do externého prostredia. Z pohľadu STV je teda služba teletext rentabilná. V roku 2004 nastali zmeny aj v komerčnej oblasti, pri predaji reklamného priestoru v teletexte STV. Zrušili sa bartrové obchody a stanovili presné obchodné podmienky. V tomto roku sme už priniesli nové produkty, nové formáty reklamy, nový dynamický model počítania ceny a viac možností pri aktualizácii teletextových strán klientov. Službu sme teda po finančnej stránke stabilizovali a náklady na prevádzku teletextu a prípravu jeho obsahu sa pohybujú v rozsahu 5 až 10 miliónov korún ročne,“ hovorí za teletext STV Ján Ďarmati. Ziskovosť potvrdzuje aj Markíza: „Služba je rentabilná, teletext okrem toho že pokryje náklady na prevádzku prináša aj zisk.“ Televíza JOJ je menej konkrétna: „Prevádzka teletextu si okrem nutnej investície do hardvéru a softvéru a ich obnovy vyžaduje klasické prevádzkové náklady a náklady na pomerne malý tím
redakcie. Väčšina služieb je automatizovaná, vo väčšine televízii je prevádzka teletextu zisková.“
Žijeme v internetovej dobe, prístup k jeho službám začína mať čoraz viac ľudí a stáva sa jedinečným zdrojom informácii každého druhu. Má teda vôbec zmysel ešte prevádzkovať niečo tak „pomalé, nevzhľadné a nemoderné“ ako teletext? Vysielatelia sa zhodujú, že má: „Teletext je médium, ktoré má k dispozícii približne 70 % slovenských domácností a to je jeho najväčšia výhoda. Internet je v porovnaní s teletextom stále pomerne málo rozšírený. Ďalšou výhodou teletextu je technické prepojenie s TV prijímačom a užívateľský komfort vyplývajúci z tejto previazanosti,“ myslí si Ján Ďarmati z redakcie teletextu STV. Obchodný zástupca pre m-text Daniel Vysoký dodáva: „Teletext oproti internetu má svoje nevýhody (najmä bodová grafika, 8 farieb, rýchlosť načítania stránok), ale na druhej strane sú tu aj výhody. Na Slovensku ešte stále málo ľudí pracuje s počítačom, internet je pre väčšinu potenciálnych užívateľov cenovo nedostupný, kým teletext je súčasťou takmer všetkých nových televíznych prijímačov. Tým pádom má divák informácie z teletextu k dispozícii zdarma (ak nerátame cenu televízneho prijímača, poplatky za káblovú TV, resp. koncesionárske poplatky). Navyše na internete je plno mŕtvych, neaktuálnych stránok, čo si teletext nemôže dovoliť, pretože čerstvé informácie teletext vlastne predávajú.“ Ľudovít Tóth z TV JOJ súhlasí: „Porovnanie penetrácie internetu a počtu domácností s televízorom so zabudovanou teletextovou službou je drvivý. Teletext má doma každý zadarmo, internet iba málokto a ešte zaň platí. Dlhodobo najpoužívanejším je teletext TV Markíza.
Sledovanosť teletextov v troch náhodne vybraných týždňoch:
Menšia zhoda už však panuje pri otázke, či sú naplno využívané všetky možnosti, ktoré teletext môže poskytovať: „Určite nie, ale snažíme sa. Z technického pohľadu je teletextová technológia nevyužitá, problém je vo vybavení domácností TV prijímačom s teletextom. Aj keď už v 80. rokoch bola normovaná generácia teletextu označená ako 3.0, ktorá sa však výraznejšie nepresadila. Výrobcami TV prijímačov je preferovaná najmä staršia generácia 1.5, prípadne vo vyšších modeloch TV prijímačoch novšia 2.5 generácia známa najmä vďaka TOPtextu. Po obsahovej stránke resp. kapacitne je teletext STV využitý asi na 56%. Sme presvedčení o tom, že stále máme možnosti prekvapiť niečím novým a zaujať teletextového diváka. Každý mesiac prinášame nové služby a rubriky, ale zároveň sa snažíme ustrážiť ich aktuálnosť tak, aby sme teletext nezahltili statickými informáciami,“ hovorí Ján Ďarmati. Daniel Vysoký vidí menej možností na progres: „Myslím si, že teletext využívame naplno, aj keď sú tu ešte rezervy, hlavne pri využívaní reklamy pre spoločnosti, ktoré potrebujú okamžite zverejňovať aktuálne a rýchlo starnúce informácie.“ Ľudovít Tóth je však spokojný: „Teletext ponúka množstvo možností, nie všetky sú však komerčne únosné pre tak malý trh ako je ten slovenský. V rámci slovenského trhu sme blízko maxima.“
Čoraz intenzívnejšie sa začína aj na Slovensku hovoriť o digitalizácii televízneho vysielania. Toto výrazne ovplyvní aj podobu teletextu, ako ho poznáme dnes. Vo Veľkej Británii funguje digitálna televízia od roku 1998. Rok na to začali televízie pokusne testovať pilotnú verziu „superteletextu“. Riešilo sa mnoho technických a prevádzkových problémov, BBC napokon spustila plne funkčnú verziu v marci roku 2001. Ponúka atraktívne grafické spracovanie vo vysokom rozlíšení, stránkovanie tu stráca zmysel, na požadovanú stránku už totiž netreba čakať, navigácia funguje prostredníctvom menu a kurzorových kláves na diaľkovom ovládači. Neexistujú už ani rozsahové obmedzenia. A ako vidia budúcnosť teletextu oslovení vysielatelia? „Teletext v terajšej podobe bude nahradený iným informačným médiom, ktoré bude prepojené s televíziou. Je to však otázka pomerne dlhého obdobia, kým bude digitálna televízia udomácnená aj v našich slovenských podmienkach a kým bude existovať adekvátna náhrada za teletext,“ hovorí Ján Ďarmati za teletext STV. „Teletext bude ešte dlho súčasťou televízneho vysielania,“ uzatvára Ľudovít Tóth z TV JOJ.
