D.N.A.: Nakrútime dobrý slovenský krimiseriál

Prerazili ste Najväčšími kriminálnymi prípadmi. Nepomohlo vám k tomu tak trochu provizórium v STV? Vtedy v televízii zúfalo hľadali námety aj na spodkoch zásuviek.

Peter Bebjak: Neviem, či to bolo presne tak. Záujem prejavil Fero Borovský ešte v STV. Na stôl dostal námet na Najväčšie kriminálne prípady Slovenska takmer pred troma rokmi a povedal, že to chce. Neskôr sa to však celé akosi rozplynulo. Borovský odišiel do JOJky, na čo sa zrazu ohlásil Marcel Para. Kdesi objavil námet a chcel, aby sa to vyrábalo. Vyprodukovali sme teda pilotnú časť, ako pri všetkých našich projektoch. Zobrali to.

Aj veľké produkčné spoločnosti si vždy sťažovali, že piloty sú zbytočne drahé. Pre vás nie?

Rasťo Šesták: Ak s niekým v rámci výrobných zložiek pracujete pravidelne, viete sa s ním dohodnúť, že dobre odvedený pilot môže byť zárukou budúceho profitu pre obe strany. Cena výkonov tvorcov ale samozrejme nie je štandardná.

PB: Lepšie predáva. Je zbytočné niečo hodinu opisovať, keď sa to dá raz vidieť.

Prečo ste sa zamerali na dokumentárne formáty? Robili ste si analýzu trhu?

RS: Nie, išli sme na to pocitovo. Trh s formátmi sme síce poznali a videli sme, že tu toho mnoho chýba. Ale tento žáner nám bol blízky, preto padla voľba práve na dokument.

PB: Najväčšie kriminálne prípady sme si vytipovali ako niečo, čo nemusí byť jednoduché až primitívne a pritom to môže byť komerčne úspešné. Keď je niekde výrazná žánrová diera, prečo to nevyužiť. Žánrová výroba tu totiž vôbec nefunguje a tým pádom je voľnejšia.

Záhady a Tragédie si už od vás televízie vyžiadali?

PB: Záhady sme ponúkli ako pokračovanie dobre prijatých Najväčších kriminálnych prípadov, Tragédie išli ako ponuka Markíze.

Čo sa ešte dá v tejto pomyselnej sérii vymyslieť, chystáte ešte nejaké iné "nepríjemné" témy?

RS: Máme niečo, je to v rôznom štádiu rozpracovanosti.

PB: Na druhej strane, nechceme vykrádať sami seba. Môžeme ešte vyrobiť najväčšie lúpeže, najväčšie únosy... nie. Napríklad tému kriminálnych prípadov sme už uzavreli.

Je ich vážne 36 a dosť?

PB: Sú ešte nejaké, na takých desať epizód, ale buď ešte prebieha vyšetrovanie, alebo nám neboli sprístupnené.

Stále hovoríme o dokumentoch, ako ste sa dostali k Niečo za niečo?

PB: Keď STV prijala projekt Najväčšie kriminálne prípady Slovenska, po približne dvoch týždňoch nám volali z televízie opäť. Išlo o projekt zábavnej relácie, ktorú zrejme Oreo alebo niekto iný nemohol vziať.

RS: Jednoducho zhodou okolností iné produkcie nemohli. (smiech.)

PB: Povedali nám aký program potrebujú, dali nám nejaké základné gro a tvrdili, že to potrebujú na tri mesiace. A potom bol každý prekvapený, že sa to akosi uchytilo. Nejako to ľudia pozerali...

RS: Samozrejme ale máme blízko aj k zábavným formátom. Mali sme niekoľko námetov, ktoré sme chceli, alebo stále chceme robiť.

Po kriminálnych prípadoch ste už nemuseli s pilotmi klopkať na dvere programových riaditeľov a presviedčať?

PB: Teraz to ide určite jednoduchšie.

Záhady SK ale zatiaľ nie sú až takým trhákom.

PB: To je nasadením. Vždy máme o niečo vyšší podiel, keď Záhady SK idú skôr ako Mafstory a Sedem s r. o.. Markíza sa predbehnúť nedá a Mafstory buď dobiehame, alebo predbiehame. Teraz sa Záhady presúvajú na stredu, dúfame že sa im bude dariť. To je politika televízie, my s ňou nič nenarobíme.

Teraz budete aj v prime-time, dokonca na najsledovanejšej stanici. Bude to už o niečo výpravnejšie? Ťažko urobiť komorný pád lietadla...

PB: Hráme sa s grafikou, používame aj inscenované situácie a výpovede ľudí, ktorí danú tragédiu prežili alebo s ňou majú niečo do činenia. V podstate také krimi rozšírené o to, čo tento formát umožňuje.

Markíza vysiela pod značkou vášho úspešného formátu 112 v piatok večer iný program. Nemôžte povedať nič zlé, však?

RS: Práva na používanie názvu a licenciu na program 112 vlastní Markíza. Keď sme priniesli tento formát, bol trochu inak postavený. Z dramaturgie a z programu televízie ale vyšla požiadavka na úpravy tak, aby sa viac blížili k licencovanému formátu, súvisel s tým aj názov 112. Je to program Markízy, ktorá s ním môže naložiť presne tak, ako chce. Táto značka je úspešná, tak názov použila aj inde. Nemáme s tým problém.

Prečo nemáte nič na TV JOJ?

PB: Čakali sme na lepšie podmienky.

RS: Keď sa v JOJ utrasie preberanie novým majiteľom, chceme ponúknuť nejaké námety. Dokonca aj už nakrútené veci. Máme záujem byť vo všetkých troch staniciach.

PB: (Smiech.)

RS: Aspoň ja mám takú ambíciu.

Už ste sa stretli s novým vedením Slovenskej televízie? Ako vyzerá vaša budúca spolupráca?

RS: Áno, už prebehli rozhovory o nových veciach. Myslím, že máme korektné vzťahy. Záhady SK boli podpísané ešte v tom provizóriu, ponúkame však už veci pre novú sezónu.

PB: Chceli by sme presadiť ďalší zábavný titul, do dvojice k Niečo za niečo. Ponúkli sme aj, nazvime to dokumentárno-investigatívny publicistický titul a možno aj sitcom. Námet naň už máme pripravený.

Kedy sa už na Slovensku naozaj rozbehnú seriály? Trvá to akosi dlhšie, ako sme si mysleli.

RS: Stojí to na televíziách. Ak im seriál prinesie naspäť investície a ešte niečo navyše, budú mať dôvod seriálom veriť. Ak sa Markíze teraz seriál uchytí, aj ostatné televízie ho budú prinútené vyrábať tiež. Ďalej už sú len preteky o tom, kto urobí aký seriál, kto ho lepšie vyprodukuje... Týmto spôsobom sa to, verím, nakopne.

Teraz nakrúcate kriminálku Mesto tieňov.

RS: Áno, pripravuje sa. Proces podpisu zmluvy trval nejaký čas. Teraz prebiehajú castingy, schvaľovanie scenárov a podobne. Momentálne rokujeme o hereckom obsadení.

Koľko stojí taký jeden diel?

RS: (Smiech.) Vieme, ale nepovieme. Je to obchodné tajomstvo. Závisí to najmä od druhu seriálu, počtu častí či spôsobu výroby.

Za prielom by sa dal v Česku považovať seriál Rodinné putá, ktorý išiel ako prvý s cenou pod milión za epizódu.

RS: To je interiérový seriál, pri nich sa to dá. V ateliéroch sa točí veľa častí naraz, tomu je prispôsobená výroba a tým pádom sa aj cena dá stlačiť.

PB: Aj kulisy sa tam raz postavia a už stoja. Je to predsa len o inom.

Ako sa získava know-how na prípravu kriminálneho seriálu, treba jednoducho veľa pozerať C.S.I.?

PB: Takýto žáner na Slovensku ešte nikto nerobil. Dôležité je, aby to nevyzeralo smiešne a musí to obsahovať všetky zložky, na základe ktorých takéto seriály fungujú. Na tom sme založili aj pilotné situačné sekvencie, ktoré sme si vo vlastnej réžii nakrútili. Išlo o nájdenie mŕtvoly, vypočúvanie zadržaného, scénu z pitevne a akčnú naháňačku, na ktorých sme si chceli vyskúšať kamerové sekvencie, masky a podobne.

Vy teda teraz urobíte prelom a napíšete a nakrútite uveriteľné a dobré slovenské krimi.

RS: Myslíme si, že áno. Postupy, ktoré sme použili pri Kriminálnych prípadoch alebo Záhadách by mohli fungovať. Budeme pracovať s tímom ľudí, pri ktorých sa nastaví, ako má asi vyzerať základná šablóna projektu, ako má byť príbeh prerozprávaný. S tým sa musí náš tím zžiť.

Seriál Medzi nami napríklad vraj neuspel aj kvôli tomu, že tu bolo ťažké nájsť profesionálne ľudské zázemie.

PB: Nemyslíme si, že ľudia boli hlavný problém. Nechytilo sa to, išlo to v zlom období. Nevieme aká bola atmosféra pri tvorbe, to sú veci, ktoré veľmi ovplyvnia výsledok. Možno to bolo pridrahé.

RS: Podľa nás to písali tí najlepší, ktorí mohli.

Videli ste Rodinné tajomstvá? Prečo neuspeli, aký bol ich problém?

PB: Príbeh. Tak, ako to bolo nakrútené, sa to mohlo páčiť. Príbeh bol však veľmi ďaleko od diváka, ktorý to o ôsmej večer mohol pozerať. Ak by tam tí ľudia rozprávali iné veci a malo by to celé iný príbeh, možno by som si to aj pozrel.

Pán Kaminský nám dávnejšie v rozhovore povedal, že problémom slovenského písania je už slovenčina sama. Prakticky, budú môcť byť kriminalisti uveriteľní s jazykom, ktorý je možné použiť pred 22. hodinou?

RS: S týmto si poradíme.

PB: Pokiaľ sa postavy nepustia do filozofovania a nebudú otvárať zbytočne hlboké témy, malo by to byť v poriadku. To, čo povedia im musí isť z úst. Musí to cítiť aj sám herec.

RS: U nás píše scenáre okrem iných Roman Olekšák, výborný autor divadelných hier. Vie, ako robiť s dialógmi. Je v tom naozaj dobrý a získal niekoľko cien.

Odkiaľ beriete ľudí, kde hľadáte talenty?

RS: Zväčša ich poznáme zo spolupráce v minulosti, robili sme najmä reklamné spoty. Veľa talentov odchytávame priamo z VŠMU, z filmovej fakulty. Tým najlepším takto radi dávame prácu a príležitosť.

PB: Sú to externisti, vyberáme ich konkrétne na daný projekt. Často chodia sami a ponúkajú nám svoje služby aj námety.

RS: Významnou zložkou kreatívy je určite režisér Róbert Šveda. Má našu dôveru, veríme jeho názorom.

Spolupracujete s inými produkčnými spoločnosťami?

RS: Ale áno. Rozhodne sme zatiaľ nepocítili žiadnu nevraživosť. Je to taký zdravý boj.

Existuje na tunajšom trhu už priestor na to, aby sa mohli produkčné spoločnosti segmentovať?

RS: Každý jednoducho hľadá, čo by mohol predať a skúša všetko.

PB: Na druhej strane si však myslím, že ak by televízia prišla s nejakým nápadom a bol by podobný tomu, čo vyrábame my, asi by oslovila nás. Ak by chcela veľkú šou, asi by šla za Oreo. Predpokladajú, že s tým majú skúsenosti a že to teda nejako zvládnu. Každý máme vo svojej oblasti know-how, kontakty, prečo by to nevyužili.

Ako fungujú tamtamy o novinkách? Viete navzájom o tom, čo kto chystá?

RS: Vieme, tá komunita zas nie je taká široká, aby sa veci dali utajiť. Tu každý s niekým robí, takže vieme asi o všetkom.

Dali ste nám pilot nového seriálu. Nebáli ste sa, že to pošleme špionážne inej produkčnej spoločnosti?

PB: Nie. Keby chceli, už to majú. A to čo ste videli, je nič. Know-how máme my, pilot im vlastne nepovie nič.

Prečo produkcia českých televízií vyzerá často trošku mdlejšie a podaním menej progresívne?

PB: Asi to robia vo vlastných kapacitách. Interní zamestnanci tam pracujú, odvedú svoj výkon na istej úrovni, nemusia sa báť či si u nich televízia ešte niečo objedná alebo nie. Nejde im o krk.

Prečo u nás existuje naopak taká veľká dôvera v produkčné spoločnosti?

PB: Možno to bol Fero Borovský alebo kto, prišiel z Košíc a nemal tu starých kamarátov. Navyše Markíza alebo STV napríklad znižovala stavy v televízii, logicky teda väčšiu časť produkcie získajú externé firmy.

RS: Potenciál a kreatívne zázemie je vždy silnejšie v externom prostredí. Tam ide o prežitie firmy, musíte stále niečo vymýšľať a prinášať. My si nesmieme dovoliť urobiť chybu.

PB: Je to však aj o symbióze. Aj v tej televízii musia byť ľudia otvorení novým veciam, musia im veriť a prijať ich.